Lochy

R: Asi by stálo za to sa najskôr opýtať kde si vyrastal? Odkiaľ prišla prezývka Lochy? Kto bol za tým? Aká bola mladosť v betónovej džungli?

L: Nazdarek, tak sme sa po asi 20 rokoch znova stretli u Vás doma. Strašne som tomu rád! Dobre bolo a dúfam, že sa uvidíme častejšie, haha.

Lochyho osobný archív

Kde som vyrastal? Na ulici? Od 17 rokov v garáži. Ale pochádzam z Bratislavy, Dolné Hony, né Petžka.

R: No vidíš, a ja som Ťa mal spojeného s Petržálkov, možno kvôli BZK a ako bola spojená s Testimony.

L: Prezývku som dostal od spolužiaka na gymnáziu, hneď v prvom ročníku. Bol som asi tak škaredý ako lochnesská príšera, čo narobím? Tak som sa narodil a potom sa to s tebou už vezie celý život.

R: BZK – Bongo za kotoľnou bola známa bratislavská crew, kto ju tvoril a prečo práve BZK, ktoré známe tváre z bratislavskej scény sa tam motali?

L: V prvej otázke som sa rovno dostal k tomu, že som nepochádzal z Petržky. K BZK nás doviedol Hulo, keďže on sám bol členom tohto “gangu”. Predtým sme tých chalanov nepoznali, ale boli to fasa týpci. Už je to dávno takto si spomenúť na mená, ksichy si človek pamätá, viem že tam bol Lenin, Larch, Hulo a ďalší, ktorých by som určite podľa tváre znova spoznal.

R: Ako si sa dostal k hraniu teda? Čo Ťa priviedlo k muzike, ktoré boli tie prvé kapely, ktoré určili tvoje podzemné smerovanie?

L: Bolo mi asi 12 rokov, taká 6-ta trieda na základke. Pozerával som hitparádu na ORF, sem tam prebehli kapely ako Europe, Billy Idol… ale nebolo to ono ešte. Spolužiak jedného dňa doniesol do školy walkman a pustil Cyclone, belgická kapela – thrash metal. Z toho som bol úplne unesený. Neviem odkiaľ tu nahrávku ten spolužiak dotiahol. Za komáča a ešte v 12 rokoch…,ale už som bol chytený, haha. V 14-tich, prvý koncert čo ma mama pustila – Citrón v ROH. Si na to spomínam ako dnes. Točil som tričkom nad hlavou ako blazon, mali super kulisy. Radegast sa týčil, krása. No a na to mi mama tuším kúpila španielku, alebo som si ju vytrucoval, to neviem. Založili sme so susedom kapelu v pivnici. On búchal na hrnce a ja som nejak držal španielku, haha. Susedka nás vyhodila z pivnice, že robíme bordel. Neopustilo ma to, práve naopak. Na gymnáziu sme boli dvaja metalisti v triede a väčšinou depešáci. Kamoš mal svoju skupinu, Kerberos sa tuším volali. Hral s Majom Chromým, ktorý s Vraťom potom založili kapelu Shutgun a neskor Iné Kafe. Začal som vymetať koncerty Kern, Tublatanka, Katapult…banda metalistov v PKO a keď bola vedla v sále nejaká cigánska zábava, to tam bola mela.

R: Toto mi prosím Ťa vysvetli, čo to bolo za konflikty medzi punkáčmi a metlákmi proti rómom? Je mi jasné, že koncom osemdesatych ešte neboli u nás sformované klasické nazi organizácie či nazi skíni ako taký. Skús to opísať o čo tam išlo medzi rómami a metlákmi či punkáčmi?

L: Banda metlákov bola docela zaujímavá smečka. Je to docela už dávno, ale pamätám si na koncert, kde sa v predsáli do seba pustili s rómami, kde bol nejaký ich bál. To sa hneď vyprovokovalo, videl som to na vlastné oči. Ešte si pamätám na akcie proti vietnamcom u Dimitrovky, o tom mi vyprával spolužiak, že naháňali vietnamcov a potom na nich vytiahli mačety a sa to otočilo. Bolo mi tak 16-17 rokov. Vôbec som tomu nerozumel, prečo toto vzniklo a ani dodnes to neviem pochopiť.
Ďalšia banda metlákov bolo na Slovane, až niekedy po 92-tom sa to zvrtlo do náckov. Kedže som bol a dodnes som fanušíkom hokeja a futbalu (aj Slovanu – ale to by bolo na inú debatu), tam som stretával s ľuďmi zo scény ako napríklad basákom z Acheron-u, Dodo a Wayo z Iné Kafe.

Späť k prvým koncertom a kapele. V druhej triede na gympli sme sa s kamarátmi z druhej triedy dohodli, že dáme dokopy kapelu a dáme skúšku. Na Vazovovú autobusom som si niesol rádio a vlastnoručne vyrobenú gitaru. Som strúhal krk v dedovej garáži, telo z prekližky a osadil som to snímačom a išlo sa na vec. Ha, že ladenie? Rozmery som vzal zo španielky.
Skúška, ako si pamätám, nejak nedopadla, nedalo sa mi zapojiť gitaru do rádia tuším, alebo nás vyhnal školník? Podstatné je, že to bol fakt pokrok. Bol som nadšený a čo viac zoznámil som sa s bubeníkom. Hádaj kdo to bol? Cibi. Ďalej sme pokračovali a našli sme si garáž na skúšanie na Sklenárovej ulici v Prievoze. Prvá kapela bola založená pod názvom Distillery – thrash metal.
Prvý koncert? Haha Stará Turá, nejaký divoký festival metalistov, najväčšia hviezda tuším boli Krabathor. Vieš koho sme tam stretli? Vraťo hral a spieval s Cemetery, Šimano /Macháň, ex-Acheron, ex-Rajneesh/ – brutal thrash, skladba “Zatmenie mesiaca a návrat večnej tmy” si pamätám dodnes, haha.
Ale k nášmu koncertu, dostali sme sa na radu asi okolo štvrtej ráno, všetci poslucháči namol, my vystresovaný, basák si namastil struny bravčovou masťou, aby sa mu lepšie kĺzali prsty po hmatníku. Prvé čo sa mu stalo, keď prišiel na pódium, tak sa zamotal do stojanu a urval si strunu, haha…. zahrali sme asi štyri skladby. Basák, že sa takto už nikdy nepresadíme, že to bol děs-běs. Zahrali sme asi 3-4 koncerty, dokonca na nejakom fesťáku v Hlohovci, kde sme hrali s Gladiátorom, čo vtedy hrávali ešte ako Sepultura. Basáka to moc nebavilo. A gitarista Mišo /potom založil Správny smer/, ten chcel hrať ďalej tuším trash, ale ja už som bol death metalista. Cibi sa rozhodol so mnou hrať ďalej.

Kapely, ktoré ma inšpirovali boli najpr asi Sepultura, potom Pestilence, Gorguts, Death a Napalm Death. Samozrejme asi aj ďalšie, ale toto bolo v tom čase pre mňa top. Dodnes ich počúvam.

Stoka 1997

R: Čo Ťa učarilo na hardcore punku?

L: Ako odpovedám hore, bol som metalista, som metalista a budem metalista, haha. Hardcore ku mne doniesli Marek s Cibim až keď sme už boli v Testimony. Boli vo Viedni na Biohazarde a to im veľmi učarovalo. Samozrejme dotklo sa nás to potom všetkých okolo. Hardcore pre mňa predstavoval jednotu, držali sme spolu ako rodina, začali sme sa zaujímať scénou, čo je pre ňu doležité, čím žije, čítali sme fanziny, chodili na pivko, koncerty. Všetko spojovala hudba. Či to bol HC, punk, metal, prasopal alebo úplne iný štýl. HC bol iba jeden štýl z mnohých, ktorý zapadal do tejto komunity toho času. HC nikdo podľa mňa v tom čase moc nehral a on začal byť v scéne moderný. Učarovala mi na tom celá tá atmosféra, na koncertoch sa ľudia bavili a my sme sa bavili s nimi. O tom tá hudba mala byť. Klasický punk bol zas trochu iný, na punkových koncertoch niektorí punkáči nemali na vstupné a keď sa dostali na koncert, tak si ich potom videl vykalených na zemi /to je snáď furt /… Samozrejme to nebolo všade, keď som bol mladý, tak sa mi páčila Zóna A, ale to som samozrejme moc nechápal ani texty, ani o čo im išlo, keďže som bol moc mladý. Samozrejme sa poznám s chalanmi, s Čupem, Mikom, a potom aj s Tuleňom. To sú skvelí týpci. Punk je iná hudba, trošku jednoduchšia si myslím, ale zas mi to nevadí. Taký NOFX moc jednoduchý nie je. To bol skôr ten náš československý, ale najlepší HC/punk na slovensku je Davová psychóza. Samorejme podla mňa ľudsky, textami, hudbou najlepšie!

R: A čo hovoríš teda na Koňýka dneska? Keď vidíš ako tento človek obhajuje Kokotlebu a angažuje sa v pofidérnych protestoch, kde pravicovými – rasistickými idiotmi sa to len hemží?

L: Ako Koníka moc nepoznám, zoznámil ma s ním tuším Vrešťo. Parkrát som sa s nim niekde stretol na pivku kedysi. Jak viem, tak on sa stretával s budúcimi náckami v tých 90 rokoch, mal tam asi dosť kamarátov medzi nimi. Teraz viem, len to čo napíše na FB. Neviem čo presne ho vedie k týmto názorom, ale už som si ho dávno vypol. Ako beriem názory ľudí, ale žiadne extrémistické. Chápem, že migrácia je problém, ľudia sa boja atď, ale je to celá mediálna masírka z každej strany. Neverím ani 95 percent zo správ. Všetci sledujú všetko on-line a s informáciami sa dezinformuje a manipuluje. Je to docela hnus. Radšej si prečítam niečo vtipné…

R: Keď sa obzrieš na tie roky, čo by si zmenil, keby si mohol?

L: Ťažko povedať. Osobne by som asi viac cvičil na gitaru, haha. Zmenil trošku svoje správanie k okoliu. Ja som vždy bol taká opozícia si myslím, niekedy až konzervatívny typ a dodnes mi to ostalo. Mal som docela dosť koníčkov. Okrem hudby som chodil rád na futbal a hokej, ako som už spomínal, hral som hokejbal,

hokej, ako decko som trénoval zápasenie, potom karate a potom neskôr iné bojové umenia. Chodil som na ryby, ale aj na diskotéky, depeche party, koncerty. Haha. Na tom by som asi nič nemenil, to bolo super, to sú pekné spomienky a skúsenosti, ale snažil som sa byť objektívny, nikomu som nikdy zlé nič nechcel.

R: Kedy si začal s Testimony? Spomínal si Distillery kde si začínal. Bolo niečo medzi Ditillery a Testimony?

L: S Testimony sme začali hneď, ako sa rozpadlo Distillery. Takže Distillery bola prvá kapela. Hral som tam s Grgim a Mišom /potom Správny smer/. A po rozpade sme s Cibim hľadali speváka, gitaristu a basgitaristu. Ani neviem od koho sme dostali tip, že v pivnici v Petržalke hraje akási kapela. Nech sa prídeme s Cibim pozrieť. Boli sme tam a bubeník nič moc, ale zato nás ohúril spevák a gitarista v jednom. Bol to práve Marek Rakovický. Bolo mu štrnásť. Nám s Cibim skoro 17-18, takže oveľa starší. Tak sme ho oslovili a začali sme skúšať aj s ich basákom Jožkom. Názov vznikal docela dlho. Zvíťazilo Testimony, ktoré sme si vzali z albumu Pestilence “Testimony of the Ancients”. Slovenské “Svedectvo” sa zrodilo.

Testimony – osobný archív

R: Zobral si mi otázku z pery, že prečo ste sa pomenovli Testimony, aj keď som si myslel, že to bude nejaká metalová kapela či názov z metalového albumu.

Keď sa pozrieš na Testimony, čo sa ti v hlave predstavý? Boli tam aj čierne spomienky na kapelu, alebo to máš všetko uložené v hlave len vtej kolonke moja mladosť rovná sa všetko krásne a nádherne?

L: Áno, Testimony bola mladosť. Samozrejme nie všetko bolo rúžové. Každý sme iný, každý máme svoje chyby a prednosti. Bol som v kapele najstarší a mal som trošku viac koníčov. Chodil som do práce, hral som nejaké zápasy v hokejbale. Do toho aj nejaké frajerky a tak. Nerobilo to moc dobrotu pre zbytok kapely. Potom tu bol jeden týpek /basákov kamarát/ čo nás špehoval /celú kapelu/ a dokonca mojej frajerke vypisoval listy, že sa má na mňa vykašlať, aby som sa mohol venovať kapele. Samozrejme na turné, keď sme boli mesiac po Európe, prišla ponorka. Bola tam aj moja asi sobeckosť, aj keď som do turné vrazil najviac peňazí, tak som chcel aby sa mi to vrátilo. Ono sa to potom samozrejme zaplatilo, ale mohol som byť trošku objektivnejší. Ani sme sa nejak nepohádali, ale nastala v Slovinsku tichá domácnosť a až potom po pár dňoch na Slovensku v Košiciach sa to udobrilo. A tiež som nebol nikdy bohvie aký gitarista. Ale to bolo zrejme aj o cvičení.

R: Košice, Košice, medzi Bratislavou a Košicami prebiehalo také “priateľské súperenie”, ako si to bral v tých nineties? Vždy keď sme išli do Košíc tak tam na koncertoch bola masakrálna atmosféra, ešte

dlho po tom ako hardcore prestal byť populárny na západnej strane krajiny, kapely ako S3A, Mentally parasites, Nonconformist, Firestars…to držali, čo sa ti vybaví keď sa povie Košice? Kde na Slovensku sa Vám najlepšie hralo? Pre mňa najlepšie koncerty boli vždy v Košiciach, Trenčíne a Bratislave.

L: Na Košice nedám dopustiť. Bolo tam fakt super vždy, keď som tam hral s ktorou koľvek kapelou. Neviem, či nejaké súperenie prebiehalo. Myslím, že sme tam mali kopec kamarátov. Od Mentally parasites cez X-kapiel,mená si už nepamätám. Všade bolo fajn, kde sme hrali. Teda keď nás už ľudia trošku poznali. Cez Bratislavu, Trenčín, Dubnicu, Žilinu, Brezno, Banskú Bystricu, Považskú Bystricu, Kysuce, Nové Mesto, Myjavu, Kremnicu, Košice… a mnoho ďalších miest.

Ale späť k predošlej otázke, Marek s Cibim hrali viacmenej stále, boli spolu non stop, chodili spolu na koncerty, tvorili spolu väčšinu skladieb. Ja som sa to potom učil. Niekedy mi to nešlo, možno som to ja spájal s mojou dyslexiou, aj keď som na žiadnom vyšetrení nebol, ale cítil som to tak. Docela som mával aj trému pred hraním a keď som mal niečo povedať do mikrofónu, aby to dávalo celé zmysel, haha. V štúdiu, tiež tréma, kde sme si potom vyčítali, kdo jak dlho čo nahrával. To bola taká šedá stránka, nie čierna. Kapela mi dala do života veľa dobrého. Veľa kamarátov, iný pohľad na život. Myslím prevládajú pozitíva na 99,9 percent.

R: Ako sa do kapely dostal Hulo? Viem, že on prišiel ako posledný do kapely a v podstate uzatvoril kruh.

L: Hulko hrával vedľa v garáži a keď povedal basák Voluj /Rado/, že končí, bola to jednoznačná voľba. Aj keď bol gitarista, prerobili sme ho na basáka.

R: Čo si myslíš, čím to bolo, že ste si vydobili status “legendy” už počas Vášho fungovania? Aj keď to slovo legenda, je hrozné spojenie. Čo si myslíš, čo bola sila Testimony? Keď ste dostávali spätnú väzbu od ľudi, s čím za Vami chodili? Ja si pamätám, že keď ste mali koncert, miminálne tristo ľudi prišlo aspoň v Bratislave a to sa zbehli zveri zo Záhoria aj Moravy a vždy to bolo besnenie, stage diving, mosh a pogo do krvy.

L: Legendu si myslím nevydobiješ. My sme boli obyčajný týpci z Bratislavy. S ľudským prístupom, že mohol každý za nami prísť, vypočuť si nás, ísť s nami na pivo, pokecať. Nikdy som sa ako legenda necítil a to ani podľa mňa nikdo z nás. My sme hrali hudbu, čo sa nám a ľuďom okolo páčila. Mali sme názory, s ktorými sa všetci okolo stotožňovali. Neboli sme jednoducho zlý a držali sme spolu. A to bola práve naša sila.

R: S Testimony ste okúsili aj západnu európu. Povedz nám niečo viac o tom ako to prebiehalo, kto Vám to organizoval a ako Vás prijali vonku? Videl si rozdieli v kluboch, ľudoch či prístupe ku kapelám doma a v zahraniči? Čo Ťa najviac upútalo či naopak sklamalo vonku za hranicami?

L: Ono je to už strašne dávno, haha. Hrali sme ako predkapela vo Viedni, už ani neviem akej kapele, v EKH squate. Tuším nám to dohodil Klaus. Tam si nás všimol chalanisko z Belgicka a chalan z Berlína, tuším robil manažera hlavnej kapele. Mená už mi robia problémy. Týto dvaja nám vybavili mesačné turné po Nemecku, Belgicku, Švajčiarska a Slovinsku. Išli sme so škodovkou 120 s prívesom. Päť ľudí namačkaných a 10.000 km. Auto vydržalo, haha. Hrali sme vo squatoch, mládežníckých centrách, kluboch. V jednom centre neprišiel nikdo, v niektorých kluboch bolo plno, to bolo individuálne. Rozdiel v ľuďoch a prístupe bol samozrejme veľký s porovnaním čo bolo u nás. Servis skvelý, ľudia otvorený vo všetkom. V tej dobe chodili ľudia na známe kapely, my sme boli neznáma kapela z východu. Aj sa nás pýtali, prečo sme zrušili socializmus. Vôbec to nechápali. U nich boli podporované centrá aj squaty politickými stranami. Predstav si 7 poschodový barák v centre mesta. Dole bol klub s pódiom, v poschodiach bývali miestny punkáči. Platila to nejaká ľavicová strana. Zahrali sme si aj v asi najznámejšom squate Steffi v Karlsruhe. Vtedy myslím, že to bol ten squat.
Neviem čo by ma sklamalo, my sme boli rozčarovaný zo všetkého. Najlešie bolo, keď nás zastavili colníci vo Švajčiarsku, že otvorte predok a kde máte motor? Haha. Tak sa tam všetci zhŕkli a čumeli ako blázni na tu našu škodovku.

R: Ktoré s troch albumov ktore ste vidali je tvoje naj od Testimony? Pre mňa jednoznačne “Svet prestáva byť sídlom ozajstného života”, pre mňa to bolo obdobie, kedy som sa dostal do hardcore scény, moje divoké roky, videl som Vás v Bighouse tuším s Atria a vtedy som za zamiloval.

foto osobný arhcív Lochyho

L: Mne sa páči celá naša tvorba. Nemám vyslovene rád tento album, alebo tento. Každý album sa niesol v trochu inom duchu a období. Demo bolo death metalové, Spiritual World – metalovo hardcorový, Svet prestáva byť sídlom ozajstného život – HC, a posledné Of life and death – ezoteriký HC. Vieš, že si nepamätám čo je Bighouse?

R: Bighouse bol klasický socialistický kultúrak v Petržálke s brutálne veľkým pódiom a keď zvukár spustil aj dymovú clonu a stroboskop tak diveri z pódia padali na huby kámo o sto-šesť. To si Vážne nepamätáš? To bola sranda sledovať všetkých padať, keďže ich človek nevidel. O to to bola väčšia zábava.

L: Jáj myslíš Ovsiště? Haha jasné, tam sme parkrát hrali. Pani vedúca kulturáku nám vždy vyšla v ústrety.

R: To sa dá vysvetliť rôzne…koniec 90-tych rokov bola veľmi napätá doba. Mečiarizmus, veľa náckov v uliciach, neustále bitky, ako si ty pamätáš na túto dobu? Ake boli tvoje skúsenosti s náckami? Bolo to asi obdobie, kedy ste si asi povedali, už dosť a začali trénovať Muay thai? Dodalo ti to silu a sebavedomie sa tým kurvám hnedým postaviť?

L: Ha, to si pamätám aj moje telo, ktoré bolo dopichané od jedného 2-metrového vypatlaného debila, ktorý sa zrejme bál sa postavit bez noža, ale poporiadku.
Už som ti to vyprával v Londýne (preto sa pýtam znovu, pozn. sharing is caring).

Istý čas sme hrávali v garáži s Krátkym Procesom, to bola doba, kedy neboli ešte vyprofilovaný ako hákošska kapela. Skončilo to, ale veľmi rýchlo, keď nás “chlapci” z Krátkeho procesu okradli. Nácek okradne 15 ročného chlapca o hodinky, ktoré si zabudol v garáži…

Skúšali sme to riešiť, nikdo to od nich nechcel riešiť. Tak sme sa nasrali a odsťahovali sme sa z garáže aj s ich aparátom na spev. Ten sme tuším potom predali.
To bola prvá skúsenosť s náckami, ale vtedy to ešte nebolo take jasné, kto je kto, že si všade večer stretol nácka ako tomu bolo v druhej polovici 90-tych rokoch. Najlepšie vždy bolo, že neboli nikdy sami. Si osvojovali takzvanú “rómsku taktiku”, všetci na jedného. Aj keď od rómov som to nikdy nezažil… a to som žil na sídlisku, kde ich bolo neúrekom. Iba raz som sa s jedným pobil, ale to bola fakt férovka. Nič vážneho sa nestalo, ale s náckom som fakt férovku nezažil.
Sranda bola, že nám hovorili linkeri. My sme politiku ale moc nesledovali v tej dobe. Vôbec nás to nezaujímalo. Im stačilo, že si mal dlhé vlasy, náušnice… ale hovorím, osamotený mali iba keci. Najlepšie bolo, keď sme sa ostrihali dohola a začali nosiť bombre. Tak nevedeli vôbec o čo ide.
Začali sme popri hudbe posilovať a potom aj trénovať bojové športy. Samozrejme na svoju ochranu, potom už aj na útok. Nečakali sme, že nás napadnú. Samozrejme, že tréning ti dá silu a odvahu. Aj si to vyskúšať na nejakom hajzlovi. Aj sme dostávali, nie len rozdávali. Od “pána herca”, starého Rogela som pár dostal tiež.

R: Keď sa pozrieš na dnešný stav politickej scény nemáš pocit akoby sa tieto časy vracali od mečiarizmus po ficoizmus a kopa svinstva všade okolo nás, narastajúca sila pravicových extrémistov?

L: Politika je jedno veľké svinstvo. Nemožem si pomocť. Všetci čo tam sú, myslia na seba. Každý chce mať väčšiu moc, viac a viac. Nikdo ešte nevymyslel nič lepšie ako demokraciu, aj keď u nás je úlpne iná, ale ani neviem, či si niečo lepšie zaslúžime. Keď si ľudia volia Ficov a Babišov… všade vidíš ako sa kradne, tuneluje, samé podvody, kauzy a nikdo za to poriadne nesedí. Nekonfiškujú sa majetky… zlé zákony sa schvalujú… mne sa zdá, že sme zhýčkaný a už to väčšinu ani nezaujíma. A keď aj zaujíma, sme oblbovaný médiami, ktoré patria oligarchom a politikom… nevieš poriadne čomu veriť. Je to svinstvo…

Koniec prvej časti.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s