Gino a.k.a. Louis is the man behind many bands and activities within the UK and London scene. Helping to organize gigs in London for Rucktion records or his own collective with Ferg and Richard Ready Eye keeping himself busy all around the clock. He is very nice man, always willing to help and give you odd stare when you are acting like a dick haha. You must love him, otherwise its you who is the weird one. Lets see what he is doing now, what bands he is playing in and what are his views on different subjects … interview was done at the end of 2019 for my paper zine Limokid. This is the English version of it.

J: Where were you born Louis? 

L: Hi Roman thanks for having me take part for this interview. It’s a real pleasure. 

I was born on February 1985 in Forest Gate, East London (Shout out Ammo and Arnie) 

J: Can you tell us little bit more about your early years and family background? 

L: I’m one of four siblings. I’m the third born. Grew up in a loving family. No drama. Didn’t get everything I wanted as child but as I got older I understood that bills needed to paid and food was needed on the table. 

J: Do you have memory what toy or items you really wanted but you cannot afford to buy it when you were a kid? I always wanted at that age leg pushing car, but it was way too expensive for my family to buy, but I was so jealous of the other kids riding it. My earliest memory.

L: I wanted them all haha. Probably what I wanted the most was a ‘Thunderbirds Tracey Island’ and when I was a little older some Air Max 91’. Didn’t get either them of course but I understood early on that everyone’s circumstances are different. 

J: Where is your family coming from? We all have some foreign background as this world is constantly on the move whenever forced or willing one…

L: My family is originally from Ghana, West Africa. It was a British colony during the empire days and was known as the Gold Coast (not to be confused with the Australian GC). Three of my siblings including myself where born here in England. 

J: What are your earliest memories from your childhood? 

L: Watching TV a lot and also reading books. I used to get second-hand Tin Tin comics or go to the library to borrow some. Was also a big fan of Roald Dahl. 

I used to fight with my youngest sister a lot but we’re good friends now. My older sister had this habit of dishing out “Chinese burns” for no reason other than to be spiteful I guess. Also apologies for the obvious slur but I don’t know what the equivalent name is so my bad. 

J: My daughter Zoe loves Roald Dahl, we went to see his exhibition at Southbank last year. It was amazing to find the stories behind the characters in his books. 

Do you remember the social background during the time you were growing up?

L: It was mixed but where I grew up but most of my neighbours were white, British. Met some amazing people living round there. Felt like an extended family. I know far right nerds get upset by the word ‘multicultural’ but that’s the area I grew up in. I’m proud of that fact. 

One of my neighbours was an old lady called Jess. We had two apple trees in our back garden and she would make the best apple pies known. Jim from American pie would’ve been all over it haha. 

Jokes aside, growing up in Forest Gate was cool but then we left there in 1996 to move to Beckton. It’s been downhill ever since haha. 

J: Beckton? I don’t even know where in London it is. I wanna hear more some stories from Beckton…what is so bad about Beckton? 

L: You don’t know where Beckton is? That’s where Knuckledust used to rehearse back in the 90s. Know your history innit. But back to Beckton….. it’s awful. I say that in a loving way though of course. I moved there in 96. A lot has happened in between good and bad. Lost some friends and still have plenty around the area. But from the days of me growing up playing football to now? It’s no longer the same. Too much gang bullshit and fueds have caused that sadly. 

But what I will say is maybe if I didn’t move to Beckton I might not be having his interview with you right now.

Shout out to Billy, Danny and Terry who know the area very well. 

J: Have you ever had any unpleasant experience with racist in UK or in the world while visiting places with your bands? 

L: I’m aware that unconscious bias might have happened to me but I’ve never been openly discriminated against or had any be racist towards me. Sad day for them if anyone ever tried too. Believe that. 

J: How you overcome the idiots who are trying to prove they are better than you just because the colour of your skin? The current Trump / Tory era where current Prime minster is known racist the future does not look bright at all…

L: If I know someone is being funny I just smile at them and make them feel uncomfortable. Racists and bigots have sad lives that’s why they project their hate towards others. 

J: Where do you live now and what do you do job wise?

L: I live in an iconic and beautiful part of London……. Beckton haha. I work for a company that deals with arcade and gambling machines. 

J: You mentioned previously that you worked in a homeless shelter, do I remember correctly?

L: Yeah, I actually worked in a homeless shelter in East London. A close friend of mine got me the job. 

J: Did you enjoy the work? What was the hard part about that job? Working with people must be challenging in many ways.

L: I’ll have to say it was one of the most eye opening and challenging jobs I’ve ever done in my life. Whilst many of the residents at the two sites I worked at, were friendly, a small amount at times could be violent and disruptive.  I saw what severe mental health issues looked like up close. 

J: The numbers of homelessness are rising what can we do to help or change the situation? Apart not voting Tories.

L: Homelessness has always been there. It got a lot worse under the austerity measures imposed around 2011 and we’re still feeling those affects today sadly. What can we do to change it? Honestly, I don’t have the answer for eradication but we definitely need more resources to tackle the issue and tackling the stigma surrounding people who are homeless. They aren’t all drug takers and alcoholics. Some have been through real tragedy to end up there. 

J: What are the most common reasons for people living on the streets from your personal experience? 

L: Well going back to what I said in the last question austerity has been the biggest factor. Councils don’t have the funds to support some of our most vulnerable members in society. People fall behind paying rent. Don’t have access to public services and support because of cuts to those programs. 

J: Have those conversations and stories had any impact on your view about society or politics in general?

L: Yeah, it certainly has. Austerity was a political choice and there was not much opposition to it especially in the news media. The sense of community in places has gone I feel. People looked out for each other a lot in the past but now we’re more individualistic than ever. 

J: So we can agree it’s all about distribution of the public funding right way to support most vulnerable then feeding the fat cats, but that will require political change in UK. Are you regular voter?

L: The will to change that has to come from the people, but with the way Brexit has been going many people may feel what power do they themselves have to change things. The real difference people can make I feel is in local politics. 

And yes, I’m a regular voter. Sometimes I do wonder what is the actual point of it all. But then I know in history voting has changed things in places for the better. 

J: I personally feel loads of pressure from society, the social environment where living conditions are getting every year harder to survive without going nuts. Mental health is becoming an issue as loads of people are taking their lives, even the kids we knew from the scene, but at the end it’s leaving me hopeless as it’s very hard to identify and help people who are keeping it for themselves. How you are keeping yourself sane and running?

L: Yeah, it’s pretty sad to see so many of our brothers, sisters and others suffering with mental health and suicidal thoughts. I cannot imagine what a person must go through to feel they should end their own life. And that’s the thing… I don’t know. So I can never judge that person who is going through their own inner turmoil. 

J: What do you think we can all do to tackle the mental health issue among our community or society in general?

L: Keep in regular and constant touch with friends/family. Not being afraid to ask for help, seek help or put off by someone offering support. Mental health effects EVERYONE rich, poor, black, white, male, female you name it. By keeping conversations going, hopefully in the years and decades to come people’s attitudes will change for the better. 

J: What is making you happy those days?

L: Depends really. I like cakes, chicken wings and Only Fools and Horses (British TV Show). That always makes me happy. Oh, and those imported Fanta drinks from America haha. 

J: Is there anything in the world you are very proud of in your life? Can be anything, but something what makes you proud and giving you smile on your face? We all have some kind of positive memories in life or achievements, those are getting us up from bed daily, well maybe not daily, but during the bad mornings but cheering us up because we know we are worth living.

L: Maybe not my proudest but happiest moment has to be when I travelled to Ghana with my father back in 2008 for my very first time. I could see how proud that made him feel. 

I’m also very proud to be a part of the London/UKHC scene for the best part of 15 years. 

J: What have you observed from Ghana when you visited with your parents? How that made you feel? Had your parents tough you when growing up about your roots / their roots? I know this might be silly question, but is there anything specific about Ghanaians? Not stereotyping people but something what makes them different in a positive way…

L: What I observed when I first visited Ghana was eye opening. The sight of open drain systems, decaying infrastructure, clear poverty in places but people still had smiles on their face. I couldn’t understand what there was to be happy about. 

My parents grew up in a small village in the Asante region of Ghana (look it up the region dominated) and both had humble upbringings. Both were lucky enough to attend school, then college and eventually became vocational teachers. 

Family and tradition are very important in Ghanaian culture and so too is respect for your elders. That’s a stereotypical Ghanaian thing I feel is showing respect to your elders no matter what. 

J: Brexit, assuming the shit is going to get real?

L: It’s definitely real bruv. It’s a shit show of monumental proportions. 

J: What is going to happen in your opinion? Let’s wave the fortune telling ball and do some prediction…

L: Honestly, no one knows exactly but I speculate that political discourse will get worse, prices for goods and services could rise and a lot of people from low income backgrounds will be hit the hardest. This is of course my opinion, not fact. 

Maybe we can start making and producing goods here again but with our labour costs and regulations it might not be possible. Businesses are not in the business of giving their workers a decent slice of the pie. 

J: This is what worries me to pieces, that the workers’ rights won’t be as well protected as during the EU stay, where the regulations were more in favour of working force than fat cats. Also they are planning to review the human rights act, all that sounds way too scary in my opinion. 

L: Yes, we’re in for a bumpy ride with this band of swashbuckling patriots who wish to restore Britain to its former glory….. At the expense of peoples hard thought rights. 

Remains to be seen but this current lot are sneaky and conniving. 

L: Brexit will of course also change our relationship with the rest of mainland Europe. I’ve recently travelled to few places recently including Brussels and I spoke with some people regarding Brexit. They think the UK made a bad decision but they can also see why some voted the way they did. It’s particularly hard for us being part of a DIY scene that relies on the mainland for shows and tours etc. 

J: What about your close ones and friends, are they clear about the issue or you have to “fight” and argue with some to change their mind or in general the ones who are Leavers their minds cannot be changed? Well, it’s too late anyway now.

L: Most of my friends voted to remain just as I did. A couple close friends of mine and I do agree that the referendum result should be respected. Even if it was advisory. It’ll push ordinary people who voted to leave further to the extreme right and fake populist parties. 

It’s hard to change people’s minds on a subject that that is highly emotive and uses national pride to swing people’s thoughts. 

We have some very arrogant, sneaky politicians in government and weak ineffective ones in the opposition. I would say opinion but that is a fact. 

J: Seriously I have no idea how many bands you sing in, every show I go to you sing and host on mic for way too many bands nowadays, they are really keeping you busy? 

L: The two active bands I’m in are Ironed Out and the Last Orders HC. Currently writing a new release with Ironed Out and with Last Orders HC we’ve  just put out a split with our friends in “Postal” from Columbus, Ohio. This release will be put out and distributed by Rucktion Records. 

My two previous bands are Crippler LBU and Proven (RIP). I don’t even want to know the amount of money I’ve pumped into practice studios haha. 

J: What are the bands you been singing part with? Naming few… 

L: Bands I’ve done featurings for are; Full Contact (UK), Nothing From No one (Fr), Last Wishes (Ire) & of course not forgetting my people in Idle Hands (UK). 

J: Now, put me back on the map and tell me from the day one how and when have you got involved with hardcore? 

L: I got involved in the hardcore scene around 2004/2005. (shit, and I thought you are my age Gino and you are young rabbit haha) I was into alternative music from around 2002. Started going to clubs and hearing the same sounds that I was into. Then one day I heard “Pride” by Madball at a club funnily enough named “Madball”. It was from there that I started looking for bands with that sort of vibe. 

J: Who introduced you to the scene? What was your first band which knocked you out and you realised there is no step back?

L: Can’t remember exactly who, but I had a few friends in the club scene who said I should go to a show. It’s like nothing you’ve seen before they said. I’d seen push mosh pits but not the craziness at hardcore shows. First bands/live show I ever saw was Hoods, Awoken and Taking Names at the Underworld. 

J: How did you get involved with Ruction records? 

L: Hanging out going to shows. Not trying to force or beg my way through. It was a natural process involving a lot beer and of course blaze haha. I became friend of the crew around 2009. 

J: What is your first memory from the scene?

L: Haha, “wtf am I doing here? Why is that guy swatting thin air? Oh, shit that guy just stage dived into an unsuspecting crowd of people…. And someone has just kicked my drink out my hand but not on purpose”. That was my first memory of a hardcore show. 

J: How is the scene changing over the years? Over 15 years in the scene so assuming you have been through it all. What is still making you remain and getting excited?

L: The scene has changed a lot. Goes through stages of course. We’re now back with that post hardcore/metal core sound at the moment. I’ll be honest I don’t check out bands as much as I did when I first got into hardcore but I always keep check of what is happening. I still try to attend as many shows as possible. 

I’m also part of a three man podcast team called “Everyone But Us”. So that’s something that’s cool and exciting for me also. 

Finally, one thing I will say to any younger kids in the scene reading this…. Don’t let anyone dictate what YOU should be wearing, how you dance and what bands you should be into.  “Feel it’s right go out and do it”.

This music is about release from everyday life. We cannot forget this. This is a passing fad for many, but for a lot of us it’s given us life and meaning. 

J: Tell me more about “Everyone but us” podcast. Who is doing it and who did you interviewed so far and where we can find it?

L: So the idea came from Wema Knuckledust. He wanted to do something where we could put out the stories of some of the most exciting & influential bands in the hardcore scene. So he asked Steve BDF, Dave Mkbu (unfortunately stepped down as he became a father) and myself, if we’d like to join him in this project which we all agreed was a great idea. 

We’ve also had the opportunity to do one on one interviews with some big names and an interesting survival one with a close friend of ours. 

Overall, it’s an opportunity for us to talk shit, have fun and discuss some important and interesting topics inside and out of the hardcore scene. 

You can find Everyone But Us Podcast on iTunes, Soundcloud, YouTube and most podcast players. Also, Facebook and Instagram too for all our updates and news. 

J: UK scene has loads of bands, some good, some shit, but there is always something to discover. Name some of the dead or alive bands which you want to introduce to the rest of the world, please. 

L: Of course check out all the bands on Rucktion Records old and new. So many different styles on offer. Newest stuff comes from Last Orders HC (shameless plug say nothing), Bun Dem Out, Prowler, Life Betrays Us and so much more. 

Bands that I like personally are; Last Wishes the all Ireland band, Frantic State, Infraction, Lawful Killing to name a few. 

There are so many bands I’d like to list but I feel like I’d be missing many out. So all I will say is if the snare is popping…. then more than likely that shit is banging haha. 

J. Thank you Louis for your time and answers. Keep up the good work and odd looks haha.

If you like what you read please support running of this page by purchasing one of our books or merch, visit amentma.bigcartel.com

Slovenský preklad rozhovoru

J: Kde si sa narodil?
L: Vďaka Roman, že si ma oslovil na tento rozhovor. Je mi vážne cťou. Narodil som sa vo Februáry 1985 vo Forest Gate, východnom Londýne. Pozdravujem Amma a Arnieho.

J: Môžeš nám povedať aké si mal detstvo?
L: Som treto rodený zo štyroch súrodencov. Vyrastal som v milujúcej rodine, žiadne veľke drama. Nedostal som, síce v živote, všetko čo som chcel ako dieťa, ale ako som vyrastal uvedomoval som si, že najprv treba zaplatiť účty a položiť jedlo na stôl, pred tým než si môžem kúpiť to čo chcel.

J: Pamätáš si na špecifickú vec, ktorú si veľmi chcel, ale nemohol si si to dovoliť? Ja si pamätám, že keď som bol malý ja, strašne som chcel šlapacie autíčko, ale mám dve sestry a tiež tých peňazí nebolo veľa, nikdy som ho nemal, ale ticho som závidel deťom čo ho mali.
L: Chcel som všetko, ale najviac som chcel Thunderbirds Tracey ostrov a keď o niečo starší, chcel som strašne Air Max 91tky. Nedostal som ani jedno z toho, ale uvedomoval som si, že jednoducho, život nie je fér.

J: Odkiaľ sú tvoji rodičia? Všetci odniekadial prichádzame v tomto svete.
L: Moji rodičia sú z Ghany, Západná Afrika. Bola to britská kolónia, Zlaté pobrežie (netreba si mýliť s austrálskym Zlatým pobrežím). Moji traja súrodenci sa všetci narodily už v Anglicku, tak isto aj ja.

J: Čo sa ti vybaví pred očami, keď si spomenieš na svoje detstvo?
L: Kukal som vela na telku, ale tiež som veľa čítal knihy. Kupoval som si z druhej ruky komixy o Tin-Tinovy, alebo som si ich požičiaval v knižnici. Veľmi sa mi páčili knihy od Roald Dahl-a.
Takisto sme sa často s mojou mladšou sestrou hádali a bili, ale to sa časom utriaslo. Mala strašnu zálubu vrhať na mňa čínske kliatby bez akéhokoľvek dôvodu, len preto, že bola šialená, haha.

J: Moja dcéra Zoe má veľmi rada Roald Dahl-a. Boli sme sa pozrieť na jeho výstavu na Southbank a bolo to super ako jeho charaktery mali základ v osobách z jeho okolia.

Aká bola sociálna situácia v dobe, keď si vyrastal?

L: Forest Gate bola oblasť s mixnutou komunitou, aj keď väčšina mojich susedov boli biely Briti. Spoznal som niekoľko skvelých ľudí. Pôsobili na mňa ako moja vzdialená rodina, keďže neboli sme spiaty krvou. Určite sa nejaký ultra pravičiar pozastaví nad termínom „multikultúrna spoločnosť“, ale je to tak. Som na to hrdý, že som mohol vyrastať v takomto prostredí.
Jeden z mojich susedov bola pani Jess, na záhrade sme mali tri jablkové stromi a ona nám vždy upiekla ten najlepší jablkový koláč. Jim z filmu American pie by si pochutnal.
Bývať vo Forest Gate bolo super, ale potom sme sa presťahovali do štvrte Beckton a to už bolo peklo, haha. To bolo v roku 1996.

J: Beckton? Človeče to ani neviem kde v Londýne je. Tak sem s tým, čo sa dialo v Becktone? Čo je na ňom peklo?
L: Nevieš kde to je? To je oblasť, kde Knuckledust (najznámejšia UKHC kapela súčasnosti) mali skúšobňu v 90tych rokoch. Nepoznáš vlastnú históriu, haha? Beckton je hrozná diera, a vravím to so srdcom na dlani,

že som tu vyrastal, v podstate v dobrom. Prežil som tu dobré aj zlé veci, mám tu veľa priateľov, hral som tam futbal, prežil veľa zaújmavého a medzi minulosťou a prítomnosťou sa veľa zmenilo už. Príliš veľa gangov a násilia, ale na druhej strane, keby som tam nežil asi by sme tento rozhovor nerobili. Zdravím Billyho, Dannyho a Terryho, ktorí poznajú túto oblasť veľmi dobre.

J: Mal si niekedy problémi s rasistami v Anglicku, alebo krajinách, ktoré si navštívil s tvojimi bývalimi či terajšími kapelami?
L: Nejaké nepriame veci sa udiali, ale nikdy som nebol otvorene diskriminovaný, alebo mal pred sebou nejakého debila čo by ma konfrontoval.
A keby áno, tak by to nebola pre tú osobu veľmi milá skúsenosť.

J: Ako si prekonával tie nepriame narážky? Alebo ako by si reagoval na osobu, ktorá by ťa napadala kvôli farbe tvojej koži? Dnešná proti migrantská, proti muslimská, Trump – Tory propaganda neprispieva k celo spoločenskému nárastu napätia.
L: Ak niekoho vidím, že si robí srandu zo mňa, tak sa na neho usmejem a snažím sa ich zneistiť. Rasisti a bigoti majú smutný život, preto často prenášaju svoju nenávisť na druhých.

J: Kde momentálne bývaš? Kde pracuješ?
L: Stále v Becktone. Momenátlne robím vo firme čo spravuje automaty.

J: Keď sme sa dávnejšie rozprávali, hovorili si mi, že si robil v ubytovni pre bezdomovcov. Ako si sa dostal k tejto práci?
L: Cez kamoša som sa k tomu dostal. Bola to ubytovňa vo východnom Londýne.

J: Páčila sa ti táto práca? Čo bolo na tejto práci to najťachšie? Robiť s ľudmi musí byť ťažké.
L: Práca je to ťažká a musím povedať, že mi otvorila oči. Asi najťachšia v mojom živote. Aj napriek tomu, že ľudia čo tam bývali boli priateľský, našli sa aj taký čo boli násilný. Videl som čo môže zlé duševné zdravie spraviť z človeka.

J: Tie čísla ľudí bez domova stúpaju, čo sa dá robiť v spoločnosti, aby sa to zlepšilo?

Okrem toho, aby sa nevolili konzervatívci (Tory party).
L: Bezdomovectvo tu vždy bolo, ale je to horšie od doby, kedy konzervatívci presadili škrty na sociálne balíčky v roku 2011. Čo môžme urobiť my? Naozaj neviem, ale najskôr asi potrebujeme financie z vlády na sociálne balíčky, aby pomohli ľuďom v núdzi. Nie všetci bezdomovci sú alkoholici či drogovo závislí ľudia. Sú tam ľudia, čo stratili domov, pretože si nedokázali platiť nájomné, účty a skončili na chodníku.

J: Aké boli hlavné dôvody ľudí s ktorými si ti pracovala? Aké boli ich životné príbehy?
L: Predovšetkým to boli ľudia, ktorí stratili domov práve kvôli škrtom v rozpočtoch na podporu bývania, benefitov, zdravotne postihnutých. Mestské zastupitelstvá nemajú dostatok financií na chod sociálnych služieb, čo má za následok prehlbujúcu sa chudobu. Nezaplatíš nájomne, alebo sa omeškáš, zastupiteľstvo ti nepomôže, lebo nemá kto, škrtali sa benefity na bývanie, sprísňovali sa pravidlá a zrazu nemáš peniaze na nič a skončíš na ulici.

J: Aký to malo vplyv na teba v tej situácii? Formovalo to tvoje politické či spoločenské myslenie?
L: Určite áno. Škrty v rozpočte boli politické rozhodnutia a v tej dobe nemali ani veľkú politickú opozíciu či pozornosť médii. Niektoré spoločenské linky sa potrhali vďaka tomu. Viac sa ľudia starajú teraz sami o seba ako predtým.

J: Zhodneme sa na tom, že to má všetko súvis so škrtmi v rozpočte a rozdelovaní peňazí vládou. Na to, aby sa to napravilo bude treba vymeniť vládu. Chodíš pravidelne voliť?
L: Zmena k lepšiemu musí prísť od ľudí z dola. Ľudia musia začať zmenu z dola od lokálnych volieb. A áno, chodiť voliť pravidelne. Niekedy mám pocit, že to nikam nevedie, ale z historického hladiska, už sa stalo, že volby pomohli k zmene.

J: Osobne cítim posledný rok či dva veľké napätie v spoločnosti, ale aj mojom živote. V práci veľa stresu, málo ľudí čo ma záujem o túto prácu čo robím. Vidím ako známi zo scény odchádzaju z tohto života pod tlakom v akom žiju. Nárast duševnej nestability vzrastá, ale neviem čo s tým, ako pomôcť?
L: Je to smutné vidieť našich kamošov a kamarátky odísť z tohto sveta, či trpieť. Neviem si predstaviť tú bolesť človek musí v seba mať, keď je schopný to ukončiť. Neviem…nemôžem súdiť ľudí čo si týmto prejdu či trpia.

J: Tak čo s tým môžme urobiť?
L: Zostať s nimi v kontakte, rozprávať sa s rodinou, kamarátmi, nebáť sa toho. Nehanbiť sa opýtať sa o pomoc. Vyhľadaj pomoc, snaž sa pomôcť a byť tam. Dušená porucha ovplyvňuje každého bez rozdielu farby pleti, rasy, pohlavia,

či sociálneho statusu. Tým, že sa rozprávame, sme v kontakte sa to môže zmeniť, aspoň trošku.

J: Čo teba robí šťastným?
L: Záleži na dni. Mám rád koláčiky, kuracie stehienka a Only Fools and Horses sitcom. To ma vždy rozveselí. A tiež americké Fanta nápoje, nedostať ich normálne v obchode, iba v špeciálnych ich dostať, tie sú dobré ako sviňa.

J: Je na tomto svete niečo, čo ťa robí špeciálne hrdým? Niečo, čo sa ti podarilo spraviť, urobiť, zorganizovať? Niečo čo ti ráno, keď vstávaš do práce, strašne sa ti nechce, ale spomenieš si na to, a je ti o niečo lepšie. Máš niečo takéto v srdci?
L: Možno nie zrovna niečo, na čo by som mal byť úplne hrdý, ale v roku 2008 som pomohol môjmu otcovi naspäť navštíviť jeho rodnú Ghanu. Bola to moja prvá návšteva tiež. Vidieť aký bol hrdý, keď sa vrátil na rodnú hruď, malo to na mňa silný vplyv.
Takisto som veľmi hrdý na to, že som už vyše 15 rokov súčasťou londýnskej rodiny a UKHC celkovo.

J: Čo sa ti páčilo na návšteve Ghany? Aký to bol zážitok navštíviť krajinu, z ktorej pochádzaju tvoji rodičia, ale ty si ju poznal len z rozprávania? Poodhaliť svoje korene. Nechcem ti vkladať stereotypi do úst, ale je tam niečo čo by Ghanu priamo charakterizovalo?
L: To čo som videl mi otvorilo oči. Vidieť otvorené odpadové vody priamo na ulici, rozpadávajucu sa infraštruktúru,

chudoba všade kam sme išli, ale ľudia mali stále úsmevy na tvári. Nechápal som prečo sú tak šťastný. Moji rodičia vyrástli v malej dedinke Asante, región v Ghane, kde obaja mali normálne detstvo. Obaja mali šťastie, že mohli vychodiť základku a aj strednú školu. Obaja skončili ako učitelia.
Rodina a tradície sú veľmi dôležité v Ghane a hlavne úcta k starším. Nech sa deje čo sa deje, k starším sa musíš správať slušne.

J: Brexit, asi sa mu nevyhnem už, čo?
L: Obávam sa, že nie, je to reálne bratku. Je to kopec brutálne veľkých sračiek.

J: Čo sa bude diať? Vieš si to predstaviť? Zober si kryštálovú guľu a zahraj sa na vešticu.
L: Úprimne, nikdo nevie čo sa stane, ale politicky to s nami pôjde k horšiemu. Potraviny a veci denno-dennej spotreby sa zvýšia, čo bude mať priami dopad na chudobných a ešte väčší sociálny tlak na tie najnižšie vrstvy. Je to len môj názor, nie fakt. Možno začneme v krajine vyrábať svoje výrobky viac, ale s cenou výroby a výrobné služby to asi nebude rentabilné. Neviem si predstaviť, že by podnikatelia či veľký hráči platili to čo by mali.

J: Ono je docela možné, že pracujúca trieda bude zasiahnutá najviac, už len z dôvodu menenia legislatívy, kde konzervatívci chcú meniť práva pracujúcich či meniť ľudské práva. Dosť zlé vyhliadky do budúcnosti.

L: Brexit takisto zmení náš vzťah so zvyškom Európi. Keď som bol naposledy v Belgicku a rozprával sa s ľuďmi, všetci hovorili, že Británia urobila veľkú chybu, ale tak isto vedeli, prečo ľudia volili tak ako volili, vedeli to pochopiť. Bude to mať vplyv aj na nás, našu DIY kultúru a turné mimo UK.
A áno, bude to veľmi hrbolatá cesta, kde zopár idiotov bude chcieť naspäť vybudovať impérium, ktoré už mať naspäť nemôžu.

J: Ako je na tom tvoje okolie s Brexitom? Argumenty? Hádky či viacmenej ste na tej istej lodi?
L: Väčšina mojich kamošov volila Remain, ostať, ako aj ja. Rešpektujem demokratickú volbu a dopadlo to tak ako dopadlo, aj keď to bolo skôr referendum, ktoré malo byť poradenské. Ak sa nebude rešpektovať, tí čo volili Leave, odísť, ich to posunie viac do extrému. Extrémnych politických hnutí, alebo ešte k väčším populistom. Je ťažké zmeniť názor niekomu kto uvažuje národne a je v tom veľa národnej hrdosti. V politike máme veľa arogantných hadov a neschopnú opozíciu.

J: To mi pripomína Slovensko úplne.

J: Tak pome sa baviť o kapelách, ale teraz si ani za svet neviem vybaviť všetky, v ktorých si pôsobil. Momentálne registrujem Ironed out a Last orders.
L: Presne, tie dve su stále aktívne a potom som pôsobil ešte v Crippler LBU a Proven. Ani si neviem predstaviť koľko prachov som dal do prenájmu štúdia na skúšky kapely.

J: Kde všade si zaskakoval? Vždy keď je koncert ťa vidím skočiť na pódium a mať svoju pasáž v tej či onej kapele. Ktoré kapely to sú? Pochvál sa.
L: Full contact z UK, Nothing from No one

z Francúzska, Last Wishes z Írska či Idle hands z Londýna. Inak momenátlne pracujeme na novom albume Ironed out s Last orders, bude to split pre americký label Postal z Columbus, Ohio. Rucktion records to bude distribuovať v UK a Európe.

J: Kedy si vlastne objavil hardcore scénu? Tvoja prvá kapela, ktorá ti odpálila dekel?
L: Tuším to bolo okolo roku 2004-2005.

J: A ja som si myslel, že sme rovesníci, haha.
L: Páčila sa mi alternatívna hudba, ktorú som počúval od 2002. Chodil som do klubov a počúval hudbu, ktorá sa mi páčila. V jedom som počul hrať „Pride“ od Madball, sranda bola, že ten klub sa volal Madball. Vyhladal som si informácie o Madball a už to išlo. Páčil sa mi ich vibe.

J: Kto Ťa predstavil, či dostal do scény? Čo bol tvoj prvý koncert? To si musíš pamätať.
L: Nepamätám si presne kto to bol, ale mal som zopár kamošov v klubovej scéne čo mi povedali, aby som s nimi išiel na koncert, že to je niečo čo som ešte nikdy nezažil. Už som videl strkanicu v pitt-e, ale že to čo je na hardcore koncerte ešte som nevidel. Prvý koncert boli Hoods, Awoken a Taking names v Underworld klube.

J: Čo ti preletelo hlavou, keď si bol na svojom prvom koncerte? Prvá myšlienka po zoznameni sa s hardcore?
L: Haha, niečo v zmysle: „Čo tu kurva robím? Prečo tam ten týpek udiera do vzduchu? Henten práve skočil z pódia medzi ľudí, čo to neočakávali…a kurva, niekto mi vykopol moje pivo z ruky.“ Tak toto je asi moja prvá spomienka.

J: Ako si sa dostal k Rucktion crew?
L: Chodením na koncerty a motaním sa okolo nich. Nesnažil som sa medzi nich vtrieť, alebo ich prosiť na kolenách. Bolo to prirodzené, ale obsahovalo to veľa piva a húlenia, haha. V 2009 som sa stal členom tejto crew.

J: Ako sa scéna zmenila za tie roky? Si v nej 15 rokov už si musel veľa vidieť a počuť. Čo ťa v nej drží naďalej?
L: Scéna sa zmenila, ide štádiami zmien. Dneska sme späť pri post hardcore ére a metal core vlne, ktorá tu už bola. Nové kapely už tak často nevyhladávam ako predtým, ale stále s nimi prídem do kontaktu počas koncertov. Snažím sa chodiť na čo najviac koncertov čo môžem.
Robím momentálne aj rádiový podcast Everyone but us. Je to niečo nové a zaújmavé.
Ak to budú čítať nejaké mladšie ročníky. Jedno čo som sa naučil v scéne je: „nenechajte si odnikoho rozkazovať čo máte nosiť, či počúvať, ako tancuješ, či aké kapely máš počúvať. Ak to tak cítiš, tak to tak sprav.“
Táto hudba je o úteku z denno – denného života. Pre niekoho to môže byť len „návšteva“ na krátku dobu, ale nezabúdaj, že pre viacerých je to ich život a zmysel života.

J: Vieš mi povedať viac o tom podcaste? Kto na tom pracuje a koho pozývate na rozhovory? Kde to nájdeme?
L: Wema z Knuckledust prišiel s myšlienkou robiť rádiovú show. Checli sme počuť historky a zážitky od ľudí z kapiel a scény. Mali sme tam Steva z BDF, Dave Mkbu, ja som bol v jednom tiež. Väčšinou sú to naši kamoši. Je to dobrá príležitosť trepať jedno cez druhé a zabávať sa na tom. Nájdeš to na iTunes, Soundcloud, Youtube a takmer viacerých podcast kanálov. Nájdeš nás aj na facebooku a instagrame.

J: UK scéna má veľa kapiel, niektoré namakané a niektoré slabšie, ale je tu vždy niečo čo ťa prekvapí a dostane. Aké kapely by si spomenul európskym deckám?
L: Pozrite si Rucktion records kapely, staré aj nové, je to žánrovo pestré čo vydávaju. Sú 20 rokov v hre. Nové veci ako Last orders, Bun Dem Out, Prowler, Life Betrays Us atď. Osobne mám veľmi rád írsku scénu ako Last Wishes, Frantic state, Infraction, Lawful Killing. Je tu veľa dobrých kapiel, ak ťa niečo rozhýbe je to isté, že je to dobre.