Rozhovor zo staršieho čísla Limokid zinu, okolo roku 2006.

Začať úprimne od špiku vege kosti, musím sa priznať, že o kapele Ilúzia som už počul možno rok, dva dozadu, ale spoznal som ich až po ich debute na vinyle, kde ma to trošku prekvapilo…nevedel som či sa mi to páči, alebo nie. Musel som ich doske nechať čas, predsa len silne mi to pripomenulo Davovú psychózu s huslami a takmer operným spevom a to bol teda riadny šok, k tomu nie som až tak veľký fanúšik Davovky po hudobnej stránke, ale prirovnávať ich k Davovke je tiež silné gesto a myslím si, že kapela sa našla tam kde teraz momentálne je.
Určite je to jedinečné na našej scéne a inovatívne v posúvaní hraníc hard core punku ako tomu bolo v 90tych rokov, kde kapely ako Čistá ryža či Čad posúvali hranice vďaka rôznym hudobným nástrojom a experimentovaniu.
Ilúziu by som určite použil ako príklad originálneho slovenského hard core punku, za ktorý by sme sa vôbec nemali hanbiť…k tomu angažované texty a žiadne prehadzovanie lopatou v bielom tielku a šatkou na hlave…

JSS: Na úvod dobré riťolezectvo, nie? haha

Peter: Vďaka moc za takéto pochlebovanie, je to celkom príjemné čítať takéto veci od starej známej hardcore-ovej exilovej páky. Spokojne som pokrochkával a priadol od prvých riadkov!

JSS: Keďže o Vás naozaj nič neviem, skúste niečo o histórii kapely? Ako a kedy ste sa našli? Či ste hrali v nejakých iných hudobných telesách a akých? Kto ste a čo robíte? A čo Vás ženie vpred v živote mať kapelu?

Peter: Je to asi už pomaly viac ako 10 rokov, čo kapela vznikla. Ja a náš bývalý basák, môj brat Palo sme hrali spolu kapelu Dies Irae, ktorá svojho času drtila zmesku puku/HC/crustu. Spolu so súčasným gitaristom Michalom sme začali popri Diesku hrávať najskôr v trojici. Chceli sme hrať melodicky, energicky a „mäkšie“ ako s DI, avšak v rámci HC/punk intencií (diy, angažované texty…). Nechávali sme všetkému voľný priebeh a postupne prichádzali a odchádzali ľudia, kapela sa formovala. Dôležitým okamihom bol príchod huslí (Evky), čím kapela dostala ďalší špecifický rozmer. Dá sa povedať, že všetci zo súčasnej zostavy výrazným spôsobom prispeli k tomu ako znie kapela na pódiu a LP.
Gitarista Ciko hral so mnou v už spomínanom Dies Irae, chvíľu s čadčianskou Hopsasalou. Bicák Julo v žilinských Škoda Reči, Rotten Ass, a náš najnovší prírastok Peco hral v Lykantrope, a v súčasnosti spieva s novou žilinskou kapelou Rats Get Fat, s ktorou čoskoro zaplnia voľné miesto v slovenskom hardcore/punku.
Momentálne sme v kapele všetci ťažko pracujúci. Inžinier Peco je cez dopravnú logistiku, Julo maká v strojárskej fabrike za sústruhom, Ciko je majster – stavia cesty, mosty a teraz nejaké podivné kongresové centrumJ, Evka je obchoďáčka cez obilie, Michal cez stavebný materiál a ja som mizerný učiteľ.
Všetci a jednohlasne sa určite zhodneme na tom, že je to skvelý pocit stáť na pódiu a vidieť, že ľuďom sa tvoja muzika, texty páčia. I napriek prekážkam a obetám, ktoré každý kapele prináša, je hranie v kapele našou spoločnou vášňou a láskou. Baví nás to a keď to baví aj ľudí je to motivujúce a určité zadosťučinenie.

JSS: Všimol som si na Vašom profile, že členovia sú z rôznych kútov Slovenska, ako mávate skúšky a kde a ako často? Nie je to stopka pre kapelu, alebo taký začiatok konca, keď je každý jeden v inom kúte republiky? Kedy či kto je hlavný ťahač kapely a kto vymýšľa pesničky? Ako fungujete s textami? Robíte ich spoločne, alebo to necháte na jednotlivca, ktorý text zloží do pesničky? Robíte najprv hudbu či texty do hudby…?

Peter: To, že sme rozlezení po viacerých kútoch (momentálne nielen) Slovenska, nás čiastočne obmedzuje a preto sa nemôžeme stretávať tak často. Fungujeme tak už dlhšie a nejako sme si na to zvykli. Podľa odhodlania súčasnej zostavy to určite v blízkej budúcnosti na koniec nevyzerá, i keď viacerí sme vo veku, kedy ti bociany donesú malé pankáčence domov a potom musíš trošku prekopávať priority v týždennom režime a podobne, haha.
Hlavného ťahača kapely asi nemáme, teraz je to tak, že každý chvíľku a všetci spolu. Máme to tak rozdelené, že každý niečo rieši – okolo koncertov, nahrávania, skúšobne sa toho nájde neúrekom. Texty v kapele píšem ja, piesne vznikajú interaktívne. Viacero songov, ktoré hráme vznikli tak, že som prišiel s nápadom, melodickou linkou, textom a dolaďovali sme to spoločne. Postupne sa čoraz viac do tvorby nových songov zapájali aj ostatní, najmä Michal s Evkou, tí spoločne riešili, a riešia aj väčšinu husľových liniek. Skrátka, keď má u nás niekto nápad na song, zahrá ho ostatným, pokiaľ sa nám to páči ideme do toho. Spoločne tvoríme a vymýšľame ďalšie veci, vzájomne sa podnecujeme, trieme a hecujeme. Väčšinou je to tak, že vznikne najskôr hudba a potom text.

Peco: Peťo klame, ťahačom je on a ešte často Evka. Ostatní v rámci možností a potreby pomôžeme, ak je treba a je to v našich silách. Zatiaľ to takto funguje.

Eva: Ja tiež moc nesúhlasím s Peťom, pretože čo sa týka tvorby nových songov, je to hlavne Michalova robota. Dôkazom toho je aj to, že na platni je 6 songov, ktoré vytvoril on. Prišiel s nápadmi a my sme to len dotvorili. Takže dvorným skladateľom je Michal (na gitare hrá denne, tak to asi preto). A čo sa týka pankáčeniec, chlapci môžete byť radi, že ste chlapci. Vám to môže byť vcelku jedno, kedy to príde. Tehotenstvo, pôrod a kojenie sa vás určite týkať nebude… A kojiť počas koncertu si naozaj neviem predstaviť.

JSS: V čom kladiete najväčši dôraz v textoch? Chcete mať posolstvo, alebo si myslíte, že hard core punk by mal byť o zábave? Ktoré sú to tie nosné témy, o ktorých si myslíte, že je ich potreba dokolečka premielať, alebo ste už vyprahnutí a chcete riešiť svoje emočné a rodinné problémy?

Peter: Posolstvo, zábava, osobné pocity, všetko sú to veci, o ktorých HC/puk je! Nerád si dávam nejaké zbytočné mantinely, obmedzenia. Tak ako my všetci v kapele sme rôzni a máme radi rôznu muziku od deathmetalu po folklór, je normálne a legitímne, že v scéne je to podobne aj medzi textami kapiel. Určite si radšej vypočujem vtipný text, ktorý bude o zábave ako neosobné rádoby angažované poučky a burcovanie. Je to úplne na osobnej voľbe a ľudia si sami vyberú, čo sa im bude páčiť. Niekto kladie väčší dôraz na muziku, iný na texty. Bez angažovaných ,resp. politických kapiel a textov by ale samozrejme nikdy nebol hardcore hardcore-om!!! U mňa je to tak, že sa snažím robiť texty po svojom, možno myšlienky trochu zaobaliť do nejakých metafor. Nosných tém je veľa, vždy som oceňoval u kapiel to, keď sa v textoch venovali aj témam, ktoré neboli „in, bežné“, možno skôr tabu. U nás je to v skratke určite: vzťah autority (moci) k ľuďom, medziľudské vzťahy, priateľstvo, láska, osobné prežívanie – radosti, slasti, bolesti, strachy, úzkosti, … Ešte dôležitejšia, ako neustále omieľanie týchto tém v scéne, je podľa mňa úprimnosť – aby ti to ľudia aj patrične verili, a samozrejme ten (popri muzike) najskutočnejší rozmer HC/punku ako priateľstvo, solidarita, sloboda!

JSS: Ako ľudia príjmajú ten operný spev a husle na koncertoch? Ste síce už etablovaná kapela na domácej scéne, ale skús si zaspomínať aké to bolo, keď ste na punkáčov vytiahli husle a vysoké tóny.

Peter: Myslím, že to berú celkom fajn, pozitívne teda väčšinou sa im to páči. Existuje aj kopec ľudí, s ktorými keď sa bavím, ešte dnes povedia, že mali radšej Dies Irae, sú aj takí, ktorým sa tieto veci vôbec nepáčia. Zo začiatku to bolo pre viacerých prekvapenie a väčšinou príjemné, u nás nebolo až tak mnoho kapiel ktoré boli „iné“. Operný spev máme aj tak len v troch songoch, nie je to zas až taký nosný prvok v našej muzike.

Julo: Najviac sa asi riešia veci okolo opernému spevu. Ale to väčšinou crusteri , lebo namiesto vsuviek streľby z guľometu a bombardovaniu mesta máme operný vokál.

Peco: No to sa stále niekto diví, kto o nás počul len z rozprávania, že punk s husľami??? To čo je za kravinu?! A v duchu sa asi snažia predstaviť si, ako by tak znel The Exploited. Ale tí, čo nás už počuli, to berú a väčšinou sú pozitívne ohlasy. A ten zvyšok nech si počúva ďalej Exploited.

Eva: Operný spev sa straaaaašne veľa ľuďom nepáči… Ale je to určite nejaký predsudok, nestretávam sa s tým iba v HC-scéne… Je to bežná reakcia. Najviac ma prekvapilo, keď som sa v jednej recenzii dozvedela, že sme kapela s operným spevom, pričom (ako už aj Peťo povedal) operný spev určite nie je najvýraznejší element našej hudby. A tá recenzia sa dokonca týkala piesne, v ktorej operný spev vôbec nie je… Husle určite ľudia prijímajú lepšie, dokonca teraz už mám pocit, že to berú ako súčasť scény a tak by to aj malo byť. To, že kapela využíva „nezvyčajné“ nástroje, je podľa mňa len plus, hudba sa tak stáva rozmanitejšou a nevznikajú samé kopyrajdy.

JSS: Bolo zaujmavé sa s Vami stretnúť po asi 10 rokoch a zistiť, že s niektorými z Vás som si písal ešte do Limokid zinu, ako sa má Ňufo, haha, žije ešte?
Bola Bratislava naozaj na tom výjazde v Žiline taká zlá? Haha, bože staré aférky, cítim sa ako žurnalista z Nového času.

Peter: Hehe, osobne obľubujem bulvárne témy slovenského hardcore/punku, ako vo všetkých komunitách i tu dochádza ku stretom, konfrontáciam. Majn gott, si teraz veru vytiahol inú pikošku, minimálne polovica čitateľov nebude vedieť o čo ide . Kurva to bolo už pekných pár rokov a viacerí ver máme už aj o desať rokov, kíl, vrások J. S Ňufom nie som v kontakte už pekne dlho ani neviem kedy som ho naposledy videl, myslím že na HC/punk úplne rezignoval. Možno vyhorel, skrátka sa vytratil zo scény, neviem či nie je v USA. Celá tá „kauza“ vznikla tak, že práve Ňufo napísal report na akciu v ktorej zhodil dole BA osádku za „násilný mosh“ a „pózerstvo“. Podstatné je to, že celá vec nabrala ďalší rozmer až po tom ,čo sa rozpútala internetová diskusia, ktorej sa z našej strany ako jediný zúčastnil Ňufo a začal na všetky strany komunikovať a argumentovať dosť nešťastným spôsobom. //// Šak to bola taká doba, že internet mal vtedy doma len onJ!! Kámo neviem či sme vtedy u nás na dedine mali zavedenú elektrinuJ a splachovacie WC!!!! //// Celá táto virtuálna kauza sa vyvinula teda asi aj pričinením toho ako komunikoval. Skrátka tak trochu „teenage“ závan z toho cítiť ešte dnes, neviem to hodnotiť, keďže som sa výmeny názorov nezúčastnil, dodnes to viem len zreprodukovane od Roba, ktorý to, myslím, čítal všetko a chytal sa pri tom za hlavuJ. Pokiaľ si dobre pamätám, neskôr sa to Robo pokúšal vydiskutovať s Aďom s Abhorrence a aj s Tebou ešte na nejakej akcii v starom Guru (pokiaľ viem oboje celkom úspešne). A aké s toho plynie ponaučenie?? Skrátka chlapci z Bratislavy musia počítať, že keď prídu predvádzať k nám na dedinu „stajlový mosh z klipov US kapiel“, nie každý ich pochopíJ. Dúfam, že všetci to už dávno uzavreli ako dávno minulú „postpubertálnu záležitosť“ a dnes sa nad tým len usmejú. Vtedy nám to, ako sa zabávali blaváci pod pódiom, asi naozaj nebolo extra sympatickéJ, čo však neznamená, že by bola BA na tom výjazde naozaj taká zláJ!!! Skrátka to zbytočne skĺzlo do úplnej blbosti . Dúfam, že tú bulvárnu investigatívnu krysu v tebe táto moja kajúcnická odpoveď uspokojila, i keď asi nie som úplne ten najkompetentnejší vypovedať vo veci tejto „kauzy“.

JSS: Ty si sa rozpísal to malo byť len také malé podpichnutie na dve vety. Nemyslím, že tam kedykoľvek bola nejaká nenávisť za tými emóciami a určite to nevyvolalo nenávisť voči Žiline, aj keď pojem Žilina skôr vyvoláva iné agresívne pocity. Vidíš to ako sa zmenila Žilina po tom ako ten chuj Slota už nie je primátorom?

Každopádne ako to vidíte dnes v mosh pitte? Tancuje sa dravo a agresívne, alebo je to v kľude? Čo vy a pogo či mosh?
Možno, že už kosti bolia a radšej postojíte v zadu, nie? Haha

Peter: Radi sa bavíme, Julo donedávna obľuboval rôzne druhy stagedivingu, asi sme už pokojnejší a dnes stojíme na väčšine koncertov vpredu a my diktujeme tempo. Niekedy je to sranda, keď sa ťa po víkende mama spýta, že kto ti rozbil ústa a zubár nechápavo krúti nad obitými prednými klami J, a to čo sa skutočne stalo vieš len ty a tvoj mikrofón.

Julo: Veľa deciek odkukáva z youtubu rôzne tanečky, ktoré potom predvádzajú na koncertoch neprimeraným spôsobom. Nedávno som na jednom koncerte stratil nervy skrz dvoch „mošujúcich“ primitívov, ktorí poňali ten mosh dosť svojsky a okolo hlavy mi nekontrolovateľne lietali ich nohy a päste. Vrchol bol, keď sa dosť brutálnym spôsobom začali navzájom kopať. Musel som jedného jebnúť o zem a ukľudniť, že sa chcú baviť aj iní ľudia. Potom som sa dopočul, že jednej ženskej tam práve tento týpek rozjebal nos. Dosť často takýto jednotlivec dokáže svojou zábavou pokaziť zábavu viacerým ľuďom na koncerte. Ja si tiež zaskáčem rád z pódia prípadne nejaké sírklpity, ale vždy sa snažím opatrne nech neublížim iným. Nie vždy to je ale bez jemných zranení.

Peco: No na našich koncertoch moc toho moshu neuvidíš, ale občas treba aj tých punx skľudniť. Oceľové boty, reťaze, cvoky a skáče si to z pódia. Asi by som to zhrnul: „kto sa bojí nejakej tej rany, nech nejde do kotla, kto ide do kotla, nech dáva pozor na seba a na ostatných. Všetci sa chceme baviť a nie sa zbytočne dokántriť. Julo vie o kántrení počas koncertov svoje, ale ubližuje výhradne len sebe J.

Eva: Súhlas. Nech sa každý baví ako chce, ale s rozumom… Aj ja som si už vychutnala nejaké to zranenie, ale väčšinou sa viac bojím o husle ako o seba. Rozbitá pera sa zahojí, ale zlomené husle…

JSS: Pre nové číslo Limokid zinu som spracuvával článok o rómskej histórii v Európe a dnešnom rasistickom pohľade ľudí na túto menšinu. Stále ma dosť prekvapuje, keď vidím známeho zo scény, ktorý už tie informácie aj keby bol totálne tupý mať musí, ako sa pridáva do rôznych skupín na internete potlačujúcich ľudské práva iných…

Zapnem správy a keď sa na ne trošku len pozrieš bližšie zistíš, že keď spácha biely ťažký trestný čin je to odprezentované veľmi zľahka, ale keď róm vykope susede zemiaky či naští jej do kvetináča tak je z toho story akoby bol spáchaný holokaust na celej dedine. Jednoznačne v našej spoločnosti panuje rasizmus a je „podporovaný“ médiami.
Ako sa vy pozeráte na rasizmus v spoločnosti a rómsku otázku? Je to téma, ktorá ma veľmi zaujíma a poniektorí z Vás sa venovali sociálnej práci.

Peter: Myslím, že všetci sa zhodneme na tom že rasizmus je sračka. Rómska otázka je zložitý problém a nedá sa hodnotiť jednofarebne a s vytrhávaním vecí z kontextu. V sociálnej práci som robil len ja, mám viacročné skúsenosti s prácou práve s Rómami a nič ma nepresvedčilo o tom, že všetky mýty, ktorými je väčšinová spoločnosť voči nim zaťažená, sú jednoznačné hnoje!
Sociálne vylúčenie, nízky socioekonomický status, generačná chudoba, toto sú fenomény, ktoré sa ani zďaleka netýkajú len Rómov a determinujú kvalitu života, možnosť voľby, príležitosti.
Nemusím moc „korektné kecy“ o rasizme Slovákov od ľudí, ktorí v živote v osade alebo v rómskom príbytku neboli a nevedia, čo je to mať za susedov zlodejov, násilníkov, alkoholikov a mať dennodenne s nimi problémy. Väčšina takýchto ľudí by bez gumenej rukavice rómske decko nepohladila po vlasoch, a Rómovia ako téma sú pre nich len príležitosť ukázať svoju „vyspelosť a správny názor“!
Ide tu hlavne o individuálny prístup, a žiaľ v niektorých veciach je situácia podľa mňa už skutočne tak ďaleko, že len veľmi ťažko sa budú veci meniť k lepšiemu! Tým viac, keď o dôležitých veciach v prospech Rómov budú rozhodovať takíto nekompetentní šašovia od zelených stolov. Táto téma je skutočne na dlho a nedá sa odpovedať pár vetami. Nielen v našich končinách, i vo viacerých iných kútoch Európy je v ľuďoch zakorenený strach z niečoho, čo je iné.
História Rómov je sama o sebe veľmi zaujímavá a napovedá o mnohom, čo dodnes ovplyvňuje ich životy, postavenie, dedičstvo. Už viac ako 300 rokov u nás žijú usadlým spôsobom života, dodnes však pretrváva segregácia. Je to i naše (majoritné) dedičstvo „vylučovania, podceňovania, marginalizácie“. Ako o národe so silným kresťanským cítením to o Slovákoch napovedá dosť. V minulosti bolo toto spolužitie v mnohom pre obe strany užitočné (remeslá, obchod, hudba), dnes takisto existujú jednoznačné príklady toho, že všetko sa dá. Bakuninovi žiaľ v situácii, keď väčšina má do peňaženky hlboko, sa ľudia radi dívajú práve na tých, ktorí kľučkujú na pomedzí systému ako na príživníkov, a lajdákov. To, že mnohí Rómovia sa tak správajú a okrem nich aj mnohí bieli, nič nehovorí o ich rasových a etnických predpokladoch, vlohách byť „dobrý alebo zlý“. Etnické stereotypy sú sociálnym konštruktom s emocionálnym charakterom a žiaľ pretrvávajú veľmi dlho. Škoda, že keď sa jedná o mnohonásobne vyššie veľké ekonomické diery, za ktorými stoja naši podvodnikatelia, politici, či korporácie ľudia, im to zabúdajú rýchlo.

Peco: Mne vadí ten slovenský „konverzačný“ rasizmus. Ľudia nadávajú na Rómov, akoby sa bavili o počasí. Len si uľaviť, že treba „všetkých cigáňov pozabíjať alebo sterilizovať“, ale v skutočnosti ich nejaké riešenie vôbec nezaujíma. Ak sa s „bežným“ slovenským rasistom začnete baviť o téme hlbšie, zistíte, že o probléme nič nevie a ďalej ako na pár nadávok sa nikdy nedostal. Vie akurát zopakovať pár opileckých výrokov, čo pochytil z telky od Jána Slotu a môže sa pokračovať v spoločenskej konverzácii napr. o tom počasí. Situácia je asi iná na východe, kde s Rómami prichádzajú denne do konfliktov, ale to neviem posúdiť, keďže tam nežijem. Rozhodne je tu ale problém, ktorý kým sa nezačne riešiť, bude voda na mlyn vypatlaným hlavám okolo Mariána Kotlebu a jemu podobným. Neviem čím to je, ale s Rómami som osobne nemal zatiaľ nikdy konflikt skôr naopak, vždy to bolo priateľské. Možno šťastie a možno je to skutočne dosť o tom prístupe.

Eva: Študovala som na konzervatóriu a na VŠMU a tam je Rómov požehnane… A akých talentovaných a vzdelaných. Ľudia, ktorí o Rómoch rozprávajú ako o nejakej nevzdelanej spodine nevedia, čo hovoria. Nikdy sa nedajú ľudia posudzovať len podľa farby pleti, vierovyznania alebo etnickej príslušnosti. Takisto verím, že na východe je to o niečom inom, ale rovnako ako Peco – nežijem tam a preto tento problém určite nevyriešim (hoci Luník 9, Vodárenská ulica v Košiciach alebo osady na Spiši som párkrát navštívila).

JSS: Ja chcem len dodať, že o histórii rómskeho etnika v Európe je spracovaný článok v sekcii Words-Slová na Limo stránke.

Je ťažké ísť pre kapelu zo Slovenska na turné? Ako si vy organizujete šnúry? Dávate si ručiť garanciami? Aký je Váš pohľad na zmluvy a podmienky bookovania v tejto scéne?

Peter: Nie je to až také ťažké, keď poznáš ľudí, máš kontakty a chceš. Musíš promotérov a ľudí aj niečím zaujať, mnohé kapely jazdia po šnúrach aj keď nie sú nijak výnimočné ,skrátka je to vec prístupu a chcenia. Keď máš rád dobrodružstvo, nepotrebuješ si pokrývať finančné výdavky a máš kopec kontaktov, kámošov ktorí majú ďalší kopec známych ide to. To je podľa mňa jedna z najúžasnejších vecí na celosvetovej scéne, že to ide. Istotne to majú trochu ľahšie kapely zo západu ,keďže smerom na východ sú v menšej ekonomickej výhode a ľudia akoby stále ešte „žerú „ keď je kapela napríklad z USA, nie je to obvyklé (aspoň u nás na dedine). Poslednou dobou sa ale veci menia a aj vďaka solidarite a nadšeniu niektorých západniarov jazdia zvesela aj kapely z východu na šnúrky po západe. Keď sme hrali túto jar v Nemecku v Leipzigu na squate, viacerým Nemcom (i keď vraj v Leipzigu Nemci sú stále ešte „Češi“) sa veľmi páčilo ako sa bavíme a „berieme“ punk/hc, bola im sympatická naša otvorenosť, energickosť a vzájomná solidarita (keď hral kamoš Dáša Fon Fľaša, šli sme ho podporiť). Starší si iste pamätajú song od kapely IN DESPAIR „east european HC“, ktorý pojednával o západniarskom elitárstve. Asi to ešte sčasti funguje, ale tým, že ľudia a kapely viac cestujú, sa búrajú predsudky a bariéry – mení sa to k lepšiemu. Keď som spomenul Dášu, práve on je krásnym príkladom ako sa to všetko dá. Humorné bolo keď na spoločnom koncerte v Novom Sade v Srbsku ktosi z publika od neho požadoval songy jeho bočného projektu „Rúbanisko“, v Nemecku bol hviezda a ľudia prišli špeciálne na jeho set i napriek tomu, že polovicu songov spieval po slovensky!
Koncerty organizujeme klasicky cez priateľov, známych, ľudia sa ozývajú sami, niekomu sa ozveme my a zistíme možnosti. Určite sa nikam vehementne netlačíme, no tento rok sme chceli trochu vyexportovať našu LP aj von, tak sa nám to čiastočne podarilo. Garancie sú fajn, ale osobne preferujem DIY prístup, a porozumenie, obzvlášť, keď hráš na akcii kam si sa „ponúkol“ ty. Čiže, keďže máme pekných pár koncertov za sebou, už nemusíme hrávať za každú cenu všade a pri ponukách, kde nás ľudia volajú očakávame, že vopred dohodnutý cesťák, jedlo a spanie dostaneme. Samozrejme, že nie sme zo zlata a chápeme, keď niečo vystrelí, pretože viacerí sme sami koncerty organizovali/organizujeme. Keď to niekedy nevydá, určite nie sme nadšení, pretože za tých pár rokov v kapele každý z nás natlačil do muziky pekné prachy a donekonečna sa nedá doplácať všetko!!! Neriešime však žiadne zmluvy, bookingovky a podobné veci, sme klasická DIY kapela v undergroundových vodách. Kedysi som viac bojkotoval kapely, ktoré koketovali z mainstreamom, fungovali cez bookingovky, dnes to až tak neriešim a v muzike si nerobím nejaké bariéry. Chápem, že keď sa dostaneš do pozície, že už viac koncertuješ ako makáš v práci, prichádza asi moment, keď sa musíš rozhodnúť, ako to vyriešiš. Sú interpreti, ktorí riešia bookingovky a berú peniaze, aby dokázali mať z hrania aký taký chleba, niektorí pýtajú veľa a sú aj takí, ktorí sú stále šibnutí a riešia to starým dobrým DIY spôsobom!!! Osobne som nadšenec klasického prízemného spôsobu, viaceré bookingovky zaváňajú tým, čo sme myslím ako pankáči nikdy nemali na rôznych komerčných sračkách radi: biznisom.

Peco: Ono je asi dobré, keď si to človek vyskúša z oboch strán – aj ako kapela aj ako promotér. Osobne som nikdy nešiel do koncertu, kde by som nedokázal kapele vyplatiť dohodnutú sumu aj keby prišlo málo ľudí. Ak si pýtali veľa, povedal som im koľko im reálne môžem dať a buď súhlasili alebo nie. Keď bolo potom treba doplatiť zo svojho nemal som problém, keď sa vybralo viac, normálne som prišiel za kapelou a dal im viac. Niektorí pozerali a nechápali, niektorí odmietali, ale nakoniec zobrali a na oplátku dali nejaký merch a pozvanie na koncert ku nim. Všetko je to o férovom a ľudskom prístupe. Takto vznikajú priateľstva, ktoré nepretŕhajú roky ani diaľka a viem, že keby som niektorých ľudí z kapiel stretol po rokoch, tak sa bavíme ako starí kamoši, aj keď sme predtým strávili spolu len jeden deň.
O to viac zamrzí, keď sa človek stretne na cestách s opačným prístupom, keď sa promotér vykrúca a schováva kade tade. Toto je napr. výhoda toľko zatracovaných bookingoviek. Spolupracujú hlavne s overenými promotérmi a je tam predpoklad OK prístupu. Kapela zo západu tu väčšinou nemá tých kámošov, čo spomínal Peťo. Zase cena v takomto prípade ide hore a kapely odchádzajú s dlhým nosom, že vo východnej a strednej Európe im toľko nikto nechce zaplatiť. Každopádne, kým má človek možnosť vybaviť si veci sám, tak nie je čo riešiť.
Ale nech nikto preboha neráta, že si takýmto spôsobom zarobí na slušné živobytie, alebo nebodaj pokrytie nákladov.

JSS: Komercionalizuje sa hard core a punk? Aké sú Vaše skúsenosti s promotérmi a klubmi?
Chceli by ste sa živiť hudbou?

Peter: Hardcore/punk za svoju históriu prekonal viacero módnych vĺn, princíp pri komercionalizácii je ten, že biznis tento trend ukradne, prikopne, pričačká – vycucne a potom zahodí. Bude to asi nikdy nekončiaci kruh, prídu ďalšie trendy recyklujú sa staré, biznis je biznis a decká majú rady „cool a in“ záležitosti. Podľa môjho dojmu pri značnej časti hardcore/punkovej produkcie v súčasnosti je súbežným javom komercionalizácie aj strata drive-u, autentickosti, originality, výpovednej hodnoty, skrátka celkového ducha kapely. Skúsenosti s promotérmi a klubmi sú väčšinou fajn, skutočných UG klubov ako napríklad Obluda, Semafor by istotne mohlo byť viacej. Osobne mi to momentálne vyhovuje tak ako je, neviem si predstaviť, že by som sa živil muzikou. Možno som len ten typ, ktorý si to nevie predstaviť a potrebuje stály kontakt z bežnou prácou „prvými líniami“.

Julo: Zažili sme všelijaké prístupy promotérov väčšinou pozitívneho charakteru, ale nedá mi nespomenúť jeden koncert, kde organizátor ani neprišiel na koncert, lebo sa najebal a nebyť tam zvukára, tak asi nedostaneme ani korunu a možno ani nehráme…

Peco: Ono je to stále dokola. V underground scéne sa niečo vytvorí a keď je to ako tak životaschopné a začne sa okolo toho motať viac ľudí, niekto, nazvime ho „obchodník“, si to všimne. A keďže ľudia = peniaze, začne rozmýšľať, ako to čo najlepšie zabaliť, spropagovať a predať. Nepotrebné veci ako hlbšie odkazy, angažovanosť a umelecké onanie sa orežú a máme výsledný produkt na jednu sezónu. Za tie roky sa kastračné metódy doviedli k úplnej dokonalosti a obchodník už dokáže hocijakú vlnu odchytiť a sprzniť už v zárodku. Je to jedno, či je to punk, hc, hip-hop, electro…vzorec zostáva a asi s tým treba rátať, snažiť sa zadržiavať nutkanie zvracať pri výsledných produktoch a nenechať sa tým odradiť. Druhá možnosť je začať počúvať gore-grind, ktorému sa komercionalizácia zatiaľ úspešne vyhýbaJ.

JSS: Je niečo v živote čo Vás v poslednej dobe poriadne rožčertilo? Nahnevalo? Úplne odrovnalo?

Peter: Pre istotu a ako správny pankáč/hárdkorák som nasraný priebežne☺(to ťa potom nič až tak neodrovná, a pomáha to udržovať správny image a povesť nahnevaného muža ☺). Poslednou dobou ma citeľnejšie serú mladšie ročníky so svojou predĺženou pubertou, egoizmom, pózerstvom, respektíve prístupmi ako: „holt som sa narodil jak Rambo, tak krv musí tiecť , a všetci moji kámoši tlieskajú mojej orginalite a infantilnej hre na dospeláka ☺.( ak si nepochopil, ser na to ide asi o profesionálnu deformáciu trochen, mal by som na čas ísť hádzať lopatou asi heheh)
Takisto ma nasralo to, že zrušili jeden spoj, ktorým som občas chodieval – aj napriek tomu, že vždy (a to som chodil náhodne) chodil natrieskaný. Hold naši vládni šmejdi asi pracujú s Bulharskými konštantami, keď argumentujú likvidáciu pracovných miest a výhod v prospech somrákov ako jaJ.

Julo: Pracujem vo fabrike a skoro každý deň odtiaľ odchádzam nasratý, keď vidím prístup vrchnosti ku nám „otrokom“. Stále sa prepúšťajú a prijímajú noví ľudia, nepredlžujú sa zmluvy… Človek nemá nijakú istotu. Ukazujú ti, že ťa dokážu nahradiť niekým, kto tvoju prácu spraví lacnejšie a neotvorí si hubu keď je na ňom páchaná krivda…

Peco: mňa serie aký ma Julo ťažký životJ.

Eva: A mňa štve ľudská hlúposť, neúprimnosť, závisť, neochota pomôcť a komunikovať…….. Ale to určite nie sú veci, ktoré ma štvú len v poslednej dobe…

JSS: Aký je Váš pohľad na drogy? Skočili ste Sulíkovi na lep a volili ste SaS, lebo sľubovali legalizáciu drog? Boli by ste za, alebo proti legalizácii a prečo?

Peter: Voči drogám mám postoj skôr liberálny, dobre viem, čo drogy spôsobujú(môžu spôsobiť). Drogami samozrejme myslím aj alkohol, ktorý je na rozdiel od trávy droga tvrdá. Kriminalizácia konzumentov nikdy nevyrieši problémy a príčiny, prečo ľudia tieto látky zneužívajú. V našej kutúre je silná tradícia zneužívania alkoholu, ktorá sa generačne prenáša a určitý základ dostáva každý vo svojom rodinnom prostredí. U každého človeka je to s drogami individuálne, málokto vie, že pokiaľ sa v jeho rodine nachádzal závislý človek v predošlých generáciach, je tu riziko, že je až 3x viac náchylný stať sa závislým. Mladí podceňujú riziká vyplývajúce z užívania halucinogénov ako THC, tí čo radi občas papkajú chémiu po nejakom čase až okato začnú tvrdiť, že sú stále v pohode. Je to o každom človeku a jeho možnostiach, danostiach predispozíciach. Prečítal som viacero literatúry na tému závislostí, aj napriek tomu sa mi samému stane, že je mi ulica priúzka. Ľudia hľadajú uvoľnenie, únik, reset a to drogy umožňujú. Na triezvo to vždy tak rýchlo a ľahko nejde. Ja som skôr za legalizáciu drog, riešenie príčinných faktorov ich zneužívania, kriminalizácia je aj tak len pokrytecká kopa hnoja. Všetci dobre vieme, že ak by to fungovalo ako má, skutočné ryby by dávno sedeli v base a policajti by sa nepýtali chlapca s batohom bieleho, že „koho to je“ a nepustili by ho, aby dokončil svoj kšeft. Sulík a jeho parta dobrodružných podnikateľov si nezasluhuje ani väčší komentár, mladé a naivné decká sa vždy nechajú namotať na „cool“ veci a aj bez mariškárskej propagandy SASkárov sa mnohí na nich namotali ako na „alternatívu“. Sadli im na lep, pri mladých je to snáď už zákon a Rišo s ostatnými veľmi dobre vedia, že boj o moc sa dnes odohráva v médiách a kvalitná marketingová stratégia je na nezaplatenie. Ja som nevolil, venujem sa zmysluplnejším aktivitám.

Julo: Som konzumentom alkoholu, ale ľudí, ktorí berú tvrdé drogy beriem ako menejcenných. Trávu tiež nemusím. Áno, som pokrytec.

Peco: Keď je legálny alkohol, mala by byť aj tráva. Že jej účinky sú menej devastačné ako alkohol, je dokázané mnohými výskumami, bohužiaľ aj tak na to serie pes. Už len, keď si zoberieš zdravý sedliacky rozum: koľko domáceho násilia, ublížení na zdraví, znásilnení atd. sa stalo pod vplyvom marihuany? A koľko sa ich denne deje pod vplyvom alkoholu?! Aj tak je u nás alkohol braný ako najlepší priateľ človeka v každej životnej situácii a marihuana ako brána do pekla. Peniaze z predaja trávy idú dealerom a mafii. Mladí sa k nej dostanú práve tak, že kontaktujú niekoho, kto má v sortimente aj tvrdšie veci, ktoré im ponúkne. Ale keď už ani obrovský balík, ktorý uniká na daniach z prípadného legalizovania a predaja registrovanými predajcami, nepresvedčil vládu, aby vôbec začala rozmýšľať o legalizácii, tak už neviem, čo ich presvedčí. Zákazy nič neriešia. Stačí sa pozrieť ako dopadla prohibícia v USA. Ja trávu nehúlim, lebo mi to moc nedáva a ako nefajčiar mám záchvaty kašľa. Alkohol som obmedzil na minimum. Tieto látky nehrajú v mojom živote žiadnu dôležitú úlohu a pokojne by som bez nich prežil. Rád riešim veci s triezvou hlavou a dokážem sa skvelo baviť bez aj bez nich. SXE zo mňa ale asi nebude, lebo si nemienim odrieknuť raz za čas pivo s kamarátmi alebo s priateľkou pohár vína. A možno sa raz pri nejakej príležitosti ešte neplánovane opijem ako divá sviňa.

Eva: Pecko neboj, pri nás nebudeš mať núdzu o príležitosť…

JSS: Niečo o názve kapely – Ilúzia, čo si mám pod tým z Vášho pohľadu predstaviť? Relatívne šťastie v živote človeka?

Peter: Ilúzia je myslená ako skreslený vnem. Inšpirovala ma k tomuto názvu samotná spoločnosť dianie naokolo, keď napríklad mediálny svet vytvára určité hmlisté mantry, často na objednávku, slúžiace na presadzovanie záujmov určitých skupín. Mnohí ľudia v takýchto ilúziách fungujú, niektorí podľa mňa trpia bludmi a viacerí majú dokonca halucinácieJ. Myslel som najmä politikov, keď tvrdia kraviny typu : „voľný trh všetko vyreguluje sám“, a potom ospevovaný systém spadne ako domček z karát a všetci máme platiť niekoho experimenty, hazard a ešte si máme utiahnuť opasky , pretože „inak sa to nedá“.

JSS: Je niečo na čo sa Vás ešte nikdy nikto neopýtal, a vy by ste strašne radi o tom chceli diskutovať? Máte možnosť, ja sa rád zapojím…

Peter: Tvoje otázky ma prinútili vysypať tu zase zo seba zase jeden elaborát, takže už ma bolia prsty, a ja rád diskutujem o čomkoľvek a preto teraz vôbec neviem čo. Veľká vďaka za záujem a tento rozhovor!

Peco: Nič ma nenapadá, ale ak niekoho napadá, nech sa zastaví na nejakom našom koncerte a môžeme podiskutovať.

Eva: Ďakujeme.

Ak chcete podporiť moje aktivity, prosím navštívte môj shop amentma.bigcartel.com a kúpte si knihu či merch.