Lochy (2)

Pokračovanie rozhovoru s Lochym. Časť 2.

R: Si v kontakte s ľuďmi z doby kedy si bol mladý? Nestalo sa ti, že niektorý z nich úplne otočili a sú teraz tam, kedy sme podobným v 90-tych rokoch pohŕdali a stale pohŕdame? Mal si takéto sklamania v živote s kamošmi čo otočili na úplne opačnú stranu názorov?

L: Moc času nie je teraz na nejaké stretávanie. Bývam mimo SR, tak iba keď idem do Bratislavy sa s niekym dohodnem a stretneme sa. Je ulietaná doba, všetci sa ponáhľajú, každý má iné záujmy a myšlienky. Mne osobne je ľúto chalanov z Lužnej. Aj keď mi Majo z Atrie minule volal, že príde ku mne na návštevu. Nerobilo mi to problém, odvtedy čo som odišiel z Atria, tak som nebol s nimi v kontakte, ubehlo veľa rokov. Majo bol môj dobrý kamarát, mal som ho fakt rád. Neviem či on sa zapojil do toho diania čo tam prebehlo v rámci Juden Mord. Zrejme áno, neviem presne. Chcel som sa s ním o tom porozprávať. Nech mi povie čo sa tam odohralo, aby som to mal z prvej ruky. On si to podľa mňa pekne zariadil starý Rogel… všetkých tam znemožnil a vymazal im mozky, ale každý sme strojcom svojho šťastia. No stretnutie s Majom nejak nedopadlo, nebol čas. Snáď nabudúce, zaujíma ma to ako sa k tomu stavia po rokoch.

foto: Lochyho archív

R: Tejto Atria odbočke som ja nikdy nerozumel. V podstate ako si pamätám tak Testimony a Atria boli bratské kapely, hrali ste vela koncertov spoločne. DL Boys z Lužnej si pamätám ako chalanov čo nemali radi hákošov a potom boom, niekde v dvetisícom sa prevalilo, že Braňo a Majo nahrali album pre Juden mord. Atria bola v tej dobe na špičke slovenského hardcore hneď po Vás. Bol to šok pre každého. Po asi roku a pól po tom ako to vyšlo von som stretol Šmideho v Tescu a hovoril niečo v duchu, že to urobil Braňo ako vypomoc bratovi, čo vôbec nie je ospravedlnenie a myslím si, že toto položilo Atria. Nikdo okrem pofidérnych južno slovenských promotérov nebookol Atriu už potom, ale s tým sa aj prelomili všetky kamarátske vzťahy. Ono tá situácia na slovensku s hákošmi v tých rokoch bola veľmi napätá a každý jeden z nás mal negatívne skúsenosti s hákošmi, preto aj ten veľký odpor k nim. A to sme si chodievali na stužkové a žúrky v Propeleri. Oprav ma, keď sa mýlim, ale táto informácie vyšla od teba, keďže si v Atria aj hral, že? Koho to bol nápad ísť tam hrať? Bolo to už v dobe, kedy Testimony stagnovali…

Stoka 1997 krst albumu Of life and death

L: Myslím, že to bolo obojstranné, ja aj chalani z Atria chceli aby som išiel s nimi hrať. Ja som mal dosť kontaktov, aj sme urobili nejakých pár koncertíkov. A ako som od ních odišiel, tak sa odohralo toto.

R: Čo bola príčina rozpadu Testimony? Išli ste už do extremnej ezoteriky ktorú tlačil Trotel v kapele? Kde sa to otočilo a začalo kaziť?

L: Neviem čo bola úplne presná príčina rozpadu, ja som odišiel rok pred úplným rozpadom. Viem prečo som odišiel, dozrievalo to v nás dlhšie. Už som písal, že som bol taká opozícia k Cibimu s Marekom. Hulo bol viac menej neutrálny, ale vždy sa potom priklonil k Cibimu s Marekom. Ja som mal iné predstavy o kapele. Aj tie posledné skladby, čo sa skladali, už som ani nedával a mne sa ani moc nepáčilo. Chalani začali chodiť na budhistické prednášky a meditácie. Ja som bol za mlada kresťansky vychovávaný a preto som mal odpor, do teraz aj mám, ku každej cirkvy. Mne to pripadalo už sektárske, nestotožňoval som sa s muzikou ani hudbou. A keď som ích videl po roku hrať v Propeleri, tak mi to už nič nehovorilo, alebo som tomu jednoducho nerozumel už.

R: Of life and death to je už iný level ezoteriky, to je pravda, ale mňa tá nahrávka bavila a aj sklaba “Lets go”, čo som počul bola vyslovene stvorená pre teba haha. Keď sa pozrieme kam to viedlo s Marekom potom tak sa nečudujem, lebo jeho ďalší project Rajneesh bola čisto už Krishna indická rock ezoterika, mne sa vždy páčili emo odbočky, dokonca som im robil koncert v Bunkri raz s Fatal error a Marek aj istý čas hrával s Kashmir 9:41, no a potom jeho ďalšia kapela Lavagance je level sám o sebe a už úplne mimo mňa, ale človek keď to sleduje je evidentné, že ten posun inam už bol v tej dobe jasný a nezastavitelný.

foto archív Lochyho

L: Čo je za úplným rozpadom Testimony, fakt neviem. Nikdy som sa moc o tom s chalanmi nebavil. Mám iba náznaky. Cibi s Marekom sa povadili tak, že do dnešného dňa sa tušim nebavia spolu. A to boli najlepší kamaráti. Môj osobný názor je, že Cibi bol ten čo “rozkazoval” a Marek sa musel prispôsobiť. Bolo to tak v kapele. Marek bol braný ako frontman Testimony, ale za nitky ťahal Cibi. Presťahovali sa do Prahy, kde istý čas hrali a skúšali. Boli spolu ešte v Portugalsku, kde tiež brigádovali a hrali. A nakoniec došlo mezi Cibim a Marekom k nejakému rozkolu, cez ktorý vlak nejde. A to bol koniec Testimony v roku 2000.

R: Po Testimony prišla Atria a po Atrii Plus mínus a mám pocit, že si hral aj v Iné Kafe, nie?

L: Inak v Iné Kafe som nepôsobil, bolo mi to navrhnuté, aby som s nimi hral, ale nechcel som, haha. Myslím, že som urobil dobre, ale za to som hral s Martinom Šebeňom v kapele 77, nahrali sme 4 skladby a spievala tam speváčka.

R: 77 si pamätám, ale to bol len štúdiový projekt. Spievala tam Koča z Fatal Error a na basu hral Rado z Cry out, no a samozrejme pôvodný bubeník Davovky Šebeň. Ako si sa dostal k nim? A prečo to skončilo?

foto archív Lochyho

L: S Matinom sme sa poznali, chodili sme spolu na pivko a povedali sme si, že si zahrajeme, ale bol to Martinov nápad a mne sa páčil. 77 bola taká svižná kapelka. Škoda, že sme nedali žiadny koncertík, ale urobili sme spolu pár skladieb, ktoré boli šebeňkove. Ja som odišiel potom do Českej republiky a Martin tuším ešte niečo nahral, dokonca tuším niečo naspieval i Gza z Plus minus.

R: Povedz nám viac o spolupráci s Wayom, Dodom a Gzom? Kedy si sa dostal k Plus mínus? Ako sa ti hrávalo s bývalími členmi Iné kafe? Nebola to haluz? Čo ja si pamätám, tak Iné kafe sme vždy brali ako “komerčnú” kapelu a pravdu povediac, nikdy som nemal kapelu rád, respektíve čo reprezentovala. Wayo a Dodo boli vždy v pohode a milý chalani, ale tú kapelu sa nedalo brať nikdy vážne, keď si pomyslím, že si na nej fičali mafoši a deti a bola to vykrádačka Fat wreck kapiel, tento štýl “punku” mne nič nikdy nehovoril. Nič v zlom Dodo a Wayo, haha, ak to čítate, posielame srdiečka a lásku.
Prečo si vlastne odmietol hrať v Kafe? Hulo to skúsil a dlho nevydržal mám taký pocit…

L: No jak píšeš nahore, preto. Aj keď z Plus Mínus to nebolo na začiatku tiež boh vie jak slávne. Vymetali sme všelijaké V.I.P. akcie… Prvý album naspieval ešte Marek Cibula, ale potom sme išli trošku do HC a to Marek už nedával. Gzu som spoznal práve cez Waya a ten už s nami nahral EP Workoholix. Hrali sme docela dosť koncertov. Potom mi prišla ponuka na prácu do Prahy a odsťahoval som sa. Chalani z +- sa na chvílku tiež presťahovali za mnou. Maváli sme pravidelne skúšky, koncertovali sme. Wayo potom s Gzom išli do Austrálie. Ja som sa oženil a zostal som v Prahe. Inak svatbu sme mali v známom klube 007. Zahrali nám Švablast (ex Cannis lupus a Bad taste, hral tam Hulo na gitaru), Suffer (česká odozva na melodický neo punk, ktorý vydával pod Samuel records), bola to sranda.

R: S kým sa ti hralo lepšie? Respektíve, kde sa ti hralo ľahšie? Nemrzí Ťa, že si v Kafe nakoniec nehral?

Plus mínus, archív Lochyho

L: Wayo sa ma raz spýtal, či nechcem s nimi hrať v Iné Kafe. Mne kapela Iné Kafe stále pripomíná, že hraje pre nástileté deti. Už aj v tom období boli tak označovaný. Samozrejme teraz tá generácia odrástla. Mne sa po pravde nepáčil Green Day v podaní Iné Kafe. Popravde ani tento neopunk. To nemalo s punkom podľa mňa nič spoločného. A teraz už vobec ne haha. Taký Team a Paľo Habera to už je iné, no… Inak v každej kapele, kde som hral, to malo svoje “kúzlo”. Nikoho by som nejak nevyzdvihoval ani neočierňoval.

R: Testimony sú mŕtvy, Atria je mŕtva, tvoj muzikantský život v podstate tiež. Čo sa stalo s tebou po tom čo si položil muziku na klinec? Odsťahoval sa do Čiech, oženil a splodil deti…ako toto zmenilo tvoj život? Ako sa ti darí v úlohe otca? Máš tri ratolesti, určite sa doma nenudíš. Ako ja mám jedno a stačí mi, ako dávaš kámo tri deti? Povedz nám niečo o tom ako sa cítiš v úlohe otca.

L: No zostal som v Prahe, pracoval som, so ženou sme chodili na koncerty, cestovali sme. Manželka doštudovala vysokú, postavili sme barák, splodili deti. No otcovstvo je ako sa jednoducho vrátiť do detských rokov, ale je to aj velká zodpovednosť. A keď nevieš čo je strach, tak si urob deti. Tak sme si to naplánovali a tak to máme. Je to dennodenný zhon. Manželka je v jednom kole, ja z práce do práce, je to ale sranda, ak vidíš ako vyrastajú, ako sa zabávajú, čo ich baví atď. Nuda to nie je.

Lochy, manželka Jiřina a Wayo z Plus mínus

R: Čo Ťa v živote robí momentálne šťastným?

L: Najviac deti samozrejme. Keď vidím, keď sa im niečo podarí. Radosť mi urobí aj keď chytím nejakú rybu, potom ju odháknem a pekne pustím do vody.

R: Pár rokov dozadu, v roku 2012, sa snažil Filip z MSR zorganizovať reunion Testimony spoločne s Gothoom production. Dokonca vznikla kompilačka slovenských kapiel, ktoré nahrali Vaše skladby vo svojom prevedení, inak super release Filip, všetky kapely to Vážne zabili. Nakoniec ste si zahrali len dve skladby spolu a Marek do toho nechcel ísť. Aké boli tvoje pocity znovu stáť na pódiu. Videl som záznam a je mi jasné, že Trotel je už na míle ďaleko, ale Vás ostatných to bavilo…srdiečko muselo pracovať na plno, že?

L: Reunion bol už tiež pekne v minulosti. Velké poďakovanie patrí kapelám, čo tento projektík podporili. Samozrejme hlavne Filipovi a Gothoomovi! Ja som dal tri skladby. Som hral Let’s go! s Plus mínus. Inak tú skladbu som zložil na moju stužkovú a Cibi to otextoval. Ani neviem či sme to vôbec na tej stužkovej hrali… Ono mi to tak neprišlo, keď sme boli na pódiu, že to je niečo zvláštne. My sme cvičili pred tým koncetom, aby sme to aspoň trošku zvládli. Marek sa rozhodol, že dá s nami iba jednu skladbu tesne pred tým ako sme vystúpili na pódium. Samozrejme to bavilo a bolo to zrejme naposledy s Testimoňákmi. Je to taká nostalgia.

R: Ja len dodám, že na tom cdčku sa zišli ľudia, kapely, s ktorými sme zdielali pódia a boli to piliere slovenskej scény ako Mäso, Čad, Brainscan čo sú ľudia okolo MSR, prešovčatá Saprophyte, tiež jedna z kapiel, ktoré tvoria tvrdé jadro scény, Rust 2 Dust čo sú bývali členovia Core Fucking System z Bratislavy, alebo haluz v podaní Get Explode, čo je bubeník Laco z Dauntless, ktorý tak isto patrili k tým lokálnym bláznom.

archív Lochyho

Keď sa povie, kríza stredného veku, čo ti v hlave prejde? Ako sa prejavila na tebe? Ja som začal skejtovať, keďže Zoe to chytilo tiež a nechcel som ju v tom nechať samú. Ju to opustilo a mňa chytilo a teraz vypadám ako trulo…ako je to u teba?

L: Trafil si klinec na hlavičku. Som v lete skončil na antidepresívach, čo ti poviem. Pracovne vyčerpaný, takzvane vyhorelý, ale lieky snaď pomohli. Zapájam sa do všetkého možného na dedine. Trénujem futbal mini prípravku, vediem detský rybársky krúžok, v sobotu hrajeme hokejbal, chodím si zahrať hokej, chytám ryby. No a potom ako sme boli u Vás, tak sa mladý chytil na skate a myslím, že to musím skúsiť tiež. Po vianociach to nastane.

R: Dnešný svet je veľmi depresívny, nečudujem sa, že stúpa počet sebevrážd hlavne u mužskej populácie v dnešnej spoločnosti, asi to nebolo príjemne obdobie, keď si vyhorel. Odporučil by si ľuďom, čo sa cítia v úzkych a nevedia ako ďalej, čo by mali robiť? Čo tebe pomohlo či kto ti pomohol?

L: No ako som sa dočítal a informoval, v mojom veku, klesá hormon v mozgu. Dopomáha k tomu pracovný stres… mal som docela zlé stavy úzkosti, depresie. Už sa to nedalo vydržať, tak som zašiel k svojej lekárke a vysvetlila mi o čo ide. Predpísala lieky, doporučila psychologičku, k tej chodím pravidelne a beriem lieky. Za pár mesiacov sa to docela zlepšilo. Nesmiem piť alkohol, húliť – aj to som tak max. 1x za 2 roky….

Testimony, archív Lochyho

R: Je niečo čo by si chcel ešte dodať? Niečo o čom by si chcel hovoriť?

L: Keď dopisujem tento rozhovor mám peknú chrípku, bolí ma celé telo. Moc mi to ani nemyslí. Dlho som nerobil rozhovor, ani neviem čo sa ma ľudia pýtali haha. Dodám len, že treba stále bojovať. Punk je v nás. Treba ho ukázať ďalšej generácii. Punk nie je mŕtvy, aj keď som metalista! Haha.

A keď si už skončil s otázkami, tak ti ďakujem moc za rozhovor! Dúfam, že sa zas skoro uvidíme a pokecáme! Drž sa a pozdravuj svoju rodinku!

R: Ďakujem Lochy za čas a odpovede, drž sa a vidíme sa v Londýne v skate parku aj s celou rodinkou.

Ešte, ale nekončíme, opýtal som sa tvojich blízkych zopár otázok, o ktorých si nevedel, tak sa pozrime ako ťa vidia oni.

Gza

Aká bola Vaša prvá spomienka na Lochyho? Kedy ste ho prvykrát zaregistrovali alebo osobne stretli?

Braňo Gza: Lochyho som prvýkrát stretol asi na nejakom koncerte, ale nepamätám si presne čo to bolo. Druhá spomienka bola určite už spojená s Plus mínus.

Trotel

Marek Trotel: Mal som 12 alebo 13 rokov a on mal 17. Prišli spolu s Cibim do našej garáže na Schifelke. Čo mal na sebe si nepamätám, ale mal rozpustené, dlhé gaštanové vlasy.

Čo Vás najviac na ňom bavilo?

Braňo Gza: Ja mam rád na Lochnesovi jednoznačne rád jeho veselú povahu a pokiaľ ho niekto pozná, vie presne ako Lochy rozpráva, keď má trošku vypite a tam je ten vtip.

Marek Trotel: Po koncerte po pár pivách s ním bola veľká zábava, bol môj hlavný parták v kapele čo sa týkalo večernej zábavy. Bola s ním sranda. Do detailov nebudem zachádzať.

Čo ste naopak na Lochym nikdy nemali radi?
Braňo Gza: Ja neviem či bolo vôbec niečo čo by som na ňom nemal rád…skôr nás v kapele jednu dobu hodne sralo, že všade nosil na koncerty svojho psa Eny a svoju dnes už manželku Jirku, ale aj to sa samozrejme dá pochopiť. Boli zamilovaný. Len vtedy sme sa furt tlačili v jeho favorite a bol to fakt masaker…

Marek Trotel: Za volantom bol dosť nervák, ale po koncerte a tých pivách bola sranda.

Pri akej príležitosti a čo to bolo Vás Lochy príjemne prekvapil? Historka?

Braňo Gza: Ježiš, teraz ma napadla veselá príhoda. Boli sme sa raz kúpať na horúcom prameni pri Čiernej vode. Bola noc a vonku fakt pod nulou, už si presne nepamätám kto tam všetko vtedy s nami bol, ale jedno je jasné, niekomu sa podarilo zabuchnúť dvere jeho škodovky a tak sme tam pobehovali ako sme urvali niekde z plotu drót a háčkovali nahý asi hodinu. Čistý masaker.

Marek Trotel: Pamätám si, keď nás Cibi zobral na ryby, už presne neviem kde, ale pamätám si ako došiel Lochy s malou rybkou, ktorú chytil. Myslím, že jeho prvý životný úlovok, strašne sa tešil. Ja som tuším nechytil nič, tam sa niekde začala jeho láska k rybačke.

Ešte si spomínam, ako sme išli európske turné v jeho deda starej škodovke. Celý mesiac šoféroval on, keďže jediný mal vodičák a jedina porucha bola výmena prednej žiarovky. To je aj na dnešné pomery solidný výkon. Na švajčiarskych hraniciach sa chodili všetci policajti pozerať kde to má motor a boli z toho úplne unesený. Vtedy mali škodovky motor vzadu a v predu kufor. To bol pre nich zážitok. To bol jeden z naj momentov z našej kapely. Turné 1996 po Európe. Lochy to zvládol na jedničku. Mne bolo 16 a jemu 19, alebo 20. Klobúk dole.

Keby bol Lochy charakter z filmu či rozprávky, čo by bol?

Braňo Gza: Určite nejaký Šmoula.

Marek Trotel: Vždy z neho išla dobrá energia, mám ho rád a týmto ho srdečne pozdravujem.

Koniec

Ak sa Vám rozhovor páčil, dajte vedieť. Beriem aj negatívne pripomienky, aje keď asi aj tak nič z nich nebude.

Ak chcete choďte na môj shop amentma.bigcartel.com a zakúpte si jednu z mojich foto knižiek z prostredia hardcore, metal a punkového podhubia.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s