Tu ho máme fešáka! Sedím u Waya na byte, ktorý zdiela s Keckom, legenda Dunajskej Stredy a rozprávame sa o živote počas účinkovania v INÉ KAFE až po odchod z kapely a založenie 100 x lepšej. Wayo je postavička, ktorú neprehliadnete. Show PLUS MÍNUS patria medzi najlepšie medzi slovenskými kapelami. Do rozhovoru sa zapojil aj Kecka. Rozhovor s ním je na stránke tiež.

J: Ideme na to ! Predstav sa, prosím Ťa. Koľko máš rokov? Kto si? Čo robíš atď.
W: Chceš aj normálne priezvisko a presný dátum narodenia?
J: Nie, to zase nemusíš.
W: Volaju ma Wayo, narodený v 1978, 26 rokov. Vychovaný v Bratislave.
J: V akých kapelách si doteraz pôsobil?
W: Úplne od prvej kapely?
J: Ak si pamätáš, tak áno.
W: To sa nedá /smiech/. Neráta. Prvá kapela bola na Gymnáziu, ktorá sa volala KOMA. Hrali sme grunge rock.
J: V ktorom roku to približne bolo?
W: To mohlo byť asi v 1995 ? Nie, počkaj to už existovalo Kafe…Koma pôsobila v 91/92 roku.
J: Odohrali ste s kapelou aj nejaké koncerty, alebo to bol len garážový projekt?
W: Mali sme jeden koncert, na ktorom som hneď rozbil svoju basovú gitaru. To vieš, vtedy fičala Nirvana /smiech/. Druhá kapela sa volala ROOKIES. To už sme hrali punk rock podobný Green Day. S ňou sme odohrali 3 koncerty.
Skúšobňu sme mali spoločne s Vraťom. Oni tam hrával spolu s Máriom.
J: S kym?
W: S Máriom, čo bol prvý spevák v Kafe. V 1995 sme prišli do Iné Kafe ja a bracho Dodo.
J: Iné Kafe už existovalo ako Iné Kafe, alebo sa to celé len rozbiehalo?
W: …rozbiehalo sa. V podstate nemali ešte názov len sa o tom rozprávalo, že ako by sa to malo volať. Od roku 2000 som potom pôsobil v kapele Plus Mínus a v bočnom projekte so spávakom z Plus Mínus Why 2 Why. To sme hrali okolo roku 2001. Máme jedno nevydané EPčko, ktoré asi nikdy neuzrie svetlo sveta. Keby bol vydavateľ tak by to vyšlo asi len na páse, minidisku, alebo keď tak na 7″.
J: Jediný projekt, ktorý teraz funguje je Plus Mínus?
W: …teraz som ešte začal hosťovať na gitare v ACHERONe, ktorý chystá velký comeback na slovenske pódia.
J: Spomínaš si na kluby, do ktorých si chodieval, keď si sa začal po prvýkrát miešať do punk rocku či grungu? V tých 90tych rokoch to bolo všetko po kope. Kde sa v Bratislave hrávalo?
W: Bratislavske garáže. Tam hral každyí a my sme si to tam tiež obsrali. To bolo v rámci Bratislavy. Fungovali rôzne kulturáky ako Ovsište…
J: …počkaj ako sa to len volalo?
W: Malo to názov…to bol klub…?
J: Big House sa to volalo. To mohlo byť cca …?
W: V 1995/6. Ďalej sme hrávali v Rock Pop Jazze. To bol vymakaný klub. Keď sa otvorila Duna, tak tam sme hrávali tiež, no a potom len po kulturákoch ako sa dalo.
J: Kedy si sa začal zaújmať o punk rock a ako si sa k tomu dostal?
W: K punk rocku? Cez MTV kámooo. /smiech/
J: Cez MTV? Ufff a pamätáš sa čo vysielali o punku? Aká to bola kapela, ktorú si tam videl…?
W: Najprv som dostal od kamoša kazetu Bad Religion a potom to už bolo jasne…/smiech/. Melódie, rýchlosť tej kapely, to ma najviac oslovilo.
J: Pamätáš si rok?
W: V ktorom vyšiel Generator? V 1995 bol už album Stranger than fiction.
K: Tuším to mohlo byť v 1991.
W: Myslím, že to mohlo byť tak v 1993. Prišla mi kazeta od kamoša, ktorý mi hovoril: “Tu máš, vypočuj si to!” Prvá skladba a už to išlo! Generator prvá skladba, ja som vlastne ani nevedel aká to je kapela a aké pesničky sú na tej kazete, pretože to bola len obyčajná nahratá kazeta s pesničkami kapely bez
akehokoľvek obalu či popisu. Púšťal som to kamošom, že či nevedia čo to je? Jeden kámoš hneď automaticky, že to je Bad Religion. Zisťoval som neskôr aké to je vydavateľstvo. Epitaph. Dalšie kapely prišli do toho…takto som sa ja dostal k punku.
J: Aké boli tvoje prvé kroky s bratislavskému undergroundu? So slovenskou scénou? Dostala sa ti do ruky kazeta a museli nasledovať prvé kroky, naviazovanie kontaktov, miesta kde sa punkáči schádzali a pod.
W: Kontakty na ľudí…? Ja som volakedy striekal graffity. Svojho času sme ako chalani vystriekali prvú električku v Bratislave /smiech/.
J: Aká crew to bola?
W: SWD. Sme boli dvaja. Potom sa k nám pridal ešte jeden chalan. Ja som bol Wayo a druhy bol Jerremy.Tretí Toby.
J: Chceš povedať, že si sa dostal k undergroundu cez graffity scénu?
W: Cez graffity a hardcore muziku a tak…
J: Pamätáš si svoj prvý koncert?
W: Prvý koncert, ktorý som navštívil? Čo si dodnes pamätám … Candy Core. V Rock Pop Jazze nejaké koncerty možno v PKOčku Acheron. (poznámka – Candy core a Acheron bol určite v PKO tuším aj s topolčianským LS) Agnostic Front v Rock Pop Jazze.
J: Ten tam ale bol až v 1998 a to ste si už fičali s Kafe dávno.
W: Áno. Tie prvé koncerty undergroundové si, ale vážne nepamätám. To bolo dávno a ani si nepamätám názvy tých kapiel čo hrali…garážové akcie a kapely ako Testimony. V podstate na tých garážach sme sa všetci kamošili a stretávali. Hravali sme s tymi kapelami, potom do propiku na pivo a bolo to.
J: Keď sa povie slovenský punk rock, čo sa ti pod tým vybaví pred očami a čo si ty myslíš o slovenskom punk rocku všeobecne? Vidíš rozdiel napríklad medzi punkom a hardcore?
W: V Bratislave sa to rozdeluje. Keď som žil v Prahe tak tam to všetko fičalo po kope. Ska, Oi, punk ci hardcore. Tu si to všetko hrabe na vlastnom piesočku.
J: Ktoré sú podľa teba v Bratislave punkové a ktoré hardcore kapely?
W: Chceš názvy kapiel čo? Uhaaa. Ja si pamätám, kedď fičala tá scéna okolo 96/98 tak Cry Out , Dauntless či Testimony, hovorilo sa, že sa ide na hardcore koncert. V podstate to bol metal. Punk bola Davová psychóza či Zóna A. Ešte BSC (Bratislavské sacie komando) a podobné kapely.
J: Iné Kafe by si kam zaradil?
W: My sme išli úplne inou cestou ako ostatné kapely. Keď sme boli v Bratislave tak vačšia tých kapiel nadávala, že nikde nehraju a nikam nechodia, ale nikto z nich nezdvihol telefón a nezabookoval si koncert v nejakom klube mimo Bratislavu, pokial ich niekto nezavolal. My sme to s Kafe robili tak, že jasné, chceme hrať do prdele. Obehali sme najprv všetky kulturáky po Bratislave. Hrali sme tu pomaličky každý mesiac. To nám nestačilo a chceli sme ísť ďalej. Vraťo robil v jednej firme, mal služobné auto a chodieval na služobky po celom Slovensku. V každom meste kde sa zastavil tak zastavoval punkáčov na ulici a pýtal sa ich na kluby a miesta kde by sa dalo hrať. Vždy nechal demáč kapely a pod.
J: On sa vlastne staral o promotion kapely. Pamätáš si na svoj prvý koncert s Kafe? Kde to bolo a s kým? Za akých podmienok?
W: Na Nivách alebo v Big House. S kapelami ako Mortal Infected. Jelínková stará kapela.
J: “Dobrý večer ja sa volám Miško Jelínek /všetko hovorené jemným hláskom/ a toto je /hrubý death metalový chrapák hlas / MORTAL INFECTED” /smiech/ .
W:Ďalšia z kapiel bola SLINA. Bratislavská punk rocková kapela. Na nich chodilo minimálne 100/150 ľudí do klubov. Boli docela aktívny.
J: Tú kapelu nepoznám. Sú členovia ešte aktívny v nejakých iných projektoch?
W: Oni už zakaprili.
J: Zmenilo sa Vám publikum počas existenie Iné Kafe? Ako si vnímal zmeny pred tým ako ste začali byť mediálne známi a potom keď ste sa dostali na výslnie?! Aké tam boli zmeny? Kto na Vás chodil na koncerty?
Iné Kafe bolo vždy o niečom inom. Kapely v Bratislave nehrali pred Vami žiadny takýto druh muziky a Iné Kafe boli priekopníkmi epitaphovského melodického punku u nás…
W: Na začiatku chodili na nás punkáči s čírami a brali to! Kukali čo dávame. Brali to, síce pičovali , že to je neo punk, pretože všetko čo je neo punk je Green Day či Offspring a zákonite to musí byť zlé. Pritom sme hrávali stále undergroundové koncerty. Garáže, publikum s čírami a pod.
J: Niekde ale nastal zlom…
W: Jasné, natočil sa klip, vyšiel singel…automaticky ľudia začali fuckovať…
J: …prešlo to v tomto bode na iný druh publika. Boli to už skôr teenageri, alebo ako ste to vnímali a videli vy?
W: Boli to stále punkáči, ale už to neboli tí punkáči alko crusteri a pod. Chodili na nás stále punkáči s čírami a pekne vycvokovaný…do roku 1999 určite. Na koncert ti prišlo 300 ľudí z toho 280 si ťa prišlo pozrieť a užiť si koncert. Medzi týmito ľudmi bolo všetko možné a to zvyšné percento ti došlo pičovať a robiť bordel.
K: Príhodička, že áno…
W: V Bystrici sa nám stalo…
J: Ty si Kecka chodieval s Kafe ako distro guy, však ?
W: Ako hlavný alkoholik…/smiech/.
K: Ja som tam robil všetko.
J: A čo sa Vám teda vlastne stalo v Bystrici?
W: Nič…čistý príklad toho, čo sa stávalo na koncertoch. Na koncert ti prišlo 300 ľudí, 280 sa bavilo, spievalo texty, pogovalo a zvyšok si posadal so šatkami okolo zvukára a začali po nás hádzať fľaše a všetko čo mali po ruke. My sme prestali hrať, že čo sa deje, ak maju nejaký problém nech prídu na pódium a možme si
to prediskutovať a…sa tam zomlela strašná bitka s týmito “radikalnymi punkáčmi”. Kapela a oni, z tých ľudí čo na nás prišli sa nikto ani nezastal kapely. My sme len kukali. Prídu na nás, kúpia si lístok , ale postaviť sa za kapelu, ktorú maju radi to nie.
Zvukárovi zlomili klučnú kosť a my sme sa nakoniec museli schovať. Vraťo mal pekne rozsekanú hlavu, strašná mela. Zamkli sme sa do šatne a volali fízlov…Za to, že si mal tričko Bad Religion si dostal flaškou po hlave a podobne veci sa tam diali.
K: Ja som tam preberal cdčka a už som len čakal, kedy tam nejaký z tých zmrdov príde. Som vytiahol bejzbolovú palicu a čakal som…
J: Stalo sa to len v BB , alebo to bolo pomali na každom koncerte?
W: V tej Banskej Bystrici to bol fakt , že extrém…potom sa niečo podobne stalo aj v Lučenci.
K: Ja som išiel s Wayom, pred koncertom, ulicou stali tam taký dvaja punkáči a došli za Wayom a začali doňho pičovať a pluť na neho. Ty si prišiel za ním a niečo si s ním riešil a padali tam nadávky a podobne chujoviny.
J: Naposledy, čo som to videl v Bratislave, bol Váš koncert s Davovou psychózou a Zeměžluči na Mladej garde, kde ste hrali s W2W. Tam na Vás pičovali tie socky a pľuli na Vás počas Vášho setu a tiež sa tam niečo zomlelo na pódiu…
W: To máš tak, prídu na koncert, opiju sa a pred kamošmi sa potrebuju vytiahnuť. Ukazuju ti neustále fuckera, ale o týždeň po koncerte ideš po ulici, ide oproti tebe, pozdravíš sa s ním, že “Nazdar, nazdar”. On sa ti ešte prihovorí, že “to bol popiči koncert”. Tak potom … ?
J: Mám pocit, že týmito stavmi si Iné Kafe prešlo na začiatku dosť. Do doby, keď ste vy odchádzali z Kafe, kedy to už začala byť úplna komercia. Vraťo to už ťahal do úplne iných vôd…mne sa Iné kafe nikdy nepáčilo pravdu povedať. Už som bol dosť starý na to, keď táto neo punk vlna prišla a obišla ma na sto míl okolo. Pičoval som tiež.
W: O tom, ale nemožem rozprávať , lebo na to máme zmluvu /smiech/…
J: Ok, mne to nerobí problém , povieš len to, čo povedať môžeš či chceš /smiech/.
W: Ok. Čo sa týka rozchodu s Kafe, ja a Dodo sme proste cítili , že takto nechceme ísť dalej. Tak ako to chcel on. Potom sa niečo stalo a to bola posledná kvapka, kedy sme sa finálne rozhodli odísť z kapely. Boli v tom aj prachy, to je jasné, je to verejne známe…
Celá tá ťahanica skončila asi tak, že cca pred 3 rokmi Vraťo prišiel za nami, čo bolo asi 2 roky po odchode z kapely. Dali sme si veci do poriadku tak ako mali byť dané do poriadku pred tými 2 rokmi. Napísali sme si k tomu zmluvu, že sa o tom už nikde nebudeme vyjadrovať a ak áno tak pokuta /smiech/.
J: Tak takto ste skončili /smiech/, brutal. Máte v tom aspoň jasno.
W: 2 roky sme na neho pičovali po koncertoch a on na nás. Nemalo to zmysel.
J: Prejdime k Plus Mínus. Po odchode z Iné Kafe ste dlho nečakali a hneď tu bola nová kapela…
W: Ja som už mal pripravené nejaké skladby a Dodo tiež. Akurát sme pracovali na nových skladbách a prišlo k tomu rozchodu. Povedali sme si, že ak to nenahráme s Vraťom tak si to nahráme sami.
J: Preto ste hneď angažovali aj starého speváka Cibiho? Prečo vlastne odišiel z pôvodného Kafe?
W: Ja neviem?! Jeho to hrozne bavilo ako každého z nás. My sme robili “Vitaj” šnúru a hrali sme strašne veľa a veľa sme prerábali. Čo koncert to v mínuse a aj dosku sme si vydali na vlastné náklady. To sa strhávalo. Cibiho už nebavilo hrať každý víkend na to, aby sa zaplatila ta doska. Tak raz prišiel, mali sme v ten deň hrať niekde, v garáži sme nakladali aparát do auta a on nám povedal, že
kašle na to, že ho to už nebaví. My sme to už cítili dlhšie , že niečo nie je v poriadku, tak sme vedeli, že ho bude treba nahradiť. Ďalšie nové veci boli už potom len s Vraťom.
J: Ako ste sa neskoršie dopracovali k Gzovi?
W: K Gzovi? Potom bolo Plus Mínus s Cibulom, ale báli sme sa, že sa stane to isté čo s Kafe. Stalo sa!
A my sme boli ako kokoti, lebo sme si mysleli, že to bude fungovať inakšie ako predtým. Nahrali sme prvú dosku. Na začiatku to fičalo, neskoršie začal chodievať z koncertov sám domov autobusom. Neostával s nami na hoteloch a pod. Potom už sám povedal, že ho to nebaví a možno že si myslel, že
pôjdeme hore tak ako s Kafe…? Ja neviem?! Bude v telke, to on nechcel.
J: Richard Muller. Ako prišlo k spolupráci s ním?
W: S Rišom to bolo v pohode, na nejakej párty pri odovzdávani nejakých cien. Mali sme pozvánky, tak sme sa tam najebali…My sme sa s ním stretávali na všeliakých tých Universal parties, popíjali sme spolu. Vážne bol v pohode típek. Keď nám išiel hosťovať na album, tak mal akurát to svoje čierne obdobie,
keď veľa fetoval. Na jednej žúrke, keď sme boli všetci veľmi opití, sme mu hovorili, že by sme chceli spraviť cover jeho starších pesničiek. On, že jasné, super, “spravte túto pesničku, Ľudia 20. storočia”. To sa mu nikdy
nepáčilo ako to bolo urobené. Rozhodli sme sa, že z toho spravíme rýchlu skladbu. Dohodli sme si s ním termín na nahrávanie. Akurát sme boli v tom čase v štúdiu nahrávať našu dosku. Povedali sme mu, že nech príde o 2 týždne do štúdia spraviť spoločne danu skladbu, vtedy a vtedy budeme ťa čakať.
Dva týždne nám nikto nezdvíhal telefón. Jeho asistenť vôbec nevedel čo je s ním.
Už sme to brali tak, že Rišo nepríde a Cibi to sám odspieva. Čo nás všetkých prekvapilo, v tu danú hodinu a deň ako sme sa dohodli, prišiel Rišo, suverénne odspieval skladbu, nasadol do auta a odišiel. Ešte povedal, že skladba je super…Perfektne!
J: Žiadal si za to nejaký honorár?
W: Nie ! To je jeho skladba a jeho autorské práva. Pri coveroch sa to bere tak, že sa to dohrá, pokiaľ to je singel tak dostane prachy od hranosti skladby.
J: Vy ste ten album nahrávali sami, alebo pod…
W: Universal recods nám to vydali.
J: Máš informácie o predajnosti toho albumu? Dostávate z neho nejaké peniaze? Bol robení dolis?
W: Zohnať sa to už pravdepodobne nedá. Bolo robených cca 2000 ks z toho sa všetko rozhádzalo kade tade. Možno na internete niečo nájdeš…?
J: Ako ste prišli k major labelu? Aké boli reakcie v kapele, že sa idete dať upísať Universal records?!
W: To je o tom, že keď sme hrali s Vraťom v Kafe, tak sme skončili s tým, že sme videli čo to znamená splácať dosku a hrať na dlh. Čakať na prachy rok.
J: Takže to nie je tak, že Vám daju pri podpise prachy, vydaju Vám dosku a vy ste zo dňa na deň pracháči, haha, alebo Vám vydaju dosku a vy musíte splácať?
W: Na Slovensku to funguje asi takto, my sme tomu čistý príklad. Všetko išlo na vlastné náklady. Koncerty, štúdio atď. Na všetkom sa tučne prerábalo. Bol to prúser. Mali sme možnosť spraviť niečo inakšie.
Z Vitaj sa predalo dosť nosičov okolo 6.5 tisíca. Prišli ponuky z veľkých vydavatelstiev, že nás chcú vydať. Kazdý nás chcel, že máme popiči predajnosť.
Vybrali sme si Universal music, lebo ponúkli najviac a najlepšie promo. Vrazia do nás 300 tisíc plus sme dostali na štúdio 50 tisíc, na klip nejakých 100 litrov a takéto veci. Na všetko si dostal prachy, ale tie prachy sa minuly na štúdio, vylis dosiek, klipy a pod. Neostalo ti nič. V zmluve bolo akurát to, že pokiaľ sa
predá toľko a toľko kusov, tak ty dostaneš toľko a toľko. Predalo sa nakoniec nejakých 15 tisíc kusov.
J: Z kapely súhlasili všetci, že idete z undergroundu rovno na major label? Nemali ste s tým ako kapela problémi?
W: Chvíľku sme to riešili, pretože sme boli v situácii, že sme nemuseli byť pod veľkou nahrávaciou spoločnosťou. Chceli sme pohodlie. S tým, že oni sa postaraju o všetko ostatné. Oni dodaju financie a my nebudeme musieť nič splácať. Brali sme to tak, že sa nám odlahčí kopec veci.
J: Nakoniec ani nie?
W: Ale áno, odlahčilo sa nám kopec veci…
J: Vy ste jednoducho nechceli mať problémi so zhánaním prachov na nahravanie albumu…?
W: Presne tak…plus promotion.
J: Zabezpečovali Vám oni aj koncerty, alebo to ste si museli organizovať sami? Nefunguje to ako vo svete, že sa o Vás label postará vo všetkých smeroch? Toto veľa ľudi nevie, že to u nás funguje trošku inakšie ako vo svete. U nás ti daju prvé prachy a potom ti povedia: “tak plav”!
W: Presne tak. Oni ako veľký vydavateľ ti poskytnú prachy a nejaké rady. Toto hrajte a hrajte to takto a toľko a toľko dokolečka, ale už ani tie radz nie sú na tom tak zlé, takže si hraju čo oni chcú.
Vydavateľstvá už dnes dosť riskuju s tým čo vydaju, pretože ak sa im to nevráti tak idú pekne do mínusu…
J: Späť teda k Gzovi, Cibike odišiel ako prvý z kapely. Museli ste hľadať náhradu.
W: Zobrali sme najprv Máru z českej kapely No a čo! z Říčan. Spieval s nami koncerty v ČR a na Slovensku. Bol veľmi v pohode. Išli sme nahrávať album Workoholix a v štúdiu spieval strašne falošne. My sme si to nikdy live nevšimli ani na skúške. Tam bol vždy rachot a hrmot. V štúdiu maš všetko pekne čistučké a on bol tiež prvykrát v štúdiu rozklepaný a vôbec mu to nešlo. Boli sme tam s nim tri dni a nevyšiel z neho ani jeden čistý tón. On to sám pochopil a odišiel sám.
J: Mali ste nahratý material, ale bez spevu, čo potom?
W: Mali sme nahratu muziku, šťastie bolo, že som išiel 2 týždne predtým do štúdia s Gzom a Marošom nahrávať W2W skladby. Nahralo sa to úplne perfektne a dosť rýchlo na to, že bol Gza tiež po prvykrát v štúdiu. Zavolali sme mu rýchlo, že či nechce naspievať pre nás dosku. Máme to nahraté a …/smiech/ potrebujeme to dohrať a zaplatiť. On prišiel, zaspieval a ostal v kapele. Doteraz je s nami.
J: Dal to na pána. Odkiaľ ho poznáte?
W: Bol môj kolega v práci.
J: Tiež sa pohyboval v punkrocku?
W: On sa moc v tejto oblasti nepohyboval. Skôr okolo grungu v 90. rokoch, potom presedlal na hiphop. On počúva všetko. Počúval aj Green Day či Offspring, Pearl Jam. Chodil po koncetoch , ale nevenoval sa tomu nejako aktívne. Ked som prišiel k nim do firmy a priniesom som mu muziku, rýchlo pochopil aku muziku ma počúvať. Odvtedy sa mu to páči.
J: Čo ma nastarosti Gza v kapele? Máte to nejako rozdelené , kto čo robí a kto má čo na starosti?
Alebo je to tak, že Vás skôr ľudia pozývaju hrať ako vybavovať si sám koncerty?
W: Už je to skôr o tom pozývani na akcie. Ako som sa vrátil z Austrálie tak všetko to robím väčšinou ja. Zháňal som koncerty a gitaristov a pod.
V poslednej dobe sa to zmenilo a robí to všetko Gza, pretože má v práci internet a má oveľa väčšie možnosti vybavovania ako ja. Nemusím chodiť do kaviarne každý deň…
J: Lochy. Známa to postavička z Testimony. Ako ste prišli na neho?
W: K Lochymu?! Seventy Seven projekt so Šebeňom na bicích. Dostalo sa mi to do ruky, že to je popiči vec.
J: To bol, ale len projekt? Oni moc nehrávali koncerty.
W: Možno mali jeden, dva. Vydali si dosku sami pre seba.
K: Tam spievala nejaká maďarka.
J: Nie, ty všade Kecka vidíš maďara, tam spievala speváčka z Fatal Erroru, ty vole. Ona ma maďarské meno, ale to je všetko /smiech/.
W: Keď som zistil, že Lochy ma rád takúto muziku, hneď som mu volal a spýtal sa ho či nechce s nami hrať na gitaru. Poznali sme sa z garáži. Testimony v tej dobe skončili hrať. Hrával v Atrii a z tej tiež odišiel. Tak som mu volal, že či nechce, on súhlasil. Prišiel na skúšku, kukol ako hráme, videl, že je to v pohode a odvtedy s nami hral. On bol výborny gitarista. Jeho je škoda, že už nemá čas.
J: To sú tie ženy, ženy, ženy, ženy… /smiech/ Čo vlastne teraz robí ženáč?
W: Má živnosť, ženu, oženil sa v Prahe. Už nehrá muziku. Keď sme sa vrátili z Austrálie s Gzom tak sme mali jeden koncert v Čechách. Zavolali sme mu, že nech si príde s nami zahrať. Bude sranda.
Poslali sme mu skladby cez internet, nech sa ich naučí. Došiel na koncert a polku setu boli staré veci a polka nové. Prišiel a všetko zahral bez chyby. Nebolo vôbec cítiť, že sme spolu nehrali niečo cez rok či dva. Úplne perfektné. Až sme mali slzy v očiach, aj on, že ty vole, to je perfektné, to je v piči ty vole /smiech/.
J: Keď si spomenul Austráliu, ako si sa tam dostal a čo si tam robil? Hral si tam dokonca s nejakou kapelou som počul. Ako si sa k nim dostal? Rozprávaj.
W: Kapela FREE BALL. Bol to taký projekt podobný Boy Sets Fire, melodický hardcore. Bolo to dosť pomalé. Niečo medzi Deftones a Boysetfire. S tým, že to bol projekt nejakého oldskulového rapera zo Sydney, ktorý bol dosť známi. Hrali tam ďalej chalani z oldschoolovej kapely Not For You, urobili muziku a on prišiel a spravil spevy. Robil na skúškach mastný breakdance /smiech/.
J: No dobre, ale ako si sa k nim dopracoval?
W: Na inzerát. Checkoval som si inzeráty, hneď ako som tam prišiel, sekcia kapely, kapely,kapely. Jedna hľadala basáka v štýle Snapcase a bla bla bla…dobre, zavolal som, kedy ma chcete skúsiť?
Prišiel som na skúšku, zahral a hneď ma zobrali.
J: Ako sa na teba pozerali?
W: Videli, že to umím, haha.
J: Odohral si aj nejaké koncerty?
W: Práveže nie, to bol ten prúser, čo sa mi tam stal. My sme boli akurát v decembri, keď som bol zavretý v base, mali sme zabookovane štúdio na január a potom sme chceli hrať veľké koncerty a nejaké lokálne festivali…
J: Takže to nevyšlo…škoda.
W: Ako som ja odišiel, tak oni tiež skončili hrať. Hneď skončili. Nehrali ďalej.
J: Keď si tam bol, navštevoval si aj nejaké koncerty? Vieš porovnať scény tam a u nás?
W: U nás máš tých radikálov čo si riešia stále to svoje. Tu nie je ta scéna, pre akú by sme hrali my. Tam je scéna veľká a u nás, aj keď je, tak furt tam máš ľudia čo stále niečo riešia. Tam je to o zábave.
Ľudia tam neriešia podstatu textov, že ty spievaš o tom a o tom, a že ty vypadáš hentak a hentak a chceš ísť tam a tam. Jednoducho tam sa ľudia prídu zabaviť na koncert. Každá kapela, čo tam hrá, chce niečo dosiahnuť a je jedno v akej scéne sa pohybuje. Chcú hrať a tak hraju.
J: Čo ťa teda hnevá na domácej scéne? Rieši sa tu veľa blbosti? Ako na malej dedine.
W: Tam sa mi nikdy nestalo, že by som išiel na koncert v tričku od FatWreck a niekto by tam na mňa ukazoval fuckera a pičoval by do mňa. Bolo raz na kapele Degustor, kde na ľudi radikáli ukazovali fuckerov a pičovali, ale tých hneď cez
mikrofón poslali do piče. Ľudia sa postavili za kapely a bolo.
J: Späť do minulosti. Aké boli Vaše najväčšie problémi , keď ste začínali s Vašou kapelou? Čo boli také najväčšie prekážky na ceste za úspechom? /smiech/ Existenčne problémi? Úrady?
W: SIS-ka nám robila problémi. Za Mečiara, keď sme robili koncerty proti Mečiarizmu nám chodili siskári na koncerty. Hrávali sme šnúri a stále sme tam niekoho mali, cca 5 či 6 krát.
J: Žiadne výsluchy, alebo predvolania?
W: …my sme vtedy podporovali túto anti-mečiarovskú kampaň.
J: To boli tiež tie posledné roky 90te, že áno. Čo sa Vám nepáčilo na mečiarovej vláde? Proti čomu ste hlavne vystupovali?! Predstav si, že si toto bude niekto po rokoch čítať a nebude chápať.
W: Ja som to nevnímal, ja som hral…/smiech/…, ale nie robím si srandu. Riešili sme to. Napísali sme aj veľa skladieb o tejto dobe, “Revolučná”.
J: V čom si to, ale pociťoval? Čo ťa donútilo k tomu , že si antimečiarista? Ako sa ťa tá myšlienka či postoj dostala do krvy a prečo konkrétne?!
W: Videl si to na dennom režime. Keď tam mal svojich ľudí v STVčke, pozeral si správy, videl a počul si tie klamstvá čo hovorili. Potom si si pozrel ČTV a tvrdili tam úplný opak a úplne iné spravodajstvo. To už sa nedalo. To už sme boli až moc namočený v špine ako krajina.
J: To bola tá doba, keď už svet hovoril, že do sveta, ale len bez Mečiara.
W: Keď už ti chodí SISka na koncerty? Mladým punkáčom…
J: Myslím si, že to už je bordel, keď ti začne chodiť na mladú punkovu kapelu SISka /smiech/ !!!
W: Hrali sme, či mali sme hrať v televízii LUNA v programe Riša Mullera, kde mal byť hosťom Vladimír Mečiar. Nás zavolal, aby sme tam zahrali lebo vedel, že my ho nemáme radi… Došli sme tam a nezahrali sme si! Bol to priami prenos. Mali sme ísť hrať, ale nenastupili sme.
Rišo nás už predstavil, že toto je tá a tá kapela…my že nie, nebudeme v jednej miestnosti s týmto klamárom a neviem čo…tak sme odišli. Ako sme odišli tak sme ešte počuli ako hovoril, že aby zistili čo sme za kapelu, haha.
J: Odvtedy Vám chodili SISkári na koncerty?! /smiech/
W: Oni tam už postávali predtým.
J: No počkaj, ale vy ste museli vedieť dopredu, že tam bude Mečiar?!
W: …hmmm, počkaj ? Neviem, ale myslím si, že sme o tom vedeli dopredu. My sme sa rozhodli asi hodinu predtým. Stále sme váhali, že či máme ísť hrať, alebo nie. Nedalo nám to…Máme byť v jednom štúdiu s človekom proti ktorému “bojujeme” a nemáme ho radi?! Stále sme boli proti nemu a podporovali sme stále kampaň proti nemu….kládli sme si stále tieto otázky ! Či nám to za to stoji, alebo nie? Zvíťazilo, že to nespravíme.
J: Pocitili ste nejaké zmeny, po tom čo ste sa takto rozhodli? Mali ste nejake zákazi?
W: Nie, nie! On už nebol pri moci, keď sme boli v tej relácii, takže nemohol už nič spraviť.
J: Privítal si zmenu? Čo hovoríš na dnešnu vládu? Dzurinda a kolektív ďalších klamárov?!
W: Neviem! Ja som tu dlho nebol. Býval som nejaký ten rok v Prahe, potom Austrália takže to už veľmi nevnímam. Prehľad mám, vidím a čítam noviny, ale nechce sa mi to rozoberať.
Mám svoju kapelu, svojich kamošov, robotu a to je to na čom mňe záleží.
V Sydney som sa naučil, že ak sa máš dobre, tak nič neriesiš /smiech/. Keby bol fakt nejaký prúser ako vtedy s mečiarom, tak by sa určite niečo dialo a spravili by sme niečo aj my či ja, ale…
J: Ok back to the past ! Pamätáš si ešte na svoje prvé časáky o undergroundovej muzike a kapelach?
W: Čo sa mi jedine dostalo do rúk bol zine Papagajuv hlasatel z Čiech. Tu som to moc neriešil.
J: Počas Vašej existencie s akými kapelami ste hrávali Vaše koncerty? Spriatelené kapely ?
W: Pigúra. Keď sme začínali tak Pigúra bola jedna z našich bratských kapiel. S nimi sme hrávali pomerne často.
J: To bolo ešte predtým ako bolo Kafe známe. BTW big up to Oki.
W: Potom sa nám tie kapely akosi začali hlásiť same, keď sme prerazili. Vtierali sa nám a my sme ani nemali prehľad o nich…
J: Pamätáš sa na nejaku , ktorá by ti zostala v pamäti, ktorá sa ti páčila z našej scény?
W: Firestars.
J: No, ale oni sú z tých novšich kapiel…
W: My sme hrávali väčšinou s takými neznámymi, mladými kapelami, čo sa len rozbiehali a ani nevedeli poriadne hrať. Toy Pistols , alebo Hasiaci Prístroj, s nimi sa hralo dobre. Boli to chalani do pohody aj ich pogo roll. Hrávali sme so Zóna A…s Davovkou sme ako Kafe tušim nehrali …
J: Ale neskoršie s Vašimi ďalšími projektmi ste s Davovkou hrali. Ako ste sa k nim dopracovali? Oni Vás pozvali na koncert?
W: Na ten so Zeměžluči nás pozval Jano Kassa. Tam sme hrali ako W2W v Bratislave. Sme kamaráti a jemu sa páči to čo hráme. Poznáme sa dobre, boli sme kolegovia. Vtedy ma poznal a poznal aj Kafe ešte z prvého dema Situácia. Stretávali sme sa po koncertoch a vedel o čom to celé je.
Ten kto nás nepozná a nevie o nás tak si pomyslí, že je to neopunk a totálna pičovina atd. Týto ľudia nás poznaju a vedia, že mi touto muzikou žijeme. Podporuju nás a my sme radi, že sa im to páči.
J: Vy, ale ako kapela ste v kontakte skôr s tou staršiou generáciou punkáčov v Bratislave, aj keď ste o pár rokov mladši ročník ako oni. Čím to je, že trávite čas s nimi a nie so svojou generáciou?
W: To všetko prišlo vtedy, keď sme mali skúšobňu v Skleníku/Dúbravka. Okolo Geca tam ti ľudia. 40tka na krku.
J: Oteckovia čo stále riešia punk rock, haha.
W: Oni neriešia nič. Oni sa bavia. To je tá generácia, ktorá zažila komunizmus a vtedy všetci ťahali spolu a všetci boli proti komunizmu.
J: Im ostali staré priateľstvá…
W: …my sme ich spoznali už keď boli starí fotri. My sme ťahali káčera za sebou, keď oni robili bordel a počúvali punk rock.
J: Ako Vás beru? Predsa len o dosť mladšia generácia? Iné problémi, iná doba.
W: Oni chodia na naše koncerty stále. Čo je od nich pekné.
J: Pýtam sa preto, lebo túto generáciu už nie je veľmi vidno na punkových koncertoch. Väčšinou prídu len na väčšie kapely zo sveta, alebo len na kamošov. Plus Mínus je jedna z mála kapiel, na ktorú tiež prídu starší punkáči.
W: To bude tým, že my sme mali skúšobňu v Sklenníku. Pokiaľ by sme ju tam nemali, oni by nás nepoznali. Je to o kamarátstve. My sme sa tam s nimi zoznámili , dali pár pív a už to bolo /smiech/.
Neskoršie si vypýtali cdčko, pozreli koncert a … v Sklenniku sme mali skúšobňu zadarmo. Geco nám to tam dával zadara a tak sme sa tam snažili robiť koncerty ako sa dalo. Či to bola Slobodná Európa alebo OBD, oni tam mali skúšobňu s nami. Splácali sme skúšobňu takýmto spôsobom.

Tu niekde sa diktafón zastavil a čas vymeniť kazetu a baterky. Prišiel čas to ukončiť. Ďakujem Wayo za čas a odpovede.

Rozhovor bol pre papierovú verziu Limokid zinu niekedy na začiatku milénia. Ak sa Vám páči to čo robím, navštívte prosím môj shop amentma.bigcartel.com a zakúpte si jednu z mojich foto kníh, alebo merch ak tam nejaký je.