Rómovia v Európe

Rómovia na území Európy pre samoukov.
Pôvodne bol zverejnený na slovenskom webe, ale keďže sa to niekomu nepáčilo, že to tam je tak som si zbalil všetko čo som tam dal a odišiel, lebo s ľuďmi čo použivaju vetu “ja nie som rasista, ale…” vážne nemám chuť spolupracovať. Dneska je ten článok stále aktuálny tak ako 15 rokov dozadu.

Romska vlajka

Prečo vznikol?
Pretože už ma nebavilo argumentovať a diskutovať s ľudmi zo scény na rómsku otázku bez všeobecného rozhľadu o tejto minorite v Európe či na území Slovenska či Čiech, aj keď väčšina bola presídlená z Čiech na Slovensko po vojne.

Rozčúlili ma aj ľudia z môjho blízkeho života, ktorí sa začali vyjadrovať sprosto po tom, čo vyšiel článok v novinách, že na rómsku otázku Európska Únia vynaloží 200 miliónov euro. Samozrejme v čase krízy, kde sa všetci mudrlanti povzbudení spravodajstvom a asi aj flaškou borovičky pustili do diskusie o tom na čo to tým “čiernym kurvám” dávajú a podobne.

Dal som sa dokopy so starým kámošom, ktorý pracuje s Eurofondami aby sme mali aké také detaily, a ja som spracoval tú historickú a všeobecnú časť z dostupných materiálov, keďže sú veci, ktorým vôbec nerozumiem a nechám sa radšej poučiť.

Smutné je, že sa k tejto téme vyjadrujú ľudia čo vôbec nevedia o čo ide.
Takže:

  1. 200 mil. bolo vyčlenených zo štrukturálnych fondov EÚ, a to z rôznych operačných programov, a na základe požiadavky Európskej komisie,
  2. takže, keď sa hovorí o tom, že to platíme “my”, tak je to pravda iba do tej miery, ak je niekto z účastníkov diskusii nemeckým daňovým poplatníkom,
  3. celých 200 mil. nejde na výstavbu bytov pre Rómov, ale podstatná časť na vzdelávanie, zlepšenie zdravotného stavu a podobné projekty,
  4. pred útokmi a odsudzovaním, by som si v každom prípade o tom niečo naštudoval (napr. tu http://www.nsrr.sk/sk/horizontalne-priority/marginalizovane-romske-komunity/) a potom prispel do diskusie, v každom prípade by som čakal niečo na vyššej intelektuálnej úrovni ako má Kotleba.

Pojem Róm. V rómčine je pojem “Róm” označenie pre Rómov v strednej a východnej Európe. Sami seba nazývajú už spomenutým slovom “Róm” alebo “Manuš” čo znamená “človek”, ale sú známi aj ako “Atzigan” alebo “Atsigan”, teda kočovník, z čoho pochádza slovenské “Cigáň”, nemecké “Zigeuner”, maďarské “Cigány”, či talianské “Zingaro”.Na kongrese v Göttingene, v roku 1983, sa účastníci Medzinárodnej rómskej únie dohodli, že na označovanie tejto etnickej skupiny sa má používať termín Rómovia.

Dobová kresba

Z histórie. Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta a tento názov sa používa od 15. do 18. storočia.
Pravlasťou Rómov je India. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine Dómov, ktorí tam žijú dodnes. V priebehu 9. a 10. storočia opúštali predkovia dnešných Rómov Indiu a v jednotlivých skupinách putovali cez Perziu, Arméniu a Malú Áziu na európsky kontinent. O dôvodoch zatiaľ existujú iba hypotézy, migračné vlny mohli súvisieť s potrebou hľadať a rozširovať okruh záujemcov o ich výrobky a služby, i hľadanie lepšieho živobytia v priaznivejších klimatických podmienkach, ale dôvody mohli byt aj vonkajšie, expanzia iných kmeňov do Indie, predovšetkým zo strednej ázie / Huni /.O pôvode Rómov dodnes kolujú rôzne predstavy. Dlho sa tvrdilo, že Rómovia pochádzajú z Egypta. Avšak už koncom 18. storočia sa na základe komparatívnej lingvistiky preukázalo, že pravlasťou Rómov je indický subkontinent. Širšie výskumy ukázali, že patrili k chudobnej skupine obyvateľstva, ktorá žila kočovným spôsobom: živobytie si zaobstarávali kováčstvom, spracúvaním kože, hliny, dreva a prútia (výrobou metiel a košíkov), chovom a predajom koní,alebo ostatných zabávali hudbou a tancom.Po prechode cez perzskú ríšu sa predkovia Rómov zdržali istý čas v Arménii. Početnejšia časť prechádzala Malou Áziou do dnešného Grécka. Menšia časť pokračovala cez dnešnú Sýriu (tam sa dodnes označujú termínom Dómovia) a cez Sinajský polostrov na africký kontinent.Najstaršia známe správy o pobyte Rómov na Slovensku sú z druhej polovice 14.storocia, v rokoch 1377 a 1381 sa spomínali aj v Zemplínskej župe.

Rómovia prichádzali do Európy v skupinách. Jedna z takýchto skupín prechádzala v 15. storočí územím Slovenska. Na jej čele stál “kráľ” Sindel a “vojvodovia” Panuel, Michal a Ondrej. V roku 1417 sa táto vyše tristočlenná skupina vydala od Budína cez Košice až do Bratislavy, kde sa potom rozdelila na niekoľko častí. Príslušníci kočujúcich skupín sa predstavovali ako pútnici z Malého Egypta, ktorí ako kajúcni hriešnici musia putovať po svete.

Obyvateľstvo ich spočiatku prijímalo pohostinne. Rôzni šlachtici, panovníci i pápež im vydávali ochranné listiny – glejty. Jednu takúto listinu pre “cigánskeho vojvodu Ladislava” vystavil v roku 1423 cisár Žigmund Luxemburský na Spišskom hrade. Od polovice 15. storočia sa vzťah európskeho obyvateľstva k Rómom začal meniť. Predstavitelia vtedajšej církvi upozorňovali na to, že sa správanie kočujúcich Rómov nezhoduje s vtedajšou predstavou o kresťanských kajúcnikoch. Rozhodujúcim podnetom, pre ktorý sa v Európe zmenil postoj k Rómom, bola ich exkomunikácia (vylúčenie) z cirkvi parížskym arcibiskupom v roku 1427: Dôvodom malo byť porušovanie kresťanskej morálky: nedodržiavania pôstov, veštenia, hádania z ruky, drobných krádeží. Pôvodná pohostinnost sa zmenila na otvorené nepriateľstvo. Pre Rómov sa začalo obdobie krutého prenasledovania. V jednotlivých krajinách boli postavení mimo zákon, odvšadial ich vyhánali.
Na hraniciach boli osadené stlpy s veľkými tabuľami, na ktorých bolo zobrazené to, čo čakalo Rómov po prekročení hranice: mučenie, zmrzačenie tela, poprava. Takýto prístup pretrval v západnej Európe až do polovice 18. storočia.V roku 1563 dostali Rómovia usadení v Liptovskom Hrádku povolenie kovať pre gazdov potrebné náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly, a tiež halapartne pre nočných strážnikov. V roku 1580 udelil mestský magistrát v Liptovskej Lupči trom rómskym bratom, zvaným Puška, povolenie usadiť sa na mieste zvanom Pod šibenice a živiť sa kováčstvom. V roku 1561 bol vykonaný súpis Rómov v Liptove, z ktorého vyplýva, že v tomto regióne vtedy žilo 96 usadlých rodín: zamestnaním boli všetci kováči, korytári, štetkári, košikári, niektorí mali uvedené ako vedlajšie zamestnanie, že hrajú na husle.Prenasledovanie Rómov v západnej Európe spôsobilo, že priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska početné rómske skupiny. Usadzovaniu nových skupín sa v tomto období snažili administratívne bránit jednotlivé uhorské stolice ale aj mestá. Vydávali rôzne nariadenia a opatrenia, ktoré zabranovali pobytu kočovných skupín. Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva: Dozvedáme sa z nich, že v druhej polovici 18. storočia Rómovia žili na celom území dnešného Slovenska. Prevládal u nich usadlý spôsob života, živili sa najmä kováčstvom, muzikanstvom a príležitostnou poľnohospodárskou prácou. Väcšina Rómov žijúcich na Slovensku po stáročia žije usadlým spôsobom života a iba malá skupina Rómov preferovala kočovanie. Išlo väcšinou o príslušníkov patriacich do skupín tzv. olašských Rómov. Títo boli do polovice 19. storočia v postavení otrokov v kniežatstvách Valašsko (dnes súčasť Rumunska) a Moldavsko. Keď bolo otroctvo v týchto krajinách zrušené, rozprchli sa s koňmi a vozmi po celej Európe. Až do polovice minulého storočia drvivá väcšina z nich žila kočovným spôsobom života. V našich zemiach k ich násilnému usadeniu došlo po prijatí zákona zakazujúceho kočovanie v roku 1958. Zákon sa realizoval tak, že jednotlivé rodiny olašských Rómov boli usadené tam, kde ich v roku 1959 výkon zákona zastihol. Najskôr im boli odobraté kone a hneď potom aj kolesá z vozov a maringotiek. Niektoré rodiny zostali žit v provizórnych podmienkach niekoľko rokov, ba desaťročí.Podľa súpisu žilo v roku 1893 v Uhorsku takmer 245 000 Rómov, čo predstavovalo 1,8% všetkých obyvateľov. Najväcšiu skupinu, až 90%, tvorili Rómovia žijúci usadlým spôsobom života, zvyšok predstavovali kočovne žijúci. Ak by sme brali do úvahy dnešné hranice Slovenska, tak v roku 1893 v jednotlivých župách žilo niečo viac ako 35 000 Rómov, a iba necelé 2 000 patrili do skupiny kočovných. Najsmutnejšou kapitolou novodobých rómskych dejín je obdobie druhej svetovej vojny. Tzv. Norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi vydané v roku 1935 a na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov – podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých ako „element zabranujúci čistote rasy“ , čo v nacistickom Nemecku viedlo ku hromadnému vyvraždovaniu týchto skupín obyvateľstva.Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo 300 000 európskych Rómov.Po potlačení Slovenského národného povstania bolo územie vojnového Slovenska obsadené nemeckou okupačnou armádou. Represálií voči vojenským osobám, povstalcom a civilnému obyvateľstvu sa dopúštali príslušníci Wehrmachtu, jednotiek SS a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Väcšina represívnych akcií – zatýkania, mučenia a vyvraždovania – Rómov sa uskutočňovala od novembra 1944 do januára 1945. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia bola Kvetnica. Po skončení Druhej svetovej vojny nastalo významné presídlovanie Rómov zo Slovenska do českých krajín, kde nachádzali nielen prácu, ale i možnosť lepšieho bývania než v rómskych osadách. Kedže českí Rómovia sa z nacistických koncentračných táborov väcšinou nevrátili, prevažná časť Rómov žijúcich dnes v Českej republike pochádza zo Slovenska. Štátne orgány v povojnovom období odmietli k Rómom pristupovať ako k osobitnému etniku. Domnievali sa, že svoju zaostalosť môžu Rómovia prekonať iba tak, že sa vzdajú svojho doterajšieho života a čo najviac sa prispôsobia väčšinovému obyvateľstvu.
Takým bolo aj usadzovanie dovtedy kočovných – olašských Rómov: vtedajší politici dospeli k presvedčeniu, že bývanie v domoch je lepšie ako kočovanie. V roku 1958 bol vydaný zákon o zákaze kočovania, na základe ktorého ich vo februári nasledujúceho roku “usadili” tak, že im pobrali kone a kolesá od vozov… Znamenalo to, že sa nemali zakladať rómske folklórne súbory, mládežnícke alebo športové kluby, v školách sa nesmeli spievať rómske piesne, nesmeli vychádzať rómske knihy a časopisy, v televízii nesmeli vysielať rómske večerníčky. Nepoužívalo sa ani označenie Rómovia alebo Cigáni, ale “občania cigánskeho pôvodu”. Koncom 60-tych rokov, v čase tzv. obrodného procesu v česko-slovenskej spoločnosti, pokúsili sa aj Rómovia prevziať časť zodpovednosti za riešenie svojej situácie. V roku 1969 vznikol Zväz Cigánov–Rómov. Cieľom rómskej inteligencie bolo rovnoprávne a bezkonfliktné spolužitie majoritného a rómskeho obyvateľstva. Deklarovali tak záujem budovania etnickej identity a nechuť podriadiť sa štátom riadenej asimilácii. V čase normalizácie, v roku 1973, bol Zväz Cigánov-Rómov zrušený. Rómovia v Československu na dlhé obdobie opät stratili možnosť rozvíjať svoju etnickú identitu a naďalej boli považovaní za sociálne retardovanú skupinu, ktorú je potrebné „prevychovat“.Dôsledkom socio-ekonomickej transformácie po roku 1989 je postupné vytváranie nového systému sociálnych nerovností a sociálnej stratifikácie. Veľká časť Rómov prišla o zamestnanie a nové pracovné príležitosti absentujú. Život v rómskych osadách a getách je poznačený materiálnou chudobou, nedostatočnou hygienou, zhoršujúcou sa zdravotnou situáciou, ale aj sociálnym vylúčením – exklúziou.
Jedninym spôsobom ako zlepšiť situáciu nasledujucích rómskych komunít je vzdelanie a vytváranie príležitosti, chudoba všade vo svete robi z ludi “asocialne” typi a netýka sa to len rómov, ale nás všetkých. Ak spoločnosť o Vás nemá záujem, prestanete aj vy mať záujem o spoločnosť a snažíte sa prežiť ako sa dá.
Ak teda nabudúce budete mať nutkanie sa pridať do nejakej “rasistickej” skupiny a odvolávať sa na to, že vy rasisti nie ste, len nemáte radi cigáňov, skúste si o problematike niečo naštudovať. Tento článok nevyrieši nič, ale aspoň Vám možnootvorí oči a začnete sa na problematiku pozerať inými očami a netýka sa to len problematiky rómskej menšiny na Slovensku.A to sme sa nepozreli a neporovnali štatistiky kriminality majoritnej “bielej” spoločnosti versus menšinovej “cigánskej” kriminality. Koľko tak miliónov na daniach nezaplatila Vaša mamka či tatko, alebo koľko finančných prostriedkov bolo ukradnutých v záhadných privatizáciach, tendroch a štátnych zákazkach? Koľký z nás by mohli povedať, že v živote nič neukradli či neojebali niekoho či nezbili, neurazili…?

Dobová kresba z netu

Na Slovensku žije okolo 300 tisíc rómov z toho 60% žije integrovane v spoločnosti a 40% v rôznych druhoch osídleni, z ktorých asi 1/3 je nelegálna z toho vyše polovica sú osídlenia mimo mestských či obecných centier / sú to vzdialené osady bez základných inžinierskych sieti, kde chudoba a alkoholizmus si podávaju ruky a práve na tieto miesta je potrebné vynaložiť fondy Európskej Únie a snažiť sa rómov motivovať k svoj pomocnému zlepšeniu životných podmienok a vytvárať pracovné a vzdelávacie / osvetové projekty. Bez nich to ďalšia generácia nezvládne a kolobeh bude bežať naďalej tak ako by sme to nechceli.

Informacie boli použité z: romovia.vlada.gov.sk a iných zdrojov, stačí si zájsť do knižnice či pozrieť internet, ale vždy si pozrite zdroje, lebo nie všetko je košér.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s