Tuleň

Tuleň pôsobil v kapele O.B.D, potom hral so Slobodnou Európou a nakoniec skončil v kapele Ex Tip. Stretli sme sa v Londýne, počas koncertu Ex Tip, kde som sa chcel čo to dozvedieť o jeho živote a trampotách na potulkách svetom.
T: Tuleň
R: Roman


T: Vieš čo, neviem ako to spravíme, pretože ja som Ex Tip nezakladal a hrám v ňom len kratučko.
R: Nevadi ja by som to chcel poňať viac osobnejšie. Povyzvedať sa niečo o tebe a tvojom živote na punk rockovej scéne.
T: A-ha. Dobre.

Tuleň foto amentma

R: Skús sa najskôr predstaviť, kde bývaš, prezývka atď.
T: Volám sa Tuleň. Som z Bratislavy.

R: V akých kapelách si hrával/aš?
T: Hrával som…teda momentálne hrám s kapelami Slobodná Európa, Ex-Tip. Hrával som v kapele OBD, ktorá hrávala v nejakom 1995, prednedávnom sme odohrali nejaké dva koncerty len tak.

R: Hral si ešte v nejakej kapele pred Ex Tipom a OBD?
T: Boli tam menej významné kapely, ktoré ale asi nikomu nič nepovedia. Pokiaľ by som to mal zmapovať, dráhu ako hudobnik, skôr to boli metalové kapely. Volali sme sa podľa nejakého trojhlavého psa z mytológie. Prešiel som ďalšími garažovými kapelami, ale nejako profesionálne som to začal brať až na začiatku 90tych rokov s OBD. Ostatné kapely boli len take hranie, skôr kamaráti zo sídliska a podobne.

R: Kde presne si v Bratislave vyrastal?
T: V Karlovej Vsi.

R: Ako si sa teda dostal od metalu k punku?
T: Ja som vyrastal neďaleko skušobne kapiel Paradox a neskoršie Zóna A. Ako som sa teda dostal k tomu punku? V Karlovke pri Lackovej ulici vyrastali všetci chalani okolo Zóny A. Konýk, Leďo, Stigly oni hrávali v Paradoxe. To bolo pred Zónou. Mladý Leďo hral vo svojej kapele, tuším sa volali Krach. Skúšali tam aj Lord Alex. Chodili sme na jednu základnu školu, boli sme tie iste ročníky, proste jedna partička. Zažívali sme svoje prvé opice. Celé to v tej dobe bolo rozdelené na metlákov a punkáčov. V hudobnej orientácii a vplyvov, keď som prišiel na strednú školu, mal som 15 rokov, zoznamil som sa s jednou bratislavskou postavičkou menom Kolibrík. Sedeli sme v jednej lavici s Rudom, ktorý ma nasmeroval konkrétne k punk rocku. Ponahrával mi kazety, požičal mi nejake veci, ukázal mi časáky a podobne veci. Vtedy ma to zobralo, hlavne … on bol veľký Ramones fanúšik. On mi otvoril oči k tejto muzike k tomuto štýlu.

R: Kolibriíkovy tušim hrali aj Poison Heart od Ramones na pohrebe.
T: Áno, on ma priviedol k Ramones. Chodili sme spoločne na žúrky, kde som sa spoznal s ďalšími ľudmi a tí poznali ďalších ľudi…nejako som sa stále za mlada túlal s tymito ľudmi, ktorí mali svoje punk rockove kapely. Veľa veci malo a má na mňa vplyv. Mometnálne počúvam aj veľa hardcorovej muziky, nemám to nejako vyhranene. Žiadne klapky na očiach.

R: Ktorá bola teda tvoja prvá punk rockova kapela?
T: Neviem či OBD. OBD malo zopár punk rockových vplyvov a ja som sa to vždy snažil ťahať niekam inam ako oni chceli. Oni sa moc nechytali na môj vplyv. Neskoršie som sa zoznámil s Whiskym, ale v tej dobe bola Slobodná Európa nefunkčná. Prečo, asi všetci moc dobre vieme. /pozn: drogová závislosť niektorých členov kapely/

R: Kapela zakliata drogovým kúzlom.
T: Asi tak. O tom nechcem hovoriť.

R: Ok, ani ja.
T: S Whiskym sme postavili partičku s Mikkym Mikuškom, kde sme hrali nejaké veci čo Whisky zložil a nemohol ich realizovať so Slobodkou. No a neskoršie po súhlase všetkých zainteresovaných ľudí zo Slobodnej, sa opýtal či môže niektoré veci čo zložil on hrať na koncertoch s novým projektom. Obišli sme zopár miest, odohrali zopár koncertov a to sa dá povedať, že bola moja prvá punk rocková kapela. Po tom som išiel hrať do Ex Tipu.

R: V akom časovom obdobý sa pohybujeme?
T: Počkaj! To boli nejake 90te roky. Tušim 1995 či 1996 rok. Neskoršie to vyústilo k obnoveniu pôvodnej Slobodnej Európy.

R: To už sme boli, ale v novom tisícroči, keď sa Slobodna Európa dala znovu dokopi, nie?
T: Oni tušim začali skúšať v roku 2002. A ja pokračujem v Ex Tipe. K Ex Tipu som sa dostal cez bratislavské krčmi a podniky hehe. Poznali sme sa s Mikkym už dlhé roky, on vedel, žýe ja hrám v nejakých kapelách, ja som vedel, že on hrá, ale nikdy sme sa nejako o našich hudobných vplyvoch a kapelach nebavili. Raz ma oslovil či by som si s nimi nechcel ísť zahrať. Som prišiel na skúšku, vypočul som si to, mňe sa to páčilo a slovo dalo slovo. Aj keď Ex Tip po hudobnej stránke veľa toho nevyprodukoval na to, že to je jedna z bratislavských najdlhšie hrajúcich kapiel /pozn: dva albumy od roku 1980/. Hrám s nimi, pretože sa mi ich muzika páči. Ako pubertiak som si na Ex Tipe ulietal pomerne dosť často.

R: Pôvodne sa, ale volali len Tip.
T: Pôvodne to bola len zábavova kapela. Hrávali po svatbách, ktorá hrala coveri. Ľudia čo hrali v Tipe mali radi punk rockovú muziku, tak po čase upúšťali od coverov a hrali punk rockové pesničky i svoje pesničky. Nakoniec si zostavili svoj program.

R: Keďže si vyrastal na sídlisku so všetkými tými “známymi-neznámymi osobnosťami bratislavského punku”, čo ťa najviac upútalo na punku? Predovšetkým v časoch, kedy to bola aktivita ilegálna a viac menej protištátna!
T: Muzika. Muzika bola úplne iná ako pri tom metale. Vtedy som ešte počúval veľa metal, ale metal sa mi zdal strašne napózovaný! Veľa som tým metalovým kapelam neveril a ten punk rock bol ďaleko úprimnejší, aj keď nebol hudobne učesaný. Muzika niekedy znie úplne primitívne, ale je to skutočne úprimné. Ľudia sa mnohí na nič nehraju. Punk rock je veselý hehe.

R: Citiš sa ako punkáč?
T: Nie, nie aj keď 90% mojej diskografie doma tvoria punk rockové kapely, punkáčom sa necítim byť. Pozri v prvom rade to je muzika. Muzika mi mnohokrát pripadala agresívnejšia, aj keď v mnohých prípadoch hraná agresívne nebola oproti tvrdým metalovým kapelam. Bola čista a živelná. Neriešili sa nejake väzby, zvuky a podobne veci. Neprestal si hrať v strede pesničky, len pretože sa ti zdalo, že zvuk bol na piču a nezačínal si pesničku odzačiatku a podobne veci čo pri metalových kapelách máš bežnú vec. Proste sa hralo a sralo sa na to. Toto ma nadchlo a bavilo. Spontánnosť a jednoduchosť.

R: Späť ku komančom! Čo sa ti vybaví pred očami, keď sa ťa niekto opýta, aké to bolo za komunizmu?! Kde sa hralo?
T: Spomínam si na nejake koncerty, ktoré sme navštevovali. V Lamači bol kultúrny dom, kde … tam to chvílku fungovalo, lebo ten zriadovateľ, čo tam bol, mal tu odvahu v tej dobe tam chvílku organizovať takúto zábavu. Istú dobu to bola mekka punk rocku. Na Mladej Garde sa organizovali koncerty. Napríklad sa hrávalo v lesoch. S mladým Leďom sa robievali punkotéky. Zobrali sme kazeťak, pivo a išlo sa do lesa. Tam bol kľud, hrala ti muzika, kamaráti. Počuvala sa muzika – pogovalo sa.

R: S akými problemámi si sa stretával? Problemi museli byť doma, v škole, na ulici atď. S akými problémami si sa musel vyrovnavať za svojich mladých čias?
T: Všeobecne problémi vznikali na akciach, kde sa zhromažďovali ľudia. Bol koncert a vždy sa niečo riešilo. Až s odstupom času ti to všetko dochádza. Policajti vedeli, kde sa stretávame a kde sedávame. K tomu alkohol a doplnky čo sme mali poobliekane. A ak bol niekto trošku sporný k príslušníkom tak si ho odniesli k Dvom Levom a mal si isté veľké problémi. Poznala nás celá škola a pod.

R: Čo boli u teba tie najväčši represie od vtedajšieho režimu?
T: Vieš si to sám predstaviť. Na polícii výsluchy, neustále otázky:”Kto organizoval koncert, kde býva, kto to je?” Dokolečka – dokola. “Je to niečo americké?” Toto boli veci, ktoré ich zaujmali. Úplne blbosti. Ja som s nimi až take veľke problémi nikdy nemal – napriek výsluchom. Ľudia čo som poznal mali ďaleko väčšie problémi so štátnou správou ako ja.

R: Odkiaľ si bral informácie o kapelách? U nás sa určite nepredávali časopisy rozoberajúce punk? Odkiaľ či ako ste si vyrábali oblečenie?
T: Normálne, kupil si kožený opasok, išiel si na obchodnú do obchodu, kde čalunili sedačky, tam si si kúpil cvočky na čalunenie a už si mal vybíjaný opasok hehe. Bolo to ťažke ako sviňa a na druhej strane ti trčali ihličky, ktoré ťa škrabali a rezali po celom tele hehe. Frajer si, ale to bolo hlavné /smiech/.

R: Koľko ti bolo, keď ťa prvykrát zobrali na fízlareň? 15 – 16?
T: To mohlo byť v takých 15tych rokoch, možno, že som mal aj 14. Zobrali nás z Mamuta. Riešili alkohol podávaný maloletým a podobne blbosti. Starši chalani kupovali piva a tak.

R: Aj ti dávali podpisovať zápisnice z výsluchu či nejake papiere o spolupráci?
T: Našťastie som nedostal nikdy žiaden papier na podpisanie. Bolo to viacmenej vždy tak, že si sedel na chodbe, si ťa zavolali, spýtali sa nejake otázky, poslali ťa späť na chodbu, zavolali ďalšieho, potom si sa zase vrátil ty a naopak.

R: Zaujala ma debata o spolupráci Whiskyho alebo Konýka so štátnou službou, ktorá prebehla len nedávno médiami. Myslíš si, že niekto z nich spolupracoval s tajnou službou a udával chalanov polícii?
T: Vieš čo, myslím si, že áno, ale aby som to upresnil, je v tom rozdiel – keď sa tam niekto ocitol, iná možnosť veľmi nebola. Musel si to podpísať, lebo inak by si mal zle. Pokial ti hrozili basou, represiami, vyhodenim zo školy, prepustenim fotrovcov zo zamestnania – podpísal si to. Potom si sedel niekde doma a si ťa raz za čas zavolali, spýtali sa či o niečom nevieš, nejakom koncerte, činnosti – ty si im odpovedal, že nie a tým to haslo. Oni to považovali za spoluprácu – mysleli si, že ťa maju podchyteného, ale v podstate si sral na to. Však Konýk sa aj sám nakoniec k všetkému priznal, že ohlasova koncerty Zóny A, ale aj napriek tomu si robil to čo ho bavilo.
Ohlasil, že budeme hrať tam a tam a to je všetko. Aj tak by sa o tom tí fízli dozvedeli sami. Všade mali svojich ľudi, špiclov a udavačov. Takúto spoluprácu ja nepovažujem za brutálnu spoluprácu so štátnou službou. Ja proste neverím, na tak dlho ako ho poznám, že by udával kamarátov polícii. Asi by som ho vedel prekuknuť. Nemyslím si, dokonca hovorili, že to robil za prachy! Neverím tomu. Vieš ako, zobrali ťa na stanicu, tam ťa držali celú noc, robili na teba stále bu bu bu tak si bol do rána posraný. Povedali ti, že ťa zavru do nejakeho diagnostického a rodičia hentam…rozum v 15tych je iný ako keď máš 25…furt ťa niekto otravuje a bije…tak to chceš mať po hodinách výsluchu za sebou…vieš čo tym myslím?!

R: Dobre, nechajme tú dobu za sebou. Komunizmus padol. Prišla Nežná revolúcia. Čo si očakával od “nového” režimu?
T: Okrem toho, že sme sa všetci tešili a obíjmali na námesti, videli sa niekte na Manhattane, že o pár rokov sa budeme mať ako v Amerike…to vytriezvenie prišlo až veľmi rýchlo. Počiatočna eufória bola, vedel som, že to nebude trvať dlho. Nepredstavoval som si to ani takto – smiech. Tak ako to je teraz…bavilo ma to, že sme mohli cestovať, chodiť za kapelami, ktoré sme dovtedy videli len na plagátikoch a v časopisoch Bravo, čo mi vyseli po stenách v izbe. Bola tu Viedeň, čo je západna metropola, kde sme mohli chodiť, dostupne cdčka, magazíny.

R: Chodili ste často do Viedne?
T: Pomerne dosť často. Kamoš tam trtkával produkčnu v podniku Rock House, ktorá nás zadarmo pustila na akcie. Pre nás to bolo ešte stále pomerne dosť drahe, ale vždy nejakých 3 – 4 pustila. Zložili sme sa na benzín a išlo sa.

R: V tejto dobe si už hrával s nejakou kapelou? To OBD ešte nebolo?
T: Hrával som, ale len v takých tých bezýznamných kapelach, ktoré nikdy nevyšli na svetlo sveta. Tie kapely nemali žiadne mená. Len sme si hrávali sami pre seba.

R: Skočim trošku dopredu, pred OBD tam bol ešte najaký projekt, alebo to bolo až po OBD?
T: Spevák Gallo mal po OBD ešte projekt Divná zostava – to bol pop. Vždy sa to volalo OBD. Orchester Branislava Dobrotu. Vždy tam bolo nejakých 6 až 7 ľudi.

R: OBD svojho času boli dosť populárny v slovenských médiach. Hrávali dosť ich pesničky.
T: Bolo to také, že istú dobu to fungovalo, nikdy sme ale nepredali nejak veľa cdčiek.

R: Myslim, medialne ste boli dosť úspešný.
T: Hej, to áno. Festivalovo a v rádiach. Koncerty boli dosť dobré. Teraz sa to už tak moc nevidi.

R: Mal si niekedy pocit, keď si bol v kapele a kapela bola úspešna, že by si sa mohol hudbou aj živiť?
T: To nikdy. Takto naivný som nikdy nebol. Aj v tých najlepších obdobiach OBD tie honoráre boli smiešne sumy. Všetko to bolo na klubovej úrovni. V lete zopar festivalov a honoráre boli tak malé, že to by sme museli hrávat za takých podmienok každý deň, aby z toho niečo bolo. To som nikdy neriešil. Dalo by sa žiť tak, že človek by si mohol dovoliť kupovať len jedlo, ale platiť účty, nájomne a podobne veci to nie. Hypotéka, telefón , benzín do auta…ha to nie. Na Slovensku takto možno funguje len zopar umelcov, ktorý sa tam už roky držia zubami-nechtami. My sme totižto vydávali pod Universal a tam sa mi to celé aj tak rozsvietilo, podpisovanie zmluv – boli sme z toho všetci na prášky, že super ideme podpisovať zmluvu, ale v tej zmluve sme mali za každý predaný kus cdčka 13%. Keď si to sam prerátaš na slovenské koruny, uvidíš sám, ake srandovne koruny si dostal ako kapela. Možno nejake tantieny nabiehali v rámci hranosti v rádiach, na tom asi najviac zarábaju slovenské kapely/umelci, lebo tie zmluvy sa odkedy sme ich my podpísali nejako moc nezmenili.

R: Ako to funguje s tamtiemami?
T: Neviem ti presne povedať, tam sa to boduje a k tým bodom sa prideluju cifri. Trepal by som…

R: Potom sa to rozratáva na členov kapely? Bubeník dostáva vždy najmenej /smiech/?
T: Áno, rozratáva sa to na autorske práva, firma, členovia kapely…My sme sa s OBD vždy dopredu spoločne dohodli, nemali sme žiadne problémi medzi sebou. Každí z nás trávil pri kapele ten istý čas a je jedno či ten nápad prinesieš ty, alebo niekto iný, vždy pri tej tvorbe skladieb všetci spoločne pracovali na skladbách. Nikdy sme tento problém nemali v OBD.

R: Malo OBD nejake posolstvo?
T: Nie. OBD bolo vždy o muzike. Nemali sme žiadny politický podtext. OBD bola skôr recesia. Neriešilo sa tam nič zásadne.

R: Prečo skončilo OBD?
T: Dá sa povedať na prachoch. Boli trenice o prachy a s odstupom času, keď sme sa po rokoch zišli sme zistili, že to bola viacmenej ponorková choroba, prestalo nás to baviť…vzikali tam drobné konflikty. Chalani sa tam snažili cpať veľa rôznych zvukových efektov, samplov…v tej dobe sa veľa experimentovalo so softwerom. Hrali sme s mašinami. Vytvorili sa dva tábory v kapele, jedna ktorá koketovala s elektronikou a druhá, ktorej sa to moc nepáčilo. Ja som vôbec nemal vzťah k elektronickej muzike. Nikdy ma to nebavilo. Vždy som bol viac bigbeatovy.

R: Čo bolo po OBD? Ako si prišiel po OBD k Slobodnej Európe?
T: To prišlo plynulo samo od seba. Hrávali sme v Skleniku a Slobodná Európa respektíve Whisky si tam chodieval zahrať. Spoločne sme si zahrali. OBD pomaličky zhasínalo a Whisky s jeho projektom mal nejake koncerty, vyjazdiky do Čiech vybavené, tak som im to tam odbúchal párkrat.

R: Slobodná Európa. Ty si s nimi nahral Trojku však?
T: Hej, hej. To bolo také obdobie, keď sa Sveťo vrátil zo svojich náboženských excesoch. Dá sa povedať, že vytriezvel zo svojich náboženských excesoch čo mal. To obdobie medzi fetovaním a hladaním seba samého, padol do rúk náboženskym fanatikom, hľadal oporu. To sa často deje pri bývalich feťakoch. Nebolo to zase na škodu, lebo tam získal manželku, narodili sa mu deti a dal sa dokopy. Bolo to veľmi pekné obdobie. Keď sa “vrátil” bol úplne hladný po rock n rolle. Všetko ho strašne bavilo, tak isto Braňa Alexa. Braňo sa tiež ohromne tešil na znovu obnovenie Slobodnej Európy.

R: Braňo je ale stále na metadone?!
T: Braňo stále berie metadon, áno. To je jeho problém. Netreba riešiť. Spomínam si na to veľmi rád, lebo Sveťo je človek, ktorý robí všeto na plno. Keď sa hralo, tak ti aj päť krát za deň volal na mobil, riešil nové texty a nápady /smiech/. Tešil sa na koncerty ako malé dieťa. Ku všetkému pristupoval veľmi poctivo. Keď prepadol náboženstvu tak to zase prednášal o Bohu, chodil na všeliaké semináre atď. Bohužial ten rock n roll ho stiahol naspäť. Funguje opačne. Ak prejdeš niečim takým ako on a vraátiš sa späť k drogám tak je to len horšie a horšie. Poznáš to rockove podhubie, na festivaloch v kluboch, všade ti niekto pchá drogy do ruky. Či je to marihuana alebo niečo silnejsie. V punk rocku či rocku máš zvýšený výskyt drog.

R: Ako to teda vypadá so Slobodnou teraz? Hrá alebo nehrá?
T: Slobodná Európa hrá. Zaskakuje za Sveťa iný gitarista z Bratislavy. Sveťo je veľmi dôležitá postava pre Slobodnu. Napríklad aj v Zóne A Leďo bol jeden z tých čo písal pesnišky, odišiel a aj tak spravili slušný album a dohodli sa, že tie pesničky môžu hrať na koncertoch a pod.

R: Myslíš si, že Slobodná Európa už teda definiíivne onedlho skončí?
T: Neviem, ale mali by sme ešte zahrať v Anglicku a to by mal byť asi jeden z posledných koncertov.

R: Alebo príde ďalši album po 9 rokoch ako to je u Slobodnej Európy zvykom.
T: Alebo…Ja osobne by som do toho Sveťa už neťahal, lebo by asi už nedopadol dobre. Ja osobne by som mu to neradil a nezobral by som si jeho život na triko. Bolo by to super, keby bol čistý a dokázal by ten rock n roll žiť bez drog, ale je to veľmi ťažká skúška.

R: Drogy sú sviňa vec. Vieme moc dobre, že punk rock je presiaknutý drogami, už sme to spomínali, ale myslíš si, že by sa punk rock bez drog zaobišiel?
T: Ja si myslím, že určite! Ja som nikdy nemal problémi s drogami. Bola možno nejaka marihuana. Nikdy ma ani nebavil ten stav zhúlenia. Pripadal som si vždy ako zdegenerovaný, úplne hlúpy, mimo či úplne vyšurovaný. Tak isto som mal okolo seba ľudi, na ktorých som videl čo tie drogy s nimi spravili a vždy som mal až strach ich použiť, že čo by drogy porobili so mnou. Veľa ľudi v mojom veku už nie je medzi nami práve vďaka drogám. Pokial to človek sám nevie ovládnuť – nemá to význam.

R: Čo straight edge? To máš punk bez drog.
T: Neviem kedy som sa o tom dozvedel prvýkrát. Komunity vždy existovali, možno stále existuju – hlavne na začiatku 90tych rokov boli ľudia čo sa hlásili k straight edge. Momentálne skôr od ľudi ako Dodo a Wayo z Plus Mínus, ktorý si viacej fičia na kalifornskom punk rocku, ktorý má bližšie k týmto informáciam z netu.

R: Myslel som skôr či nemáš informácie ty z tej doby, prvej vlny straight edge na Slovensku! Kedy sa to k nám dostalo. Som si vedomí tej vlny, kedy som ja začal chodiť na koncerty to boli 90te roky, ale bola tam ešte jedna vlna minimálne pred nami, ktorá úplne zanikla a nie je po nej ani chýru ani slychu. Akoby sa ľudia za to hanbili, že boli čistý od drog.
T: Poznám tu filozofiu, ale neviem ti povedať či tam niekto taký bol v mojom okoli.

R: Dobre. Ako ide dokopy kapela a rodina? Musíš sa asi veľmi obracať…
T: Zatial nepocitujem žiadne tlaky od kapely či rodiny. Sme s kapelami dohodnutý na určitých modeloch koncertovania. Mám svoju rodinu, ktorú budem uprednostňovať vždy pred kapelami, to znamená nie viac ako 4 koncerty do mesiaca. V lete možno trošku viac, lebo máš festivali a podobne. Chalani to rešpektuju.

R: Počuvaju tvoje deti punk rock?
T: Ale aj áno. Mám teraz požičane dvdčko Green Day a tu moju malu to hrozne baví /smiech/, alebo posledný album Zóny A. V aute som ho počúval a musel som ju jej napaliť, lebo ju to hrozne bavilo. Chleba a podobné skladby /smiech/.

R: Čo by si poradil svojim deťom, keď už budu staršie a budú chcieť ísť do sveta medzi punk rockerov či iné subkultúry/kultúry? Daj otcovskú radu do života!
T: Budem to do nich asi stiepiť priebežne v rámci výchovy, nie na jeden pokus a hneď. Nebudem im hovoriť predtým než pôjdu von: “Nepichajte si heroin do žily! To je zlé!” /smiech/.

R: Čo politická situácia na Slovensku? Ako to vnímaš?
T: Bože, som z toho celý sklamaný ako sa to vyvíja. Hlavne z posledných volieb. Je to zahanbujúce čo sa deje.

R: Teda si volil?
T: Teraz nie! Bol som dosť nasraný! Lebo už pred 4 rokmi som volil na volebný preukaz zo zahraničia. My sme akurat hrali v Čechách tieto voľby, a keď sme si išli vybaviť celá kapela voličský preukaz tak nám povedali, že sme to mali urobiť mesiac pred volbami. Boli sme z toho dost všetci vytočený. Aby bol v politike človek, ktorému vyseli volakedy Tisové podobizne v kancelárii?! Človek, ktorý kolaboroval s nacistami jak hovädo. Veľká sviňa aj napriek tomu, že bol kňaz a církevná postavička, ale toto je neprípustné. Takto sa totižto na nás bude pozerať okolitý svet. Slota to je úplný primitív, ktorý nepatrí do politiky ani do krčmi. Pred štyrmi rokmi sme sa ho zbavili a teraz je naspäť. A Mečiar, o ktorom si možno dovoliť tvrdiť, že je “vrah”, za ktorého vlády zmyzli určitý ľudia – čo je jasne ako zmyzli a chce zrusiť špecialny súd – súd, ktorý sa špecialne zaoberá takýmito kauzami?! Mám so sebou taky týždenník, volá sa Týždeň a je to tam celkom pekne napísane, ukážem ti neskôr ak budeš mať záujem.

R: Radšej by som mal byť ticho, ale dostalo sa mi do ruky len asi jedno či dve čísla, ale mal som pocit, že Týždeň je nejaký pravicovo kresťanský KDH týždenník. Tušim, že som tam čítal aj nejake rubriky od Doroty – Whiskyho ženy, ale ja tieto kresťanské veci nemusím?!
T: Ja si ho moc nekupujem, ale viem, že tam Dorota píše stĺpčeky a už som sa s ňou zoparkrát pohádal, lebo niekedy tam píše strašne somariny. Naposledy sa tam “vysmievala” ľuďom, ktorý proste žiju takým spôsobom, že chodia do práce, platia hypotéky a ona sa im vysmievala, že to nie sú slobodný ľudia, lebo sa trasu o svoju prácu, pozíciu atď. Lenže keby stratili tú prácu, tak by nezvládali platiť hypotéku a sú v prdeli, však to poznáš. Preboha, ale takto to dnes funguje, väčšina obyvatelov Slovenska žije v takýchto podmienkach, za to že niekto takéto problémi nemá… /pozn. má na to slávnych rodičov, že áno?/
Bože, včera sme to dosť prehnali. Bolo to až moc zlé, normálne neverím.

R: Však teba skoro prešlo trikrát auto do jednej minúty vole! Bol to volakedy tvoj sen prísť si zahrať do Londýna. Hlavného mesta punk rocku?!
T: Určite áno! Veľmi sa teším, že sme tu.

R: Ako ste sa sem teda dostali?
T: Šupka volal managerovi Iné kafe, lebo chcel spraviť Kafe v Londýne /pozn. Šupka žije v Londýne už asi 6 rokov, takže vôbec nemal ponatia, že Iné Kafe už nefunguje a nehrá, stálo sa z neho to, čo nikto nechcel/. Chalanisko mu teda povedal, že Kafe dávno nehrá, ale že ma tieto kapely, ktoré by mohli prísť zahrať medzi nimi bol Ex Tip aj Slobodná Európa. Šupka zareagoval, že to je to čo by chcel.

R: Máte svojho manažéra?
T: To je chalanisko čo to robí doma. Predtým manažeroval Kafe, to mu slušne vynášalo, ale keď sa rozpadli, tak si myslím, že to dlho robiť nebude, lebo mu to vôbec nič nevynáša a má akurát veľke náklady s vybavovaním koncertov a veci okolo. Slobodná Európa hrá niekde za 7000 Sk, tak on ma z toho 10% a to nič nie je, keď hráme 4 krát do mesiaca.

R: Bože, teraz ma napadlo Mikuška a jeho motorkárske výstrelky. Ako sa dal dokopy Ex Tip a motorkárske gangy?! Hranie na motorkárskych zrazoch, to už je haluz?
T: V Ex Tipe som hral, hrával a hrám znovu. Medzi časom, kedy som nehral v Ex Tipe tam hral aj Dodo a niekde v tom medzi čase to skĺzlo k motorkárom. Mikky má rad motorky a konečne si nejakého choopra kúpil. Mne osobne je to veľmi nesympatické. Aspoň ta komunita slovenských motorkárov. Veľa z nich sú veľmi bohatý biznismeni, ktorý si daju raz za rok na seba koženu vestičku s troma odznačikmi z týchto zrazov a potom sa hraju na rebelov a drsných chlapov. Je to veľmi napózovane. Tí ľudia su svojim spôsobom veľmi zábavný, lebo tam ideš a vidíš ako si tam tí típci prídu na veľkom jeepe a motorku maju vzadu na prívese. Motorku rozbali, dá si okružnu jazdu okolo areálu…a počúva rockovu muziku, lebo sa to má…pozerá sa na stripteaz. No a Mikky má takýchto kamarátov z rôznych motorkárskych klubov, ktoré sa sformovali v Bratislave ako Red Devils atd. Tí nás volávali na tieto zrazy si zahrať každý rok, ale už nás to veľmi nebavilo tak sme to tento rok všetko striktne bojkotovali. Za prvé tým ľuďom je tam úplne jedno či tam hrá nejake Born to be wild z reprákov či živá kapela. Je im to šuma fukt. Je to póza.
R: Ako je to s festivalmi? Nevadi Vám hrať na veľkých festivaloch, aj keď vo vašom prípade hráte skôr na malých bočnych pódiach? Ako Vás beru ľudia? Preferujete punkáčov?
T: Ako kde. Záleži na úrovni festivalu. Čo si ale všímam festivali, čo sme hrali, tie predné línie sú väčšinou ľudia čo sú na cucky opitý a sa tam hádžu hlava nehlava. V podstate im je to jedno kto či čo hrá. Tí budú vždy a všade no a za nimi sú normálni ľudia čo poznaju tvoje dosky a texty, prídu za tebou a povedia ti, že si hral na prd, alebo naopak, že sa im to páčilo. Preferujem takéto publikum čo počúva a niečo si z toho odnesie.

R: Vraťme sa k labelom a zmluvám. Ako sa k Vám správaju nahrávacie spoločnosti na Slovensku?
T: Pre labely si obyčajný robotník. Namiesto tovaru vytváraš hudbu a hudba je tvoj tovar, ktorý oni chcú predať. Muzika na nosiči. A ty, že sa upíšeš labelu znamená, že sa stávaš akoby ich majetkom. Bez tvojho súhlasu si možu tvoju pesničku zaradiť na hociaku výberovku, akúkolvek. Ocitli sme sa na niekoľkych výberovkach, z ktorých mi prišlo na grcanie.

R: Takže ako kapela s tým nemôžete nič urobiť?
T: Viacmenej nič, lebo tie zmluvy sú tak stavane. Neovplyvníš to. Ak by si si vydal album sám, nevieš si vybavť distribúciu tak dobre ako to maju zmaknute hudobné spoločnosti, aby sa to dalo kúpiť kdekolvek v obchode či už Žiline, Bánovciach, Košiciach či Bratislave. Viem napríklad, že Vraťo z Kafe to tak robil pri prvom albume Iné Kafe. Chodil po mestách a rozdával a nechával cdčka v obchodoch a distribuciach. Po čase stratil úplne prehlad, kde čo mal a nakoniec stratil veľa prachov. Pokial si malý label tak ani obchodníci si od teba veci nechcú brať, lebo si myslia, že im to tam bude len lezať…je to dosť tvrdé! Pokial chceš, aby kapela fungovala a dobre fungovala, bez nejakého proma to jednoducho nejde. Keď si to máš robiť sám, je to velmi vyčerpávajuce. Vydáš cdčko musíš ho rozdať do distribúcii, chceš to dať do rádii, kde keď prídeš ako súkromná osoba: “Dobrý deň, ja som Tuleň a mám tu takéto cdčko a nezahrali by ste mi túto štyrku a aspoň 3 x za deň, prosim Vás?” /smiech/ asi by to veľmi nefungovalo. Nikdo sa s tebou baviť nebude.
Vydavatelstvo funguju pomocou bartrov. Sú väčšinou viazaný aj zmluvami s nahrávacich spoločnosti a tí keď potrebuju niekoho silou mocou pretlačiť tak prídu a povedia, tohto a tohto potrebujem mať každú hodinu vo vzduchu tak im to tie rádia musia púštať a podobne. Z vlastnej skúsenosti viem, že to funguje. Keď sedím v práci a počúvam rádio, počuješ song ktorý sa ti úplne hnusí, ale na konci mesiaca si tu trapnu pesničku spievaš dokolečka a vieš ju odpredu dozadu naspamäť. To je úplne hrozné. No name. Ani to nechceš, ale do hlavy sa ti to dostane. To je úroveň slovenských rádii. Boja sa hrať rockovú muziku a nechcu ju hrať. Aj s OBD, niektore veci nám jednoducho nechceli hrať. Sem tam zahrali Slobodnú Európu, ale Ex Tip si vôbec neviem predstaviť, že by hrali. Smutné je aj to, že nevznikaju takéto rádia, pretože nie je to ani o tom vybavení si štúdia ako skôr o plateni licencii a vĺn. To sú šialené peniaze, ktoré si len tak hocikto nemôže dovoliť.

R: Rádio Regetime bolo asi jedine rádio, ktoré hralo alternatívnu muziku.
T: Napríklad. Tam hrali všetko od punku cez metal aj hardcore. Bolo tam málo muziky, z ktorej by mi vyslovene bolo na vracanie.

R: Nebol náhodou Regetime študentské rádio?
T: Myslím si, že áno. S OBD sme tam hrali napríklad live shows. Regetime rádio pohltili väčšie rádia, zobrali ich frekvenciu, premenovali ich a tým pádom rádio skončilo. Teraz hraju oldies či nejaké odporné slaďaky od C.Dionovej /smiech/. To je fakt zlé. Kolegyňa ma furt otravuje, aby som to naladil a pritom človek môže fakt len zaspať. A tí moderátori sú strašne žovialny, stále usmiaty, strašne dobre naladený a happy. Najradšej momentálne počúvam Slovenský rozhlas, za to ma v práci nenávidia, že som ako dôchodca. Literárne vysielania a podobne. To ma baví /smiech/.

R: Už len keby tam hrali od rána do večera klasickú muziku, už len to by robilo Slovenský rozhlas super rádiom, nie je nad klasiku /smiech/.
T: Ja už poznám štruktúru vysielania, takže vždy viem, kedy si ho mám zapnúť, keď idem do roboty hehe. Duchoňa. Maju kvalitné spravodajstvo a nie len tuctovú muziku, čo človeka otupuje.


R: Ďakujem Tuleň za tvoj čas a niekedy nabudúce v Londýne či Bratislave. Drž sa a nech sa darí.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s