Keď si pamätáte na druhú vlnu SXE legionárov v Bratislava city, tak Vám určite utkvie v ušiach meno kapely Cry Out na čele s Bifym – dlhým to spevákom a jedným zo šíriteľov sxe myšlienky na Slovensku v druhej vlne. Hudobne sa prezentovali new schoolom jedného času zarezávajúceho viac do emotívneho hardcore-u. Oficiálne neviem prečo sa rozpadli. Písal som Bifymu na facebook, ale asi to išlo do junk mailu. Kto vie, možno doplníme zopár aktálnych otázok a odpovedí o súčasnosti čo tento velikán robí dnes aké sú príčiny rozpadu Cry out. Tu je znovu jeden starší rozhovor s touto starou “legendou” našej scény robený v roku 1999 v čase, kedy sa scéna venovala okrem straight edge aj krišna vlne. Užite si aj zopár archívnich fotiek z tej doby. Vybral som tie, kde je Bify, keďže nemám žiadne iné.

Zúčastnené strany: J ako Jesus, B ako Bigfoot, M ako Mrca.

Autori fotiek neznámi, bude to mix našej crew a pán boh vie koho.

Je nádherný nedeľný deň a sedíme s Mrcom z Napajedel /ex Kore zine, Alamogordo kapela/ u Bifyho v izbe a kecáme o živote, keď tu zrazu vyberám diktafón a začneme sa rozprávať:

B. Pome sa rozprávať o nejakom SXE probléme?!

J. pome sa rozprávať o Cry Out-e !
B. Pome radšej rozoberať názor na potraty…

J. Nie. Pome sa porozprávať o histórii C.O. (tu niekde sa mi hneď stalo niečo s diktafónom, takže chvíľočku improvizácie…) , kedy ste vznikli ?
B. Asi tak pred rokom a pól, vyše rokom.

J. Kto je vlastne C.O.?
B. C.O. sú: Tomáš – gitara, Maďar-gitara, Ucho-basa, Bify-spev a za bicími je malý Mišo.

J. A koho to bol nápad ?
B. Miša a Tomáša. Oni sú bratia a odišli z metalovej kapely Ethernal Pandemonium /alebo ako sa to píše/, ktoré pomohli rozbehnúť.
/pozn. V tejto pasáži kecáme o tejto kapele, ale nič zaujmavého, iba to, že hrajú death metal či black…/
Nabalili Miša a Rada, neviem ani ako a niečo začali zbúchavať , mali už dve pesničky urobené: Spoil gift a Part of me is dying a hrávali cover verzie od R.H.CH.P. a R.A.T.M. No popri tom Tomáš počúval Slayer a potom som tam nabehol ja…

J. Ako sa k tebe dopracovali ?
B. Ja som sa niekde zoznámil s Tomášom, proste sme sa niekde spoznali. A on vtedy, v tú dobu plánoval byť straight edge.

J. Takých čo to plánovali bolo viac…ehm
B. on aj nejakú dobu – týždeň či dva nefajčil a nepil. Ponúkol som sa teda, že im budem robiť texty, lebo viem dobre po anglicky. No a keď som tie texty napísal, tak som im musel ukázať ako to majú spievať. Tak som im to zaspieval, a oni, že dobre – super, tak spievaj!

J. Takže si sa stal spevákom úpnou náhodou, zaujmavá cesta k mikrofónu?
B. No, bolo to proste tak…ja som tam s nimi chodil týždeň, dva a spieval na ich skúškach tie pesničky a furt som nevedel či som členom, alebo nie. Tak som sa jedného pekného dňa opýtal: „Čo spievam s Vami?“ a oni: „Jasnéééé“.

J. Ako sa stal Bify spevákom. No vidíš aké je to ľahké stať sa spevákom.
B. A teraz, keď sa už robila skladba Purify, tak som bol už osobne prítomný a svojou silou osobnosti /hihi/.

J. Musel si ich tlačil do nejakého štýlu, ktorý sa tebe páčil?
B….napríklad the Part of me is dying bol vtedy trikrát pomalší a podobne, to sa všetky tieto veci zmenili.

J. Jasné (pozn. to akože tomu chápem, ale kokot tomu rozumiem)?
B. No a prvý koncert sme mali…?

J. V Rock Pop Jazze ?
B. V RPJ a bolo to 21.marca 1998, myslím , tuším po pól roku našej existencie, vtedy sme tam hrali práve s Ethernal Pandemonium.

J: Z tohto existuje VHS nahrávka.
B. Potom sme hrali s Inkarnation zo Záhoria, úplne prasačí death a Pitty of instruments z Blawy. Ďalej sme odohrali koncík s BSC , ktorí si mysleli , že sme fašouni – to bolo…

J. Ani sa im nečudujem, keď všetci ste tam nadupali v kapsáčoch a vyholenými hlavami, haha. Nebolo to náhodou s kapelou Dauntless…?
B. Nie tí tam neboli. Bolo to s nejakou punkovou kapelou. Vtedy tam bol aj Ondatra /pozn.-Bifyho punky kámoš, ktorý ešte nemal kapelu Rozpor/. Postupne sa nám kryštalizoval taký hudobný názor ako, ktoré kapely ovplyvnili našu tvorbu doteraz? Boli obdobia, že jedno obdobie sme počúvali všetci z kapely hentú kapelu, potom zase tamtú kapelu. Hlavne to boli kapely ako: Slayer, Biohazard, Earth Crisis, SOIA, Morning Again…

J. A teraz?
B. Teraz už je to také , že každí z nás si počúva svoje, ale toto boli kapely, ešte Kickback, ktoré nás ovplyvnili. A čo sa týka muziky, ktorú teraz počúvame? Je to široká škála, ale hlavne je to ten tvrdší hardcore a death. Ja osobne, keby som mal povedať, také tie moje najoblúbenejšie kapely by boli: Coalesce, Earth Crisis, Converge, SOIA, Integrity aj Biohazard či Morning again – zlýžem smotanu z toho najlepšieho.

J. hehe, že s toho najlepšieho ! To bude mať zase niekto radosť…
B. Ale napríklad mám veľmi rád aj Fear Factory a Napalm Death, potom Vader, Slayer, Morbid Angel a Valevolean Creation /alebo nejak tak sa to píše/.

J. Ako by si zaškatuľkoval Vašu muziku ?
B. Hárdkor od kosti.

J. Od ktorej kosti?
Tu sa z hlbín vesmíru vynoril hlas Mrcu.
M. Od deathmetalovej kosti.

J. Od ktorého death metalovu?
B. No, ja nemám rád pojem hárdkorák, to sa hodí pre fanušíka, ktorý sa takto pozerá /klapky pred očami/. Hardcore je životný postoj, určitá filozofia, taká komunikácia, ale to je hlúpe škatuľkovanie. Jednoznačne čo viem o sebe povedať, je to , že som straight edge, ináč neviem, no a teraz koncertujeme zhruba raz-dvakrát za mesiac v priemere, celkom neskúšame, ale ide nám to…

Pozn: Bify je obdivuhodný, on si sám kladie otázky a dokonca si sám aj na ne odpovie, takže som tam vlastne zbytočný – uf – je to v riti.

J. Raz do mesiaca, to je ako raz za uhorský rok ?
B. No.

J. A to väšionou v doma v Bratislave…
B. A inak ozaj, keby som mal popísať to čo naša kapela hrá a akou filozofiou sa riadi, tak to by som asi nevedel ani popísať.

J. Prečo nevedel? Ty si ten, ktorý udáva to smerovanie kapely.
B. To čo hráme, ja to vnímam moc subjektívne a často som sa stretol s názormi, že keď som sa niekomu snažil opýtať našu hudbu a on to potom počul, tak povedal, že vôbec, že nemal som pravdu, vieš , ja mám dojem z našej muziky, že to je dosť emotívne, až do takej zúfalej melanchólie, možno až zúfalstva. Neviem či to cítia aj tí fanušíkovia, ktorí to počúvajú. Je to také dosť skackavé – fakt neviem. Čo by si ty o tom povedal?

J. Ja neviem – ja nemám hudobný sluch. Radšej to zvalím na Mrcu: „Čehúne, ty si to počul – povedz!“
M. Hej, ja by som to tak radil, tak trošku Kiss it goodbye – je tam cítiť také tie metalove vyhrávky Integrity, Morning Again, viac ten metálek – new school…
B. Áno, jednoznačne new school.
M. New school ovplyvnený metalom.
B. Ale to je tiež taká škatuľka, že ty nevieš čo si môžeš o tom myslieť.

J. Jasné mladasi len do toho, len nech to nedopadne ako rozhovor o hladaný zaškatulkovania Cry out. (Mrca aj Bify sú dvaja metalový hudobný milovníci a medzi nimi som bol ako päsť na oko, lebo ja metal teda až tak moc nemusím – pozn.)
B. Ešte Adamantium je kapela, ktorá nás dosť ovplyvnuje, také hodne tvrdé.
M. no jooo…
B. Že je to dobrééé ? Ja som vedel, že sa ti to bude páčiť ! Filozofia a texty ?
Pozn. Bify si hneď položil ďalšiu otázku.
B. Texty pšíme ja a sú v podstate o tom čo chcem ja, až na to, že sa to deje s akousi konzultáciou s kapelou. Aj oni mi dávajú podnety, ehm, aj sa sem tam o tých textoch rozprávame, že čo v nich je , a oni sa pýtajú, že o čom je táto pesnička apod. Dobre v poriadku, môže byť, že súhlasime a tak. Takže nie je to až také, že si tam nezávisle spievam čo chcem I keď…

J. Mne sa zdá, že oni napríklad vedia o čom je tá pesnička , ale jediné čo preto robia je, že vieš akože, slúžia iba v kapele, slúžia iba ako hudobníci…neviem či maju k tomu nejaký väčší vzťah…
B. To je zase druhá vec, ale hudba, to je vec, s ktorou by so mnou Tomáš nesúhlasil, keď poviem, že hudba je len prostriedok vyjadrenia. Hudba má sprostredkovať určité emócie.

J. Aj tak by sa to dalo chápať.
B. Proste tým, že jednak texty, jednak spev a jednak nástroje sa zlievaju do jedného prúdu a teraz už nemôžeš povedať, že jeden robí hento a druhý tamto. To už je viac ako ten jednotlivý súčet tých ľudi. Takže nám to takto šlape a i keď by som bol rád, keby mali chalani viac názorov so mnou spoločných, ale musím povedať, že aj takto som rád mnohým veciam. Napríklad Mišo Maďar a Rado Ucho robia nejaké pokusy s vegetariánstvom a podobne, takže…?
Napríklad jeden člen prestal fajčiť a pod. Je to tak, že čím ďalej viac sme spolu, tým sme jednotnejší a máme viac spoločných veci. A tie názory sú spoločnejšie a postupne so mnou začínajú súhlasiť vo viacerých veciach. No a o čom sú tie texty ? Sú dosť osobné a týkajú sa často aj tej všeobecnej problematiky.

J. Tak teda čoho sa týkaju…?
B. Dosť často sa týkaju duchovna, násilia, povaha spoločnosti v ktorej žijeme. Rád by som robil texty o konzumnom živote, o nebezpečenstvách politických alebo takýchto globálnych problematikách, ale to sú veci, o ktorých radšej konzultujem a rozprávam, píšem o nich články, akoby somo nich napísal texty, pretože tie texty sú viac ako básne, sú osobnejšie a do nich potom vkladám iné veci, radšej v komentároch k textom alebo v buklete bude trebars nejaká esej, kde by som tie stanoviská objasnil iným spôsobom ako len v texte. Strašne sa mi páčia napríklad texty Culture a Morning Again, kde oni tieto problémy dávajú priamo do textov. Mne osobne sa zle pracuje s takýmito témami v rýmoch. To sú veci na diskusiu a uvažovanie – pre mňa. Ja hovorím viac o tých osobnejších veciach, to duchovno, hľadanie samého seba, hľadanie komunikácie, ťažko povedať…

J. Možno , že by bolo lepšie na koncertoch skrátiť počet skladieb a venovať sa možno o minútku viac textom, nemyslíš ?
B. Áno, máš pravdu, dotýkame sa toho problému, o ktorom sme sa už aj mi veľakrát rozprávali, že ľudia, ktorí na ten koncert prídu, či tam prídu kvôli muzike alebo posolstvu? 99 percent kvôli muzike.

J. Práve preto, že prídu kvôli muzike, tak im treba „niečo“ natlačiť do hlavy , aby vedeli, že tá muzika, kapela , hardcore nie je iba o tom, že niečo zahrajú..a proste…zostane to prázdne.
B….veľmi dôležitý krok v tomto je, že keď niečo vydáme, aby tam bolo niečo vysvetlené. A aj keď mi ešte nemáme , ako kapela, nejakú silnú filozofiu, za ktorou by sme rovnako stáli, sú určité postoje, ktoré máme spoločné a chceme ich určitým spôsobom prezentovať, ale hovoriť to na tých koncertoch, to je dosť dobré, uvidíme, čo s tým urobíme. No až na to, že na konci koncertu už nemám hlas ani na to, aby som spieval, nie na to, aby som ešte niečo rozprával medzi pesničkami…

J. Samozrejme , že nemusíš medzi každou, proste na pesničky, ktoré nesú dôležitý odkaz – posolstvo.
B. Chalani zase radšej hrajú ako stoja a počúvaju, kým ja niečo hovorím.

J. Potom je to ale celé len o tom počúvani…ten hardcore bol vždy o niečom, preto sa dolišuje od metalu, ktorý je len taká póza…
B. No a ľudia, ktorí sa prišli zabaviť na ten koncert, vieš, rozskáče sa, skáče hopy-hopy a teraz koniec pesničky a niekto tam začne dve minúty rozprávať. A on sa nudí a zatiaľ si skočí na pivo…, alebo začne: „Hrajte úúúúžžžž, zahraaaaaaj !“ A neviem čo ešte, popretkávané rôznymi výrazmi.

J. Napríklad: „Jak sa voláááteeee?“
B. Častá to otázka.
/pozn: znovu sa vyskytuje problém s diktafónom…už si nepamätám o čom to bolo/
B. Oni nie su sami tí aktívny, aj by sa pridali, je to v pohode, každí sme nejakí, zase poznám ľudí aj sxe, ktorých to proste netrápi, sú ľudia, ktorí sa hlásia k alternatívnej scéne hc a všetkému, všetkým myšlienkam, ale žijú ten svoj konzumný život a majú to všetko ukradnuté, majú svoj štandard a to nemôžeš povedať, že sú menej hc ako tí, ktorí sú hc /smiech/.

J. Blood for Blood.
B. To je všetko o tolerancii a o tom, kto sa ako rozhodne. Niekto sa rozhodne a niekto nie. Ty nemáš právo ich nejakým spôsobom kritizovať alebo odsudzovať tých, ktorí žijú tak ako žijú. Ty môžeš akurát ukazovať alternatívu. Ty môžeš ľuďom vysvetlovať a ponúkať iný spôsob života a myslenia. Ty nemôžeš nikoho nútiť, obmedzovať, kritizovať a potláčať jeho názori.

J. Potláčať jeho názory to nie, ale kritizovať? Prečo by si nemohol vyjadriť svoj názor , svoju kritiku? Je to platforma.
B. Ale nie v tom zmysle, že prídeš k nemu a sundáš ho, že pozri sa ty si úplny debil, lebo toto a toto, ty mu môžeš ukázať, nie pozri – toto nie lebo, podľa mňa toto nie je správne, alebo rozumné a on ti povie, dobre, mňa to nezaujma – debata skončila, alebo ti povie, máš zaujmavý názor , pome o tom diskutovať. A aj keď po nejakej rozumnej debate dôjde k záveru, že dobre, niektoré tvoje názory akceptuje, niektoré nie, nakoniec dôjdete k tomu, že on povie, dobre, ale ja budem žiť naďalej týmto spôsobom, lebo tieto hodnoty uznávam a to je dobré, lebo aspoň nad tým rozmýšľal. Nehovorím, že všetci musia byť sxe alebo prestať jesť mäso,a lebo prestať jazdiť autami a podobne. Aj keď by to bolo vynikajúce, ide o to, aby každí rozmýšľal. Nejde o to, aby prestali jesť mäso, piť – to sa nikdy nepodarí, ale akonáhle tí ľudia, ktorí jedia naďalej to mäso, pijú alebo používajú nadmerne automobily, ale bude o tom rozmýšlať a ujasnia si hodnoty – tak to by bolo dobré. Väčšina ľudí sa pohybuje v takej hmle, rutine, nerozmýšľaju… Majú zabehaný určitý spôsob života a čoich sem tam naruší je reklama na nový prací prostriedok, alebo niečo podobné a…

J. …alebo na nový výpredaj v TESCO hypermarkete.
B. A keď si všimneš tak v skutočnosti sa to točí okolo toho, že každý chce, aby si tie peniaze , ktoré ľudia majú – dali iba tebe. To je práve, ako by som to povedal zrozumiteľne, že celé to funguje len na tom, že tí ľudia žijú a zarábajú len na to, aby ti peniaze mohli dávať určitej skupine, ktorá z toho bohatne. To je proces. Všade sa postupne berie a potom to smeruje iba jednej skupine ľudi. To je ten konzumný spôsob života, už len to, že začneš pracovať a dostaneš za to zaplatené, už len to znamená, že si zapojený do systému. Je na teba vypustený obrovský tlak, každý chce od teba tie peniaze. Obchod s cdčkami, chce ich poisťovňa, nájomca tvojho bytu, chce ich ten, kto tie pracie prostriedky vyrába, chce ich firma Ford, ktorá vyrába automobily…chápeš? Najideálnejši by bol nejaký alternatívny systém, kde by nefungovali peniaze,a by to bolo všetko na volnej dohode…

J. To je, ale v našich podmienkach len utópia…
B. To už je utopistické, utopistické komunity, utopené..hehe

J. Ešte niekde by to mohlo fungovať v rámci samostatných komunít, ale nedá sa hovoriť o samostatnosti, každý vždy niečo potrebuje…
B. Podľa mňa jednoznačne riešenie v tomto by bola decentralizácia. Spoločnosť rozčleniť alebo vybudovať také celky tri až 5 tisíc ľudí, niečo ako obce v mestách, napríklad si predstav, že toto sídlisko okolo tejto školy by bol jeden celok, kde by tí ľudia pracovali iba pre seba, jedna matka by šila pre deti, iní by varili, pracovali by pre seba, vychovávali by si deti, mali by vlastný mocenský systém…

J. To by nefungovalo, tam máš nespočetne veľa vplyvov, kvôli ktorým by to nefungovalo. Podľa mňa by to absolútne nefungovalo v rámci mesta, ľudia sú svine.
B. Aj by to mohlo ísť, ale to by sme museli kompletne zmeniť tvár mesta.

J. To by si musel najprv zmeniť ľudí a ich povahu, myslenie.
B. O tom to celé je. Akákoľvek zmena spoločnosti, vyžaduje zmenu v jednotlivcovi.

J. V tom s tebou súhlasím.
B. A pokiaľ jednotlivci žijú tak ako žijú tak toho veľa nedosiahneme.

J. Takže sa tu rozprávame zbytočne na túto tému.
B. Aj keď budeme maličké čiastočky v tom prúde, ktorý nejakým spôsobom povedie k tej zmene, ten katalyzátor, ten spúšťač tej zmeny, tak proste budeme, tá naša úloha bude zohraná…bezohľadu na to či niekoho zmeníš za celý život alebo nie, keď jednoducho veríš, v to čo veríš, tak žiješ. A je to v poriadku, nemôžeš si povedať, že sám nič nezmením. Tak budem ako ostatní ľudia. Keby si to desiati povedali. Tí desaiti by mohli na niečom spoločnom pracovať a niečo dokázať, ale keď si povedia, že nič nedokážeme – nič sa nestane. Je to ich voľba. Dobre, čo ťa ešte zaújma o Cry Out-e?

J. Čo ty a krišna?
B. Poviem ti otvorene, teraz sa môžme rozprávať o intímnejších veciach, keď sme tu takto…

J. Sem s tými imntímnosťami.
B. …takto, akákoľvek organizovaná viera či sa jedná o katolícku církev, alebo krišnákov, to je jedno, ten princíp je jeden a ten istý, bezohľadnu na to či medzi sebou bojujú, či su niektoré v spoločnosti uznávané viac a iné menej, ale či funguju na báze komunít ako krišna, alebo len tak, všetko to má spoločné také rysy, že sa snažia postupne ovládnuť celý život svojich členov. Na druhej strane tam naozaj niečo funguje, nejaké užšie kontakty duchovné, a naozaj to funguje, že keď sa ku nejakej skupine pridáš tak po krátkej dobe urobíš veľmi vysoký duchovný pokrok, ak teda následuješ tie pravidlá…lenže potom sa dostaneš do určitého stavu, bodu, kedy sa môžeš rozhodnúť, či pokračovať, alebo že si to našiel a je to v poriadku. Keď pokračuješ tak sa stávaš fanatikom. Pokračuje tak zostaneš kresťan, jehovista, krišnák a ja neviem čo ešte. A keď prestaneš tak zostaneš racionálnym rozmýšlajúcim človekom, ktorý našiel boha. Uznávajúci určité hodnoty. Ono ti to dá určitý smer, určitý koncept a nemôžeš povedať, že je to zlé, že klamú, oni proste žiju určitým spôsobom života, veria a keď sa pridá a je fantik tak je to zlé, ale nemôžeš proste zakázať spôsob jeho viery.

J. J asom mal taký dojem, hlavne z krišnákov, že to je postavené na tom vodcovskom type, a to poslúchanie…
B. Sekta.

J. No práve tam bolo to, že krišna nie je sekta, že to nie je náboženstvo…predsa…
B. Podľa toho ako sa na to pozeráš, keď sektu chápeš ako…

J. Chápem ako odbočenie náboženského smeru od starého – zaužívaného smeru.
B. To nie je sekta podľa tejto definície, áno. Pod sektou sa chápe tá hierarchia, podriadenosť.

J. Takže si dospel k tomu, že to má sektárske črty?
B. Áno.

J. Tak potom vlastne aj kresťanstvo je svojim spôsobom sekta.
B. Je. Každé organizované náboženstvo je sekta a aj niektoré politické strany sú organizované sektárskym spôsobom. Napríklad niektoré hnutia aj zelené a pdoobne sú organizované sektárskym spôsobom. To je fenomén určitého fanatizmu, to nie je náboženský zápal, je to fanatizmus vo všeobecnosti, či už politický, nacistický, tá istá kategória, tie isté procesy duševné len orientované na iný objekt. Coalesce má na novom albume pesničku o krišnákoch.

J. Nepočul som to, čo tam spievaju?
B. …že krišna is death, podľa nich, ale on tam zdôraznuje ten aspekt, napríklad, oni hodnotia duchovný pokrok podľa toho koľko kníh sa im podarí predať a takého veci. Svojim spôsobom má pravdu a na druhej strane, keď sa na to pozerám krišnáckym pohľadom aj oni majú zase svoju pravdu. Tam ide o to či vezmeš ten priami vplyv boha do úvahy alebo nie, lebo napríklad, keď rozdávaš knižky, vieš tak krišnáci veria, že boh ti pomáha predať každú jednu knižku a čím viac ich predáš…

J. …tým akoby ti bol krišna viacej naklonený…?
B. Áno, oni napríklad…osobne som videl veci, ktoré boli na hranici uveritelnosti. Hej? Boli reálne možné, ale…

J. Narpíklad?
B. No počul som takéto prípady, že prišiel majster, a boli na sankirtane a rozdávali knižky a ten majster bol švéd, alebo nemec? Proste nerozprával po slovensky a boli niekde pred Tescom, a tí krišnáci stopovali ľudí a ponúkali im tie knihy, spievali. Ten majster urobil to, že si zobral desať knižiek, išiel bokom, len stál a vždy na určitú osobu len takto zakýval prstom akože ju volá k sebe, tá osoba prišla, on jej dal knižku, pozerala, dala peniaye a odišla…chápeš? Bez jediného slova…

J. No to môže byť aj dobrý psychológ, pozre na človeka, vytypuje si a…
B. To je zase druhá vec, pozri sa na to, ide o to, čím hlbšie si v týchto hnutiach, tým viac dostávaš duchovný pokrok, tým si hmotnejšie odpútanejší. A láska v skutočnosti znamená pripútanosť a oni sú pripútaní ku krišnovi a absolútne odpútaní od všetkého ostatného. Jeho vôbec nezaujma, či jeho rodinu pozabíjaju masový vrahovia, alebo či náckovia niekoho skopú, to ich úplne netrápi. To nie sú veci, na ktorých by im záležalo, to je vec, ktorá mi vadí, alebo oni sa vôbec nezaoberajú vecami ako životné prostredie, alebo vôbec spoločnosť, vonkajšie prostredie, to ich vôbec nezaujma.

J. …ale čo som čítal v knižkách tak oni pomáhaju vo vojnových konfliktoch ako v Afganistane, rozdávaju jedlo…
B. Áno rozdávaju prasadám, ale ako akt mieru, koľko toho prasadámu rozdáš, tým viac ľudí ovplyvníš duchovne, to je vedlajší výsledok, oni sa nezaoberajú tým, že chcú presadiť zakázanie nejakého vojnového priemyslu, to je pre ních vedlajšie, lebo keby sa všetci dali na tú ich vieru tak potom by sme žili všetci ekologicky, šťastne a veselo.

J. To mi je jasné.
B. …ale oni to priamo nehovoria, nepresadzujú nejaké zmeny v spoločnosti a všetko by sa to riadilo tou mocenskou hierarchiou.

J. Vieš to je znovu také to logické, že keď sa staneš oddaným, dodržuješ regulácie. To z toho vyplýva, že sa nebudú správať tak ako sa správaju doteraz…ako ostatný v materiálnom svete, čo im na ničom nezáleží.
B. Dodržiavanie regulácii, ti poviem, je veľmi, veľmi dôležiťá vec.

J. Bez toho by asi nastal úpadok…
B. Dôležitá vec kým dosiahneš boha, keď ho už dosiahneš tak potom ti to už môže byť jedno, lebo tu už je, už si ho našiel. Môžeš ho zvrhnúť hoci kam, stále ho máš..a…preto sa často stáva a krišnáci to nechápu a tvrdo ich odsudzujú a majú na nich dosť tvrdé názory, proste ľudia, ktorý sa pridaju, sú určitú dobu spolu s hnutím a potom ustúpia, už nie sú stúpenci, ale iba prívrženci sympatizanti s hnutím. Oni sú proti takýmto ľuďom dosť zaujatý, lebo takýto ľudia väčšinou hovoria o tej úlohe slobodného rozumu, o tom, že musíš uvažovať o všetkom a oni tvrdia nie. Musíš sa podriadiť a to je vec, ktorá mne dosť vadí na tom. Názor jednotlivca je zakázaný, lebo to je moja ilúzia, dôležite je iba to čo povedal krišna a všetci sa podľa toho budeme riadiť a…vôbec nie je podstatné, čo si myslíš ty.
Ja som cítil, ako som sa k nim postupne pridával, že keď som príjmal určité regulácie a všeliaké drobné veci, pravidlá atď, že miestami som sa vzdával kúskami svojej osobnosti a potom som si jedného dňa uvedomil, že som fanatik. A takto to už ďalej nejde, že s každým s kým som bol, som mu začal kázať…

J. …no veď to máš podobné so straight edge, keď sa vidíme, len kecáme o straight edge ako o náboženstve, haha, počkať, kecám, lebo keď sa stretneme tak kecáme o šuminách, bundičkách haha.
B. Ja keď som začínal so straight ege tak to bolo také isté.

J. Presne, tým sme si prešli všetci, kolký nás museli nenávidieť…
B. Každému som hovoril, nefajči, nepi a Xká všade…

J. Boli sme presne taký istý fanatici…
B. …ani nie….fanatici. To bola taká normálna fáza takého entuziazmu, to je rozdiel medzi fantaikom a entuziazmom. Napríklad Klaus s na nás bavil a ešte stále baví.

J. Klaus? To je kto? Haha. To prebolí.
B. No, on tým všetkým už prešiel, on je 8 rokov drug free, preň ho to nie je stále nič nového.

J. Jasné, ale on je starý, a my nie sme na tom až tak zle.
B. No á….ja keby som to mal zhodnotiť, tak mi to skutočne dalo zmysel života, celé toto hnutie. Som ochotný ho podporovať i keď mám na to zmiešané názory, lebo sa bojím, že tí ľudia, ktorí sú ochotní sa pridať, sa pridajú a zapadnú a zostanú tam a budú mať problémi a podobne. Na druhej strane, keď nájdu šťastie tak nevidím problém.

J. To je tá vec, že je každého osobná vec, kde sa cíti šťastným, či už k tomu potrebuješ imaginárneho človiečika, alebo nie.
B. Ja som ochotný, ja nie som taký, ktorý prišli a odišli a potom ma hľadajte, sú aj taký ľudia, ja v podstate sa za krišnáka nepovažujem, preto lebo som pochopil, že nezáleží či ma voláš Krišna, Višnu, Jahve, alebo Alah, je to stále to isté. A proste preto sa nepovažujem za krišnáka, lebo nedodržiavam presne tú krišnovskú tradíciu, ale napríklad varím védsku kuchyňu, prasadám, keď nejaké rituály, mantry, alebo nejaké očistné rituáliky, tak vždy védske, alebo krišnácke tradície ešte dodržiavam. I keď nie striktne, nie som fanatik, ale strašne veľa mi to dalo, fakt veľa.

J. Pokračuješ v svojej ceste…
B. Tak, tak v takej harmónii.

J. Vlastne všetká tá viera a náboženstvá by mali byť čisto osobné veci.
B. Viera by mala byť o tom, aby ťa naučila si uvedomovať si boha, proste, že s každým šťastím, nešťastím, zážitkom, ktoré ťa stretne si uvedomuješ, že toot je dar od boha, byť vďačný. O tom to je a nie o tom, aby niekto proste nepil, nefajčil, zatvoril sa do nejakej komunity a robil nejaké rituály. To je formálna stránka, ten obsah je niekde inde. A toto mi vadí na akéjkoľvek církvy, náboženstve, že kladú tu formálnu stránku tej svojej organizácie na vyššie miesto ako samotný cieľ. Ich cieľ akokeby už nebolo šíriť tú vieru, ale tým cieľom je samostatná existencia tej organizácie, namiesto toho aby tí ľudia pristupovali ako členovia organizácie a šírili moc tej skupiny. A to je vec, ktorej sa nevyhneš nikde.

J. V mene boha utláčanie národov, križiacke výpravy a iné sračky…
B. To som nechcel povedať, súvisí to s tým veľmi úzko, ale chcel som povedať, že je to nedostatok, ktorý je zabudovaný v samotnej forme organizácie. Organizácia ako taká, ako ju poznáme, ako je štátna správa, podniky, ministerstvá, zdravotníctvo, vždy majú určitu disfunkciu, ktorá blokuje jej činnosť. Napríklad byrokratizácia, je ten prvok, ktorý spôsobuje samoúčelnosť, namiesto toho, aby chcel skončiť svoj cieľ, ukončiť svoju existenciu, tak ona ako živý organizmus oddaluje tú svoju sebevraždu a nechce splniť ten svoj cieľ a oddaluje to. Napríklad…vieš…namiesto toho aby tá organizácia získala také prostriedky, ktoré su potrebné na splnenie toho ciela, ona sa snaží získať čo najviac prostriedkov bezohladu na to či ich potrebuje, alebo nie. To sú veci, ktorým sa nevyhneme. Spoločnosť nie je tak morálne slobodná, aby sme mohli uzatvárať nejaké morálne korporácie, alternatívne kooperácie. Jediné, čo vieme je, príjmať úlohu úradníka od deviatej do piatej.

J. …alebo poštára od siedmej do pól štvrtej ako ja. Inak som sa stratil, to bude zase dlhé boha jeho ani sme neprešli Cry out poriadne.
B. To chceš celé uverejniť?

J. Toto áno, ale tie keci o Dynamo festivale asi nie, ešte spomeniem Závodského ako napodobňoval slovenský hokej…
B. To tam daj, haha.

J. To tam určite nedám, lebo sa to nenahralo. Ďalej sa rozprávame o death metale a jeho formách vyjadrovania. Satanske blbosti, ktoré sa ale tiež nezachovali na kazete.

Bigfoot ak to čítaš, tak napíš, spravíme remake.