Lichtle

Keď končilo staré tisícročie scéna išla pomaličky do modusu spánku. Veľa ľudí poodchádzalo, alebo sa niekam vyparilo do neznáma. Možno založili rodiny, ale viem, že taký rok až dva bolo ticho ako pred búrkou. Garážovníci to vtedy rozbehli na novo. Lichtleho som začal vnímať v jeho prvých partičkách, ktoré sa motali okolo garáži a vyživali sa v rýchlom punku. Nevedeli hrať, ale bola to silná krew, ktorá to viac menej ťahá do dnes. Zopár otázok a odpovedí o jeho aktivitách, fotkách a živote s fotkami z osobného archívu Tomáša.

Tomáš aka Lichtle foto Ogrgel

J: Zoberieme to od podlahy ako sa hovorí vo working class kruhoch, haha. Predstav sa nám. Kto si? Čo momentálne robíš? Kde pracuješ, pokiaľ stále nebeháte piati s malým distrom po koncertoch, haha?


T: Nazdar! Som Tomáš, alebo Lichtle / Lidl / Bulensie /atď. Vo voľnom čase sa venujem bičovaniu členov BETONárskeho cechu, s čím sa oni úplne nestotožňujú. Vyžadujem spoluprácu pri aranžovaní a modulovaní rifov, ktorých už majú plné zuby. Ja im na oplátku vybavujem dovolenkové poukazy na cudzokrajné a zaoceánske zájazdy. Plus mám na starosti réžiu väčšiny blbostí, s ktorými sa nikomu nechce zapodievať.
Okrem toho prispievam do zinu B.I.T.CH. a vybavujem koncerty v Bratislave pre (mne známe) kapely na turné.
Za normálnych okolností pracujem s počítačom v nadnárodnej firme na siedmom poschodí pri diaľnici…


J: Na čo najčastejšie myslíš v práci, keď sa nudíš, respektíve, keď máš čas vymýšlať pičovinky v práci čím sa tam zabávaš? Ak vôbec…


T: Akýkoľvek môj voľný čas v robote, ktorého nie je až tak veľa, sa snažím /musím zužitkovať = riešim agendu okolo kapely – vybavovanie koncertov / turné, vydaní nahrávok, príp. riešim rozhovory, grafiku/videá a pod.
Ak je kľud, spisujem si svoje zážitky z turné, ktoré som absolvoval a dúfam, že sa mi ich podarí zkompilovať do akejsi tour-biblie.
Počas toho sa samozrejme snažím počúvať veľa hudby, čo nie je vždy možné.


J: Kde sa začala tvoja punková púť? Je mi jasné, že ty už si dieťa po revolučné, takže asi to hladanie informácii a styk s kapelami bol už jednoduchší, tak nám to opíš čo si robil za mlada v scéne? Bolo toho dosť čo si ja pamätám. Mrdne kapiel, zine a robenie koncertov okrem iného. Napíš niečo viac o jednotlivých aktivitách…

SIKA v Copenhagen foto Andy Dahlstrom (Satanic Surferes)


T: Moja odysea začala v 7ej triede na ZŠ v roku 1996, keď som prvý krát počul album „V životnej forme“ od Zóny A. So spolužiakom sme nadšení skákali po posteli, až kým nedošli domov rodičia. Myslím, že mi pak v noci hodne dlho trvalo, než som zaspal…
Nasledovali klasiky ako Offspring, Nofx, Nirvana, Soundgarden a bolo jasné, že rock n roll je to, kam smerujem.
V prvej triede na strednej prišli kazety s Assuck, Dellamorte, Valvontakomissio, Kuro, Varaus, Empreror, Gastunk Avskum, Wolfpack, Skitsystem, Discharge, Disclose a ja som bol v siedmom nebi. Extrémnosť, rýchlosť, energia a brutalita, čo sa na mňa zvalila, mi vyrazila dych!
Zároveň som sa spoznal s ľuďmi ako Šnúrka, Mišo Kralovič, Fifo, Matúš Ritomský, Laco Ďurkovič, Matúš Bakyta, atď., ktorí mi ukázali, že sa da ísť ešte ďalej. Sám som mal dosť kritický postoj voči svetu už nejak prirodzene a bolo pre mňa vykúpením zistiť, že existujú ľudia s podobným náhľadom na svet a jeho problémy. Začal som vydávať zine Diskusia, neskôr premenovaný na Biosphere, kde som sa snažil písať o miestach, ľuďoch a kapelách, ktoré boli v scéne skôr neznáme, resp. prehliadané, ale mali, čo povedať. Pod rovnakým názvom fungovalo aj mini distro/label s kadejakými zinmi, kazetami, platňami, z ktorých niektoré som spoluvydával. No a celé to tak nejak logicky vyústilo v roku 2001, keď sme založili kapely BOZOKA(emo-noise/violence) a ROVNOU CHODBOU(rawpunk) a ja som začal organizovať koncerty kapelám, čo práve obrážali Európu na turné. Prišlo mi logické/automatické pomáhať bandám, čo zháňali nejaký dátum na Slovensku, príp. v Bratislave, no nikoho tu neznali. Vďaka tomuto a dopisovaním si s podobnými indivíduami z celého sveta, som si vytvoril dosť veľkú sieť kontaktov, ktoré sme pak využili pri európskych turné našich nasledujúcich kapiel S.I.K.A. a BETON.


J: BTW to počúvanie Zóny, je už dneska na facku a nie niečo na čo by mal byť človek hrdý haha. Čo ty na toho sedláka hovoríš? Ako spolu s tým prepitým mozgom na gitare nehanbia podporovať fašistov…dosť krutý metal.


T: Na toho sedláka, ani nikoho v tej kapele nemienim míňať ani sekundu času. Zbytočnosť.

J: Aké boli začiatky s tvojim zinom? Ako si ho tvoril? Ako si ho distribuoval a mal si aj nejakých prispievatelov? Robil si vlastné rozhovory, či preberal a prekladal? Kolko kusov si predal z čísla?
Mal si aj spätné ohlasy na zine? Písali ti ludia listy či už len emaily?


T: Zine sme začali vydávať v roku 2000/2001(?) s kamošom pod menom DISKUSIA. Vyšlo jedno číslo a ak si spomínam, nebol som s výsledkom moc spokojný. Kolega robil veci mne nie moc blízkym spôsobom(grafika, obsah). Našťastie ho to, ako mnohých iných, prestalo rýchlo baviť a zostal som v hre sám. Zmenil som názov a radoval sa, že si konečne tvorím všetko po svojom.
Aké boli reakcie na ten prvý zine už presne \neviem/nepamätám ale počas následného vydávania BIOSPHERE/BIOSFEAR fanzinu si ľudia pochvaľovali. Preberanie materiálu z iných zinov a jeho prekladanie ma nikdy nebavilo, ani som v ňom nevidel moc zmyslu, takže všetko, čo som do časáku dával, bola autorská robota. Sem tam mi napísali stĺpček kamoši, ktorých som o to požiadal, ale v minimálnej miere.
Snažil som sa kombinovať prácu s kompom(iba najnutnejšie veci) a klasický cut n paste, na ktorom som vyrástol a dodnes mi je najsympatickejší.
Sám som mal malé distro, cez ktoré som náklad okolo 100 ks posielal do celého ČSR a následne distribuoval vymenené veci.


J: Kam ste sa dostali najdalej s tvojimi kapelami? Sika či Bozoka mali krátku životnosť čo si pamätám, ale Betón to už ťahá docela dlho. Kto hrá momentálne v Betóne? Tam Vám prišiel nový sevak, ktorý predtým hral na basu v Abhorrence po odchode Mikitu a Šiša…ako zapadol do kapely plnej alkoholikov, haha. Nebol chalanisko náhodou straight edge, alebo si ho mýlim s niekym iným?


T: S ROVNOU CHODBOU bolo našim najväčším „úspechom“ asi turné po Nemecku s ČAD. S BOZOKA sme odohrali pár koncertoch v Slovinsku. Nič veľké, ale obe kapely nás dosť bavili. Stačilo.
S.I.K.A išli veľké Európske turné do Španielska/Francúzska už v 2002 a keď som sa do kapely pridal, sme v 2003 hrali vo Švédsku, Dánsku, Holandsku a Nemecku. Max z What Happens Next nás zaradil na kompilačku Barbaric thrash detonation na jeho 625 records. Vydali sme 2 split epka a pred ukončením aktivity v roku 2004 buchli turné cez pobaltské krajiny do Fínska.
BETON to „dotiahol“ samozrejme najďalej, keďže funguje najdlhšie. Niekoľko krát precestovaná väčšina Európy, turné v Brazílii, Mexiku, USA a Kanade a zopár dosiek na konte je asi slušné. Nie sme príliš hyperaktívna kapela a za dobu pôsobenia sme toho mohli stihnúť aj viac. Hovoríme si však(resp. mi je členmi vysvetľované ?), že niekedy je menej viac. Tlačiť veci nasilu tam, kde to nie je nutné, často hraničí so stratou ksichtu.
Momentálna zostava BETON je: respondent rozhovoru – gitara(od 2004), Fifík a.k.a. Feši – basa(od 2005/6), Adam Muflónik – bicie(od 2010/1), Ratko – gitara(od 2016), Paleoman – spev(od 2018). Ten v Abhorrence nehral a do kapely zapadol úplne skvelo… My už tiež zas nejsme to, čo bejvavalo.

Mindfuck foto Charlie


J: Ktorá z toho množstva kapiel ti bola či je stále srdcu najdrahšia?


T: Samozrejme to takto povedať neviem. Každá kapela mala svoje čaro, ktoré ma v nej držalo. A treba povedať, že vždy dosť unikátne.

J: Vaša crew, ktorú sme volali Fifíkovci, bola veľmi akčná čo sa týkalo koncertov na garážach. Boli to väčšinou špinavé crustové vypalovačky a docela aj známe mená sa Vám podarilo spraviť. Ako ste to vybavovali, čo bol vždy najväčší problém pri organizovaný koncertov na garážach? Kto všetko pôsobil vo Vašej krew a kde týto ľudia skončili dneska?

Beton na OEF 2013


T: Ako je už z vyššie spomenutého zrejmé, nikto nedošiel so zlatými stránkami s kontaktmi, ale ich vytváranie trvalo dlhšiu dobu.
Niektoré, hlavne tie staršie, koncerty sa veru dohodli ešte skrz listy, no v roku 2001 už mala Stavarina(STU) zopár verejne prístupných počítačov s pripojením na internet. Počas poobedných odosielaní emailov ste síce prečítali Vojnu a mier, ale zrýchlenie komunikácie bolo samozrejme neskutočné.
Tie známejšie mená (Municipal Waste, Fucked Up) dohodil Klaus. Resp. my sme poskytli priestor a jakš takš vybavenie… Autoritär vybavil tuším Fifo, iné si už nepamätám.
Najväčší problém na garážach predstavovali vždy ľudia. Buď ich bolo málo = mizivé cesťáky pre kapely, alebo príliš veľa = bordel, bitky a pod. Napriek tomu si myslím, že sme sa nikdy nepasovali s ultra-kritickými situáciami a všetko sa zvládlo viac-menej v pokoji.


Fifo – je čerstvý foter a basák v BETON,
Sivo – už nie je čerstvý foter a pracuje ako fyzioterapeut.
Mišo Kralovič – dvojnásobný foter, liečebný pedagóg, tvorí svoj skvelý blog http://muzika-komunika.blogspot.com kde uploaduje obskúrne (nielen) alternatívne/punkové nahrávky a pred nedávnom založil kapelu STARÉ DETI, s ktorou vydali výborné prvé demo.
Maťko – takisto dvojnásobný foter, architektonický dizajnér(táto pozícia netuším, či vôbec existuje, ale mohla by.)
Monty – trojnásobný foter, pracuje v IT.
Valter – neviemkoľkonásobný foter, pracuje v stavebníctve(tuším).


J: Na konci milénia či tesne po prekročení ste sa snažili aj squatovať v Bratislave, to bol asi dosť rýchli koniec, na tie pomeri čo panovali v Bratislave v tej dobe, kedy sa končil mečiarizmus, ale mafoši ešte nesedeli vo väzeniach. Na čom to stroskotalo? Na ľuďoch, či buldozérskych sbskároch?


T: V roku 1999 sme sa snažili o nejakú squaterinu na palisádoch, čo bolo samozrejme vopred odsúdené na zánik. No na jar 2001 som spolu so spolužiakom zo strednej vliezol cez mini-okienko do baráku na Lodnej, otvoril ho a následne aj s ďalšími ľuďmi ho vyčistili(+ sprovoznili vodu aj eletriku). Pár mesiacov tu bývali traveleri z kade tade, prebehli nejaké krčmové večierky, ale tušim v septembri dom zmenil majiteľa(z mesta na súkromnú osobu). Ten sa dohodol s obyvateľmi, že proste musia odísť. Vzhľadom na neexistujúcu squaterskú scénu, s istým rozčarovaním sa v podobných projektoch už nepokračovalo (aspoň ja nie).

Heretix, foto Mariána Kadlečiková


J: Si aj sketoval, ešte jazdíš? Či už kolená bolia a Bratislava nie je zrovna skate friendly mesto…


T: Prvý skate, taký laminátový bizár, som dostal v 89om a vybil si obe horné jedničky. Avšak až v období spomenutom v predošlých otázkach prišiel náš skatový čas a bola to zábava. Maťko vyrábal dosky, ktoré sme pak lámali niekde na rozhlase alebo Gotwalďáku. Vzhľadom na moje dodrbané vyskakujúce rameno som túto záľubu časom opustil.
Tak raz za rok sa na skate prevezem. Skôr z nostalgických dôvodov. Nedokážem už vykonať ani tie najprimitivnejšie triky.


J: Čo ťa najviac rozčulovalo na ľuďoch zo scény?

T: Povrchnosť a neschopnosť sa nepodriaďovať, resp. aspoň nevzdorovať trendom.

J: Docela dobre fotíš, ale nevidieť veľa tvojich fotiek. Kedy si začal? Kto ťa inšpiroval na fotenie, či čo? Keď publikuješ tak kde? Len online? Pošli nám tvoju oblúbenú fotku, ktorú si odfotil a povedz niečo k nej.


T: Ďakujem! Od takého fotografa jak si ty, je to veľká pocta pre mňa! Prvé kapely, ktoré som na prehistorickú Practicu odfotil a skoro vôbec ich není vidno, boli M.S.R. / Rozpor / Canis Lupus v Doombrafke v 99om.
Neinšpiroval ma špeciálne nikto, proste som chcel dokumentovať koncerty, uvedomujúc si, že to časom príde vhod. Neskôr som samozrejme vnímal vplyvy iných fotografov, ale ja sa za umelca moc nepovažujem. Jediný môj zámer bol vždy zachytiť, čo najviac energiu, ktorá z vystupujúcich šlapala. Nekedy sa mi to podarilo viac, nekedy menej (a celkom často vôbec!).
Nepublikujem, heh. resp. moje fotky vyšli iba sporadicky v nejakých zinoch. Pár fotiek sa objavilo v Maximum Rocknrolle(čo je pre mňa osobne kompletné zadosťučinenie), zopár v knihe o zaniknutých Bratislavských kluboch a na doskách nejakých kapiel.
Ja si však rád fotky prezerám, pri čom spomínam a porovnávam. To mi tak s nimi aj celkom stačí.

Beton v Headbanger FM


J: Ako to dneska vypadá s aktivitami v Bratislave? Kde sa hráva? Garáže ešte prežívaju? Je tam nejaká mladá krv, ktorá by to držala pri živote? Vy tam ešte hrávate, či už ste starý na garáž? Povedz niečo o bratislavskej scéne dneska. Je tam niečo, čo stojí za spomenutie?


T: Práve teraz sa samozrejme nehrá nikde.
Za normálnych okolností to ale pod Prístavným mostom fičí. Dnešné Garáže sú už v istých veciach odlišné od doby spred 15-20 rokov. Stal sa z nich trocha trend v Bratislavskej rádoby alternatívnej scéne a narazíš tu na ľudí, ktorých nikdy nikde neuvidíš, nebudú ťa poznať a ani presne vedieť, kde sa v skutočnosti nachádzajú. Je to možno smutné, ale ako sa hovorí: „vývoj nezastavíš“.
V posledných rokoch sa o Garáže stará hlavne Oliver(Lutra, ex-International Karate). Pozdvihol úroveň koncertov: má stály a celkom bohatý bar s kadečím na pitie a vegán žerbu, zvuk je kvalitnejší, počas nepriaznivých poveternostných podmienok ma pripravený altánok. Samozrejme je to stále to isté klasické miesto a vždy sa na koncert pri Prístave teším.
Čo sa týka Bratislavskej scény, veľa o nej neviem. Všetko, čo v danom ohľade potrebujem mi poskytujú moji priatelia. Viac nepotrebujem.
Z kapiel mám rád ONO, RADIATION, už (asi) nefunkčných DEMOLIZER, GOATCRAFT, BARBAR, LEADERS OF THE FUCKING ASSHOLES. Novinkou sú STARÉ DETI(projekt Miša zo S.I.K.A.) projekt HRBATÁ(ex-BETON, BRATISLAVA SS) a náš Adam robí fajnú elektroniku ako DJ SNIFFAH. Tiež sa mi ľúbi Vajcov shoegaze(?) projekt KAGRAN. A samozrejme – Oliver rozbehol svoju 479tu kapelu s názvom WARGAME! Dúfam, že sa dočkáme aj nahrávky. ?


J: Čo hovoríš na posledné tri roky na Slovensku? Fico dovládol, ale že by ta momenálna koalícia bolo nejaké terno sa povedať nedá. Bol si voliť? Sklamaný či už to nemôže byť viacej skeptické ako to dneska je, teda aspoň mojim pohladom…


T: Bol som voliť a jednoznačne som rád, že sa vďaka ľuďom, čo k urnám došli, do vlády nedostal ani Smer, ani ĽSNS. To by bol extrémny masaker.
Na druhej strane, to, čo tejto krajine teď šéfuje, nie je zrovna selanka. A pravdepodobne to bude ešte ťažké/ťažšie. Momentálna situácia je však natoľko netradičná, že sa hodnotenia ešte zdržím. Buhvijak pozitívne ale asi nebude…

Tomáš poslal zopár fotiek a popisov o fotkách, ktoré má rád a sám odfotil.

2000 MRTVÁ BUDOUCNOST
Ako jeden z mojich úplne prvých obrázkov, fotený na prehistorický neostriaci kompakt, mi samozrejme prirástol k srdcu a myslím, že sa na mu podarilo zachytiť atmosféru fastcore koncertu.

2003 I SHOT CYRUS
Fotky hudobníkov vo výskoku sa mne osobne veľmi rýchlo zunovali. Koncom 90-tych a v prvej polke 00tých rokov to na pódiach vyzeralo skôr jak na gymnastickom cvičení a rovnaké fotky boli naprieč všetkými zinmi. Chápem tú výzvu zaznamenať ten moment, len mi to už prišlo časom klišé. Túto foto ale mám však stále rád. Asi kvôli tej amorfnej formácii, do ktorej sa spevák zamotal.

2006 RATOS DE PORAO
Rodičom som šlohol ich o jednu mikro úroveň lepší kompakt, na ktorom ste si mohli už vybrať s nejakých režimov fotenia a typov blesku a jeho ostriace schopnosti sa „citeľne“ zvýšili. 🙂 Mohli tak vzniknúť aj detailnejšie momentky

2010 EYEHATEGOD
Časom som sa zmohol na novú zrkadlovku. Vyplázol som za ňu 21000SK, čo bol v roku 2008 celkom dosť, na to, že som ešte končil školu. No, ale dalo sa už ako tak fotiť.
EHG koncert bol extrémne energický, jak demonštruje Jimmy Bower. Dvojobraz na druhej foto vznikol náhodou. Vedľa-stojaci fotograf cvakol približne v ten istý okamih ako ja a dlhšia spúšť tak stihla oba blesky.

2011 OBITUARY
Mám veľmi rád túto fotku. Na prvý pohľad je to neurčitý bordel, no ruka s mikrofónom a vlasy prísne načrtávajú prísny headbanging.

2011 WORMROT
No comment. Rýchle kapely a stredné Slovensko (foto je zo Žiaru n.H.) je jak riť na šerbel.

2015 WEEDEATER
Famózny Robert Capa raz povedal: „Ak vaše fotky nie sú dosť dobré, neboli ste dosť blízko“. Ja som si jeho slová vzal trocha k srdcu. Trocha dosť…

2018 MANILLA ROAD
M.R. som chcel dlho vidieť a podarilo sa na Chaos Descends festivale. Mark Shelton akoby sa niečim trápil. Päť dní po tejto fotke zomrel!

WILDERNESS
Už názov ich predurčuje k istej divokosti, ktorú vždy vedeli svojím mampičistickým štýlom doručiť zabalenú do tučných filozofických úvah. Mám rád túto sebranku a chcel som, aby punk, ktorý prezentujú naživo, bol cítiť aj z ich fotiek.

POWERTRIP
Mám rád, keď sa na koncertoch menia svetlá, lebo to vytvára aspekt náhodnosti, ktorý nemôžem nijak ovplyvniť. Baví ma sa s týmto faktom hrať. Fotky PT sú dôkazom toho, že aj z náhody sa dá vytesať fajný obrázek

UNHOLY GRAVE dievčatko
Toto, tak ako aj niektoré iné foto som našiel iba na fb v nízkej kvalite. Či ho uverejníš, alebo nie, je na tebe. Páči sa mi tu ten kontrast medzi dievčatkom s istým strachom a ohúrenosťou z niečoho, čo pravdepodobne ešte nezažila a jej nápisu na tričku a hudobníka, venujúceho sa prebiehajúcemu grindcore koncertu.

Funfact: O minútu schytila dievčatko jej mama a spolu sa rozbehli cez pódium a skočili si fest stagediving!

2 thoughts on “Lichtle

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s