Milana som mal možnosť trošku vyspovedať na Fluff Feste v 2005, ktorý bol vlastne môj skoro posledný. Život v Londýne, hektická práca a priority mi nedali sa tam vrátiť. Milana poznám už dlhšie z jeho kapiel Desire a Flame still burns a organizovania koncertov v Sládkovičove. Istého času písal aj zopár článkov do Brotherhood zinu. Prišiel jeho čas, aby nám čo to povedal o jeho kapelach a živote v Sládkovičove.

M: Milan Barcuch
J: ako Jesus

Leto 2005
J: Povedz mi prosim Ťa ako sa voláš?
M: Milan.
J: Odkial si?
M: Sládkovičovo.
J: Ako si sa dostal k hard core?
M: Asi cez ľudi okolo ktorých som sa flákal, keď som bol mladší. Bratranec, Peťo Lanc zo Sládkovičova. Začal som asi ako väčšina ľudí, chalani mi začali požičiavať muziku. Neskoršie som si začal obiednávať sám a potom to už išlo samo. Je to jednoduchý vývoj.
J: Ktoré boli tie prvé kapely čo sa ti dostali do uší?
M: V podstate to boli tie komerčnejšie kapely ako Madball, Agnostic Front a pod. To mohlo byť tak 5 rokov dozadu.
J: To nám vychádza približne na 1999 rok.
M: Áno, približne vtedy. Začalo to mojimi kamarátmi, ktorý mi požičiavali tak z 90% nahrávky kapiel. Neskoršie som začal počúvať trošku odlišnú muziku, stretávať s inými ľudmi a rozširovať si obzor.
J: Čo ťa na hardcore najviac upútalo, oslovilo?

M: Samozrejme, že zo začiatku to bola len muzika. Kebyže ma neoslovila muzika , asi by som sa k tým názorom nikdy nedostal. Muzika mi nesprostredkovala nejake myšlienky až neskoršie to boli časáky, ktoré začali ovplyvňovať moje hodnoty a názory. Poprekladal som si texty mojich oblúbených kapiel, hlavne Youth of Today,ktoré ma dostali k vegetarianstvu.
J: Ako sa ľudia v tvojom okoli pozeraju na tvoj spôsob stravovania? Predsa len Sladkovičovo je “dedina” /pozn: malinke mesto na juhu Slovenska/ a život bez mäsa je tam asi nepredstavitelne krutý. Aké si mal podmienky doma a medzi kamarátmi?
M: Podmienky som mal v pohode. Hneď od začiatku som bol postavený pred hotovú vec. Mama mi povedala, že ak chceš byť vegetariánom tak si budeš variť od dnes sám a vec bola vybavená. Varenie nebol pre mňa nikdy velký problém. Neviem, veľa ľudi čo boli vegetariánmi, tak už nimi nie sú a to je fajn, pretože ak sa na to necítiš tak to nerob a rob to na čo sa cítiš a je ti dobre. Na nič sa nepotrebuješ hrať. Keď budem cítiť, že nerobim správnu vec tak s tým skončím. Momentálne je to jedna z mojich prioritných veci v mojom živote. Nerozmýšlam nad tým veľa, ale cením si každého vegetariána/vegana.

J: Ako sa pozeráš na zmeny v scéne vtedy, keď si do nej vpadol rovnými nohami a s odstupom času dnes? Čo sa ti na nej páči a nepáči?
M: Keď som do nej vošiel tak som ju mal príliš zidealizovanú, resp. bol som plný ideálov.
J: Ake ideály máš na mysli? Popíš to?
M: Zidealizoval v tom význame, že táto scéna nema žiadnu chybu, žiadnu zlú stránku a všetko v nej je super a nádherne. V skutočnosti a časom zistíš, že je to to isté ako všade inde! Vyzerá to skôr ako taký kapitalizmus v malom. Ľudské vzťahy sa javia len take na oko. Zistil som, že je to vlastne to isté ako v normálnom živote, nie bez chyby.
J: Čo ťa teda hnevá na dnešnej scéne? Na vývoji scény?
M: Scéna? To je take slovo, o ktorom by som nechcel moc hovoriť, pretože ja som hardcore sám pre seba. Nie som hardcore pre nejaku vlastnú crew. Ja som rád so svojou kapelou, baví ma hrať koncerty a robiť muziku. Baí ma komunikovať s ľudmi. Ja som rád, keď som sám vo svojej izbe a v klude si môžem čítať a púšťať svoje platne. Moc to celé neriešim. Na druhú stranu som v “scéne” našiel 90% svojich kamošov, ľudí, ktorých si nesmierne vážim a cez tých ľudi týmto celým prechádzam.
J: Kamarátstvo na nezaplatenie.
M: Presne tak. Určite.
J: Pamätáš si na kapely, ktoré pôsobili v oblasti kde bývaš? Sládkovičovo, Galanta, Biel?
M: Chceš aj tie v ktorých som hral?
J: Všetky na ktoré si spomenieš.
M: Keď som vstupoval do hardcoreu tak to bola určite Čistá Ryža. Rýchla crust kapela, tých ľudí som nepoznal, ale bola to jedna z tých tvrdších a rýchlejšich kapiel z nášho regiónu. V Sládkovičove to bolo mŕtve. Opodial v Galante sme založili prvú kapelu In Despair. Hrala asi 2 roky.

J: Kto tam všetko hral?
M: Na gitaru hral …v tých kapelách čo prídu a boli sa viacmenej týto istý ľudia obmieňali… Bali gitara, Peťo Baláž, Majo Bujnák basa, Nina z Bratislavy spievala a ja som tam búchal na bicích. Neskoršie sa In Despair z punkovo crustového telesa zmenil na metal core. Pre chalanov to bol prirodzený vývoj, pretože tu muziku začali viacej počúvať a bolo to pre nich zaujmavejšie hrať, ja som viacmenej nechcel hrať tento štýl. Odišiel som z kapely a založil som Flame Still Burns, ktorý funguje doteraz. Hráme rýchly old school hardcore punk. No a medzi tým ešte vznikol Desire, kde začal spievať po dvoch rokoch skúšania bez speváka. Zostava Desire bola: Mrško bicie, Tugel basa, Bali gitara, Bato gitara a ja spev. Kapela sa v priebehu roku 2005 rozpadla. Vo Flame hral na bicie Kiko, Stano hrá na gitaru, Maťo basa a Saša plus ja spievame.
J: Dôvody rozpadnutia Desire?
M: Chalanov to už moc nebavilo. Ja keď niečo robím, tak to chcem robiť poriadne. Hrať koncerty, vydávať dosky a pod. Tam to zamrzlo na jednom mieste a nešlo to ďalej. V Galante vznikla medzi časom ďalšia kapela Cast In Stone, metal core s dvoma vokálmi. Zostavu tvoria: Bali gitara, Bato gitara, Maťo basa, Piter bicie, Tomáš z Dunajskej spev a Robo bývali basák z Dauntlessu bude pravdepodobne druhý spev.

J: Hviezdna zostava ako sa tak na to pozerám. Robo už je späť z Anglicka?
M: Hej, už sa vrátil.
J: Takže to je v súčasnosti a z minulosti všetko čo u Vás existovalo?
M: V podstate áno. Momentálne funguju v našom okolí dve kapely: Cast In Stone a Flame Still Burns. Neskoršie sa možno niečo vyrysuje. Rád by som si sadol znovu za bicie a niečo odbúchal. To je otázka budúcnosti.
J: Povedz mi niečo k tvojej činnosti s organizovaním koncertov v Sládkovičove a okolí ? Čo ťa k tomu motivovalo? Aké boli kapely čo ste robili a podobne…
M: Poviem úprimne, že prvá motivácia boli koncerty v Bratislave a nebolo to až také zložite ako to opisovali v Hlubokej Orbe, kde boli popísane kompletne body na zorganizovanie koncertu. S piatimi kamáratmi sme to začali riešiť po svojom. Začali sme organizovať, pozvali sme kapely a pod. Úplne prvý koncert dopadol veľmi dobre, hrali tam kapely Embers a Social Free Face z Maďarska a nejaké kapely čo si už teraz nepamätám /bol tam ešte Gas Chamber z Brna ex Mrtvá Budoucnost a naša posádka z Bratislavy tam doletela podporiť/. Neskoršie to už bolo slabšie, lebo ten prvý sa konal v kulturáku a prišlo dosť ľudi, kde na druhý už ani nie, tak sme to presunuli do menšej sály, kde vystúpili Hold X True z Maďarska, Overmars a G77 z Francúzska. Koncerty vyšli perfektne a hrali tam s nimi nejake domáce kapely. Hrali sme tam aj my s Desire. Neskoršie to prestalo s mestom klapať, ľudia sa sťažovali, že tam je hluk, tak sme to zatrhli. Jedna dôležitá vec, ktorá sa udiala v našom okoli bol polo squat Výmel v Seredi, kde sa odohrali neuveritelné koncerty, pokial nerátam Podskalu.

J: Kedy to bolo ?
M: To bolo od 1999 do 2003. Výmel fungoval nie len na koncerty, ale robili sa tam aj prednášky, premietalo sa tam a pod.
J: Dôvody, prečo Výmel prestal fungovať?
M: Necítim sa kompetentný odpovedať na túto otázku, ale v podstate tam išlo tuším o majitela toho objektu. Mali nejaku dohodu a vypršala im zmluva na dané miesto, pričom mali začať platiť vysoké nájomne, ktoré si nemohli dovoliť platiť. Tým pádom to skončilo. Odohralo sa tam nesmierne veľa dobrých koncertov. Momentálne sa v Seredi hrá len raz za čas.
J: Kto to organizuje v Seredi?
M: Tam je skupina cca 30 ľudí čo sa tomu venuju. Každí z nich niečo robí a myslim, že to musí byť riadna sranda.
J: Aký maáš pohlad na drogy? Drogy v scéne v tvojom okoli? Čo teba dostalo ku straight edge? Prečo si sa rozhodol neužívať drogy legálne aj ilegálne?
M: Hmmm ako som sa dostal k straight edge? Takto, alkohol mi nikdy nechutil. Tušim som len trošku viac fajčil?! Prišlo to prirodzene. Prvotný zámer nebol stať sa straight edge, ale prestať fajčiť hlavne vo vzťahu k zvieratám. Vedel som, že keď chcem prestať fajčiť, musím prestať aj piť. Väčšinou sa to potvrdi, lebo ak chceš prestať fajčiť, skonči aj s pitím, lebo akonáhle si vypiješ tak fajčíš ďalej. Prestal som piť a tráva mi nič nehovorila. Osobne som straight edge už dlho, ale hovorím, že v živote môže prísť situácia, keď sa všetko zrúti a nemáš inú možnosť. Ja som to zažil na vlastnej koži…v tom momente som nevidel žiadnu inú cestu. Myslel som, že sa zbláznim a…

…žil som pod veľkými tlakmi.Boli v tom zapletené osobne veci a mal som pocit, že keď ostanem triezvi tak sa zbláznim. Prestal som byť straight edge na istú dobu, ale keď som sa z toho spamätal tak …
J: Nechytil si sa sxe len kvôli tomu, že to bol trend?
M: Nie, to nie…skôr mi to teraz príde, že nemám potrebu si počas koncertov písať Xka na ruku či sa nálepkovať straight edge. Neberiem to tak teraz, takto mi to vyhovuje a jednoducho to tak robím ako to cítim. Nehľadam za tým žiadnu väčšiu silu.
J: Ako ovplyvnil sxe či hardcore scéna tvoj osobný život? Čo ti to do života dalo či vzalo? Ovplyvnilo to tvoje vzťahy s inými ľudmi?
M: Práveže dosť divne, pretože možno väčšina ľudi má iné skúsenosti s ľudmi. Pre niektorých ľudi počúvam nepochopitelnú muziku, správam sa možno divne, pretože nejem mäso. To je pre niektorých ľudi obrovská prekážka, alebo to že nefajčím. V podstate som veľa kamarátov stratil, alebo sa ku mne začali divne správať – tak odmerane. V poslednej dobe sa viac sústredim na to, aby kapela šlapala, robili sme nové skladby, hrali čo najviac koncertov, vydávať veci. V práci to je pre mňa dosť časovo náročne, takže veľa času mi neostáva a som večer rád, že si môžem pustiť platňu a prečítať nejaku knihu.
J: Čomu sa venuješ? Čo robíš?
M: Predávam knihy, robím v knihkupectve. To mi zabera veľa času. Strašne veľa čítam a to mi zaberá všetok voľný čas. Mám rád pohodu. Raz za čas si ísť sadnuť s ľudmi,s ktorými mám kontakt, pozrieť si kapelu.
J: Máš pocit, že ťa spoločnosť v ktorej žiješ nechápe?
M: Viacmenej nie, že nechápe. Ja si nemám toho veľa čo povedať s ľudmi v krčme. Mne to príde ako strata času. Sadnúť si a počúvať reči o ničom. Nechcem tým povedať, že hardcore je ta najlepšia vec na svete, ale pre mňa asi áno. Ja sa o veľa veciach s ľudmi neviem baviť. Možno tak o knihách , platniach a hardcore. Sú to obmedzene záujmi, ale mňa to baví.
J: Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?
M: Vážne neviem. No future. /smiech/

J: Máš nejake plány čo by si chcel robiť?
M: Momentálne nie. Hlavne kapela. Iné plány asi nie. Chcel by som sa osamostatniť, ale to by som musel na tom trošku inakšie byť finančne. Odísť od fotrovcov…pozrieť sa trošku von. Už som moc dlho doma.
J: Kde sa ti dobre hrá na Slovensku? V ktorých mestach či kluboch? Kde sa o Vás ako kapelu vedia postarať, aký sú ľudia k Vám a pod.
M: Fuuuhaa?! Jednoznačne Žiar nad Hronom. Tí ľudia tam sú neuveritelný. Ľudia okolo kapely Sangre de Cristo s ktorými sme vydali split kazetu. Rado Uhrik…mne to tam príde strašne do pohody, nie ako v Bratislave. Kde je to…také…? Nechcem moc rozoberať vzťahy medzi Bratislavou a zbytkom Slovenska. Skôr mi to príde, že tí ľudia sa na nič nehraju, robia si veci po svojom a robia to dobre. Robia to čo chcú, koncerty sú tam výborne…Naposledy som tam bol na Gride a see You in Hell, nie je to ani tak kapelami, ale ľudmi a atmosférou na koncertoch.
J: Žiar nad Hronom jednoznačne vedie v tvojom rebricku…
M: Jasne, potom samozrejme sú aj iné dobre miesta: Dolný Kubín a Ružomberok, ľudia z Jednoty. Asi nás doteraz najlepší koncert aký sme odohrali. Dobre sa nám hrá v Seredi, pretože tam nás všetci tí ľudia poznaju a atmosféra na koncerte je vždy dobrá.
Neviem či je niečo zlé na slovenskej scéne momentálne, ale všimol som si, že Trenčín išiel v poslednej dobe dolu vodou. Pamätám si, že keď sme tam hrávali s In Despair tak sme mali stále genialne koncerty ohladom ľudi čo tam boli, teraz to nejako upŕchlo.

J: Koncerty tam ale stále fičia. Robia ich tí istí ľudia.
M: Áno, ale ľudia prestali chodiť. Teo je totálny rešpekt. Teo, vždy keď sme tam hrali s In Despair alebo s F.S.B., k nám vždy pristupoval 100% férovo. To je tiež človek, ktorého môžem len odporučiť. Ľudia tam sú ok. Žilina je celkom dosť blbá.
J: Čo Bratislava? A bacha na to čo povieš…
M: Čo Blawa? V Blawe mám veľa kamarátov, ale hrať sa mi tam nehrá dobre.
J: Čím je Bratislava iná od iných miest na Slovensku?
M: Neviem. Ťažko povedať. Je to skôr pocit ! Mne tam osobne nič nevadí, len mám skôr dojem, že pokial nemáš meno tak si tam ľudia o teba ani neškrtnú.
J: Nie je to skôr taký komplex z velkých miest?
M: Mne to moc nevadí. Mne to viac vyhovuje niekde v Banskej Bystrici v malom klube, kde hráme pre 30 ľudi čo sa neuveritelne bavia ako v Bratislave …
J: Stalo sa Vám, že Vás niekto ojebal z organizátorov, nedal Vám peniaze, najesť.Problémi s ľudmi ?
M: To ani nie ! Teraz sme hrali v Trenčine na akože takom väčšiom festáku a ten človek čo to robil, mal som z neho pocit, že keď sme sa opýtali čo máme doniesť tak odvetil, doneste si len kombá…to sú veci čo sa daju ústrážiť…aby som to uviedol do správnej polohy skôr mi prišlo, že chlapec sa moc nesnažil po organizačnej stránke niečo riešiť, neviem či prerobil alebo vyšiel nula nula…je to jeho vec…lepšie je keď sa niečo robí akoby to malo človeka prestať baviť.
My radi hráme, takže tam moc o prachy nejde. Nestalo sa nám, že by nás niekto obtiahol o nejaké peniaze. Moc to neriešime.
J: Obratime list na inú tému. MADHOUSE. Koho to bol nápad ? Prečo si sa rozhodol vydávať zine? Povedz niečo viac o Madhouse a prečo len jedno číslo?
M: Ja som sa tam priplietol až neskôr. Celý nápad prišiel od chalanov. Prispel som tam zopár rozhovormi a recenziami. Bol to pokus. Ty si mal tiež nejaku chuť niečo robiť, niečo napísať ! Niečo povedať ľudom. Popud písať ľudom. Je to iné médium na komunikáciu s ľudmi. Momentálne sa podielam na tvorbe časopisu VÝMEL. Robí to speváčka z Flame Still Burns a ja a Maťo tam prispievame recenziami. Robíme nejaké rozhovory. Robíme to takýmto spôsobom. Ja momentálne pracujem na newsletteri, kde by mali byť recenzie na knižky a platne.

J: Čo si čítal naposledy? Aký druh literatúry sa ti páči?
M: Sci-fi a horori ! Čítam všetko čo ma zaujme, ale hlavne knižky S.Kinga. To je taka moja úchylka. Zbieram od neho všetky knihy čo sa mi dostanu pod ruku ! Nie som žiaden intelektuál, že by som čítal nejaku klasiku. Čítam čo ma baví a nemám rád fantasy knižky.
J: Čo ťa dnes na scéne teší?
M: Že sa to trošku prebúdza. Robia mi radosť kapely ako Time of my life. Spomínaný Sangre de Cristo – hraju perfektnú muziku. Stará škola Abhorrence aj keď oni hraju inakšiu muziku ako my. Hudobne sa mi to nepáči, ale chalanov rešpektujem…