Slovenská kapela Mäso zo Zvolena, je jedna z mála kapiel z undergroundu 90tych rokov, ktorý sa nebáli experimentovať v rôznych vodách hudobných štýlov. Do svojho thrash metalu miešali prvky hardcore, klasického metalu až po industriál s elektronickými samplami. Boli a stále sú iný ako klasické hardcore kapely či metal borci. Nikdy nezapadli do klasickej škatulky metal či hardcore, balancujú to celý čas na hrane medzi týmito dvoma svetmi.

Ľuboš mi odpovedal na moje otázky ohladom kapely, života počas Covid 19, uliciach Zvolena v 90tych rokoch, konšpiráciach, Rojave, alebo čo počúval skôr Testimony, alebo Biohazard? Ak sa chcete dozvedieť viac, tak čítaj. Je to jeden z rozhovorom na archivovanie kapiel a ľudí čo tvoria našu scénu.

R ako Roman, L ako Ľuboš

R: Čo momentálne porábaš? Čo ťa drží pri živote? Doma všeko v poriadku? Žiješ v izolácii, alebo robíš povolanie, ktoré je klúčove?

L: Nazdar, pozdravujem všetkých čitateľov Amen tma. Momentálne som po práci (v hudobninách vo Zvolene) a snažím sa vymyslieť duchaplné odpovede na tvoje otázky. Popritom počúvam muziku (to je presne to, čo ma drží pri živote… a ešte ma drží pri živote moja priateľka Žužu, ktorá sa o mňa stará, haha). Bol som dva týždne doma, potom som začal pozvoľna pracovať- a teraz už normálne predávame struny a gitary. Samozrejme HYGIENA JE NA PRVOM MIESTE, RÚŠKO NA TVÁRI a plný odhodlania, hehe… A kľúčoví sme asi len pre hudobníkov, ktorí nestratili chuť hrať aj v časoch, keď sa nehrá na akciách.

R: A chodia hudobníci do obchodu ako ste otvorili? Dokážete prežiť tak aby ste nemuseli krachovať?

L: To sa uvidí v blízkej budúcnosti, ale verím, že prežijeme. Snažíme sa mať ľudský prístup, tak snáď to budú ľudia oceňovať aj ďalej, hehe. V kombinácii so zdravým rozumom by sme to mali dať.

R: Ako sa pozeráš na túto pandémiu? Zmenilo to chod tvojho života, či premýšlania a pohladu na život?

L: Odpoveď na túto otázku by mala byť jasná všetkým – príroda sama najlepšie vie, ako spomaliť ľudskú činnosť. Verím v green deal, snažil som sa žiť ekologicky aj pred pandémiou, takže moje rozmýšľanie sa len utvrdilo v presvedčení, že niet inej cesty. Mimochodom- tu si veľa ľudí myslí, že načo sa tak snažíme, veď to tu nie je- ja si naopak myslím, že to tu nie je, pretože sa snažíme. Je to ako s fašizmom, keď proti nemu nebojuješ, musíš si zvyknúť na jeho každodennú prítomnosť…

R: Čo je green deal? Mám rozumieť, že je to život vegetariána, recyklovanie, obmedzovanie používania auta či leteckých spolčnosti? Povedz nám o tom viac prosím Ťa.

L: Green deal je v enviromentálna stratégia EU, ja som si len požičal tento názov, pretože sa mi zdá výstižný. Snažím sa tak žiť už dlhšie a je dobré, že aj Európa sa snaží byť lídrom v ekológii. Je pre mňa nepochopiteľné, ak sa niekto oháňa argumentmi typu – “zbytočne budeme ekologický, keď američania a číňania na to jebú”… Pre mňa je to otázka môjho svedomia, nie toho čo si myslí a robí niekto iný. Ako sa môžem pozrieť do
zrkadla, keď ničím svoj prirodzený domov vlastnou lenivosťou alebo konzumnosťou?

Aj ja som spravil pár chýb a porobil veci, ktoré ma mrzia, ale snažím sa z nich poučiť a v budúcnosti sa ich vyvarovať a hlavne sa následne na to snažím zmeniť a prispôsobiť svoje myslenie.
V podstate si to vystihol – pre mňa je Green deal o troch hlavných veciach – vegetariánstvo, čo najmenej letov a čo najmenej plastov. Myslím si, že najdôležitejším prvkom je vzdelanie (nemyslím tým len inštitucionálne vzdelanie- skôr poznanie ako také) – skutočne vzdelaným ľuďom svedomie nedovolí ničiť prírodu.

Ešte ma trochu trápi vyrúbavanie lesov v Národných parkoch, ale aj všeobecne. Staré lesy by sme mali chrániť.

R: Ako sa pozeráš na rôzne dezinformačne weby, ktoré šíria hoaxy nielen o Covid 19? Máš svoj oblúbeny hoax?

L: Tu treba povedať jednu základnú vec – väčšina takýchto stránok žije z reklamy – takže na jednej strane sa snažia nabúravať systém a na druhej strane reklamujú produkty tohoto systému (to platí aj doslova – hneď vedľa svojich článkov majú nastrkané reklamy na všetko od výmyslu sveta, na čo človek predtým klikol) … nie je to tak trochu schíza?

Pravdupovediac sa im už vyhýbam, nechcem im zvyšovať reklamný rating. Môj obľúbený hoax je, že vegetariánstvo je zdraviu škodlivé (tento hoax siaha ešte pred vznik dezinfo webov)…, ale som smutný, že ľudia sú ochotní pustiť si do intimity svojho života média všeobecne, príliš sa riadia podľa nich, málo počúvajú samých seba. Najprv ma všetky tie hoaxy rozosmievali, ale postupne, keď som si uvedomil koľkí aj z mojich priateľov a rodiny na FB ich zdieľajú a veria im, mi zamrzol úsmev na tvári. Najlepšou odpoveďou na to je asi web AZ247.

R: Tento problem mám aj ja, hlavne keď vidím, že moja rodina šíri hoaxy, hlavne tá staršia generácia, ktorá sa mi zdá byť ideálna na prepadaniu týmto veciam. Stači, aby mali v práci, či v domove dôchodcov jedného mudrlanta a ten infikuje blábolami ďalších desať a potom hromadne šíria blbosti. Osobne si vždy robim čistku na socialnej sieti, keď vidim, že ľudia prepadli takýmto veciam, lebo riešiť sa mi to nechce a rodinu si nevyberiem, žial. Ako to riešiš ty?

L: Áno, najhoršie človek nesie, keď vidí niekoho zo svojej rodiny holdovať týmto veciam… Ľudia s melanchóliou spomínajú na socializmus a zároveň zdieľajú Mazureka… nezdá sa ti to protirečivé? Povedal by som, že tie príjemné spomienky skôr pramenia z toho, že vtedy boli mladí a zdraví a dnes sú starí a vekom prestávajú byť v kondícii… Každému je dobre, keď je mladý a zdravý… Aj mne na nástenke občas zasvietia podivné veci. Mám k tomu trochu iný prístup ako ty, neodstraňujem ich a aj keď to tam vidím, nehrozí, aby ma to presvedčilo a otočilo. Stalo sa to však akýmsi výkričníkom v mojom živote, že presne k takejto názorovej hegemónii nemôžeme dospieť a dennodenne sa máme snažiť zlepšovať seba a svoje okolie. Slobodu ti nikto nedaruje, tú si treba vybojovať (možno aj vnútorným bojom) a ten kto nie je ochotný nazrieť do seba a konfrontovať sa so samým sebou, si ju možno ani nezaslúži. Je pochybné hľadať potvrdenie názorov na život v médiách (a zvlášť v takýchto), tie už vedia ako mazať med ľuďom okolo huby (v tomto prípade skôr jed ako med).

R: Mne sa hlavne s nimi nechce handrkovať, nemám na to nervy.

Kde si vyrastal? Ako si pamätáš na svoje detstvo? Je niečo na čo rád spomínaš? Ako si prežil detstvo? Ake boli tvoje oblúbene hry? Je tam niečo čo ti ostalo z tej doby? Vec, zážitok či stereotyp, ktorý si uchovávaš?

L: Vyrastal som v zmiešanej štvrti Zvolena zvanej Farkaška. Rodinné domy premiešané s bytovkami, Rómovia aj bieli. Nič extra, okrajová štvrť. Počas základnej školy som sa venoval hokeju, v siedmej triede som však uchopil otcovu gitaru a hokejka ostala v kúte. Hokej ma síce bavil, ale celé sa to odohrávalo v nejakých napätých vzťahoch, tréneri boli viac menežéri a prospechári ako pedagógovia (česť výnimkám) – proste to nebolo pre mňa, som skôr introvert, nechcelo sa mi naháňať sa za výsledkami… Prerod nastal, keď ma môj bratranec zoznámil s jedným svojím spolužiakom. Nebol to nikto iný ako MAJO SERVA a hneď sme aj založili kapelu Mäso (nikdy sme nemali iný názov, aj keď Majo chcel chvíľu CALIFORNIA GIRLS… haha ). Ako hudobný štýl samozrejme do úvahy pripadal len thrash metal.

R: Kokso, California girls nie je vôbec zlý názov pre kapelu. Prečo ste sa nazvali po slovensky a prečo práve Mäso? Veľa kapiel chcelo predsa znieť svetovo už aj názvom a preraziť do sveta. Trash metal, hrať rýchlo, tvrdo a hlučne sa Vám zachcelo?

L: Zachcelo sa nám rebelovať a popritom muzicírovať, hahaha, takže sme muzicírovali gitarami a rebelovali textami. Zachvíľu sme spoznali HC, skombinovali ho s thrashom, po čase pridali elektroniku a hneď sme sa cítili lepšie, boli sme hrdí na svoj nový štýl, hehe. Musím priznať, že chvíľu sme sa zamýšľali nad anglickou verziou- teda MEAT, ale nakoniec nám prischlo MäSO- uznaj sám, že to znie dostatočne poburujúco… veru- pár ľudí sa nám čudovalo, že čo to má znamenať… Pamätám si ako v bystrickej Papuči (taký kulturáčik) bol vyvesený plagát nejakej cirkvi, ktorá tam na protest proti metalovým koncertom napísala, že “kapely s názvom ako Mäso (!!!ľudské!!!) atď…”- neviem odkiaľ prišli na to, že ľudské, pretože náš názov skôr narážal na konzumnú spoločnosť… Asi sa im to tak viac hodilo do ich rozpisu.

R: Takže Majo Serva ťa priviedol k alternatíve? Kde si hľadal hudbu na počúvanie? Boli nejaké burzy muziky či podzemné distra, ktoré ste vykupovali? Aká hudba sa ti páčila za mlada a zmenil sa ti hudobný vkus za tu dobu?

L: Prvý dotyk s metalom (vtedy som o HC ešte nemal ani páru) bola otcova platňa Deep Purple In Rock. Zvuk blackmoreových gitár ma fascinoval. Samozrejme neostalo len pri tom – Majov bratranec (bol to spolužiak mojej sestry, Maja som vtedy ešte nepoznal) nosil myslím že z Pešti heavy metalové platne- mal Iron Maiden, Motley Crue, Armored Saint – to bolo super, ale až thrash bolo to pravé orechové na čo som v tej dobe natrafil, Metallica (Master of Puppets) a Assassin (Interstellar Experience) boli asi moje prvé 2 kapely. Okrem toho ma dosť bral aj Black Sabbath. Burzy bývali, ja som však nebol ani na jednej, kde tu som si niečo nahral na kazetu od kamarátov, to som potom točil dookola. Na strednej škole som narazil na HC, to bol druhý prelom- Biohazard a Testimony…

R: Čím ťa očaril hardcore teda? Špecialne Testimony. Počul si skôr Testimony, alebo Biohazard?

L: Najskôr som počul Biohazard, Rado Uhlík mi nahral na kazetu Urban discipline. Bolo to dobré, ale naozaj ma HC dostal, až keď som videl prvý koncert Testimony v Zvolene v klube Archa. To
bolo niečo. Dalo by sa to zhrnúť asi tak, že nič podobné som dovtedy nevidel,haha.
Jednoducho s nasadením a bez kompromisov- NAPLNO. Hneď o mesiac hrali v BB, tam sme samozrejme dokvitli tiež a potom aj na každý koncert, kde sa dalo, v Trenčíne hrali
s Anarcrustom, na Alternatívnom lete, v Bombure v Brezne. Tej kapele sme boli naozaj verní hahaha.

R: Mäso bolo veľmi aktívne v deväťdesiatych rokoch, povedz nám niečo o tom ako kapela vznikla. Kto tam hral, kedy ste vznikli a opíš nám ľudi, ktorý sa tam motali a čo robia dneska?

L: Kapelu sme založili s Majom hneď ako sme sa zoznámili, ja som mal 15 a on 14 rokov. 2 roky sme drilovali v garáži, potom (cca 1993 sme šli na jedno kabu – čistá katastrofa, hahaha- keď sme začali hrať, všetci ostali stáť s otvorenými hubami a hneď po prvej skladbe bolo arivederči. V zostave bol vtedy Meky na bicie a Ďula Kotora na basu. Ďaľšia štácia bola prehliadka okresných kapiel a potom sme hrali, kde sa dalo… podmienky boli vačšinou katastrofálne, žiadne Maršaly a Tamy, iba samé Regenty (NDR) a Amati (ČS), hahaha, ale bola to sranda… proste československý metal. Ďulu zachvíľu vystriedal Onro Daniš, Mekyho Janči Gonda- v tejto zostave sme nahrali aj prvé demo Virtual Void (aj keď sme jedno demo nahrali aj v 1995tom v garáži ešte s Mekym za bicími, ale nikdy sme ho nerozširovali – nebolo to jednoducho podľa nás na dostatočnej úrovni). Meky je dnes muzikoterapeut, vždy ho to ťahalo k etno nástrojom, Ďula sa hudbe nevenuje. Ondro nás celkom hudobne pozdvihol (je z muzikantskej rodiny), a aj keď to nebol pravoverný metalista, dokázal sa s nami na určitý čas zžiť. V tom čase nás to začalo ťahať smerom k HC. Nakoniec sme ostali v klasickej trojke, Ondra nahradil Maňďo a Majo prešiel na bicie… Ondro je dnes herec, myslím, že je celkom úspešný, bol som párkrát v divadle, na hrách, v ktorých účinkuje a má podľa mňa svoju charizmu. Janči ešte po nás hral v jednej kapele (3B a ja sa volali). Maňďo hral predtým v jednej miestnej kapele, taký HC štýl, volali sme ich Ovocníčkovia (bubeníkom bol Rado HRUŠKA, haha).

R: Neusadili ste tie skladby niekde, kde by sa dali vypočuť?

L: Sú to len demá, pracovné verzie pre nás. Ak chceš, môžem ti poslať na vypočutie, ale to len tak medzi nami, ak nedostanú finálnu podobu, tak si ich asi necháme pre seba.
Mňa vždy tešilo, že skladáme hudbu s textami a potom to podávame ďalej. Keď som bol bez toho tých cca 5 rokov, tak som sa cítil nesvoj. Netvrdím, že nám to vždy vyšlo stopercentne, ale na druhej strane sme to vždy robili aspoň sčasti DIY spôsobom, ako sa na pravých HC presvedčencov patrí. Často tomu chýbala tá profi finalizácia, ktorou disponujú prvoligové kapely, to ale stojí veľa peňazí. Každá poriadna kapela má dnes nejakého producenta, fanúškovia čakajú prvotriedny zvuk, doba napreduje stále dopredu, nakoniec sa všetko prispôsobuje dopytu. Ak nemáš bohatých rodičov, výnosnú robotu alebo si nezoberieš pôžičku, tak ostávaš v druhej lige, bez ohľadu na hudobné
nápady… Výnimkou sú azda len kapely s vtipnými textami.

R: V rámci scény, Mäso nebola tradičná hardcore či metal kapela, vsúvali ste do vašej hudby veľa elektroniky. Kto z Vás mal ten nápad to okoreniť elektronikou? V akých kapelách ste brali inšpiráciu? Fear factory? Nine inch nails? Či niekto iný?

L: Sample tvoril a obsluhoval Majo. On je naozaj šikovný a tvorivý hudobník, má v sebe takú špecifickú invenciu, myslím si, že je z nás najmuzikálnejší. Samozrejme ten mix elektra a HC sme nevynašli, ale snažili sme sa ho podať svojským štýlom. Vždy nám išlo aj o originalitu, porovnávaniu sme sa ale ani my nevyhli. Jasné, že sa mi páčia aj kapely ako Fear Factory alebo NIN, dobrá bola aj česká Vanessa, najlepší v tomto fachu sú však podľa mňa Ministry a Young Gods, hlavne Jourgensen je legenda. Snažili sme sa zakombinovať do našej produkcie HC nálady s metalovým zvukom a okoreniť ich orchestrálnosťou a industrialnymi vsuvkami.

R: Si spomínal, že máš nový projekt a hraju ďalší niekde inde ešte?

L: Majo nehrá v žiadnej kapele a ani Maňďo. Ja som tiež nehral, čakal som… po čase som si povedal, že to teda skúsim znovu, jednoducho mi to nedalo. Moja kapela sa volá DEMONIC-EYED, snažíme sa hrať priamočiaru metal/HC hudbu s plnohodnotnými textami s odkazom. Rozdiel je v tom, že v Mäse som spieval väčšinou slovensky, tu som to chcel odlíšiť, tak som zvolil angličtinu, ale dôležitý prvok v tomto rozhodnutí zohrala skutočnosť, že som zohnal textárku (Pa(e)tka), ktorá vie super poskladať text- robí to v angličtine, takže aj zato angličtina. Textovo sú to mytologicko / politicko / eticky/ angažovane orientované témy. Nájdeš tam ekológiu, Černoboha, antifa, Rojavu a Kurdov, animal rights, šamanizmus, literatúru… Som vcelku netypický HC maniak, ale som už raz taký…

R: Zaujmavé, nie veľa kapiel spieva o podpore Kurdov a špeciálne o tom čo sa udialo v Rojave a ako sa svet postavil chrbtom kurdom, keď to najviac potrebovali po tom ako vyprášili ISIS. Smutný príbeh. Vidieť, že ťa politika a možno anarchizmus v praxi zaujma, žial to asi nie je celkom aplikovatelný smer v dnešnej spoločnosti. Na to by sme museli mať väčšinu obyvatelov uvedomelých a vzdelaných…je veľa čo by sme sa od kurdov mohli učiť ako spoločnosť, čo sa týka práv žien, slobody a jej ceny, chodu spoločnosti…

L: Toto si dosť vystihol, dokonca máme v tom songu Rojava ’19 takýto verš “They highly value every single right – And we should copy them worldwide”… VIDÍŠ MI DO HLAVY???
Priznaj sa. Kurdské ženy sa dokázali naučiť bojovať, aby mohli brániť svoj spôsob života, je to zaujímavý príbeh, ale hlavne je aj smutný a krutý. Defacto porazili islamský štát, svet by im mal ďakovať. Jediné, čo sa však stalo, bola neurotická reakcia
Turecka, ani tu nechcem písať k čomu došlo, bolo to nechutné a surové. Asi sa druhý diktátor bál, že je ďaľší na rade. Kurdský svet je akýmsi zjavením v oblasti blízkeho východu. My sa tu naháňame za demokraciou formou materiálneho zabezpečenia a Kurdi boli schopní s minimom vytvoriť rovnostársky systém. Určite sú problémy aj tam, ale predstav si, že by sme mali žiť v ich podmienkach… kde by sme boli? S našou náturou asi tak v štádiu nejakej 4tej ríše.
A k tomu anarchizmu. Pamätám si, že cca pred 20-25timi rokmi som mal nálepku “Anarchia- bezvládie? Nie! Rovnostárstvo, uvedomelosť, ekológia, atď.” (dodnes ju mám na gramci)…

Kritizoval sa MMF a SB, vydávali sme sa na cestu vegetariánstva alebo vegánstva. Dnes z toho zostal pamflet, ideový šrot, radikálni ľavičiari sú vydávaní za extrémistov. Ideu boja proti kapitalizmu a liberalizmu prevzala ultrapravica (samozrejme
účelovo zrazu je to ten správny boj na zachovanie národnej identity, UŽ SA NENECHÁME ZOTROČOVAŤ CUDZÍMI, MÁME PREDSA SVOJICH VLASTNÝCH OTROKÁROV). Bola to akoby
naša mladosť byť anarchistom, zmierili sme sa (poniektorí, ale asi väčšina z nás) s tou prvou poučkou, uznali sme anarchiu za bezvládie a to predsa nechceme, niekto predsa rozhodnúť musí – zober si len tie pojebané rúška, keby ich Matovič neprikázal, tak na ne polovica populácie úplne sere. Nevieme ísť sami sebe príkladom a preto prijímame príklady z okolia. Nevieme sa pozrieť sami do seba a považujeme za hazard, rozhodnúť
sa na základe svedomia… Žijeme spôsobom MATEMATIKA NEPUSTÍ.

R: Kde ste najradšej hrávali a ako ste si vybavovali koncerty? S akými kapelami ste radi hrali?

L: Prvé koncerty sme odohrali s kapelou Unconcern (hrali taký jazz/death, v podstate naši súputníci v Zvolene), časom sme začali vyhľadávať aj HC kapelky, ale nepovedal by som, že sme to nejako škatulkovali, vtedy sa hrávali všetky tvrdšie štýly na tých istých koncertoch, kamarátili sme sa s každým, stačilo, že nebol neonacista. Z okolia sme inklinovali asi najviac k M.S.R.- Filip Glocko je popiči kamoš, Mišo Slimák tiež (aj keď sa nejako nevídame)- pamätám si na jednu príhodu – nič pikantné, také skôr hudobnícke – ako dobre vieš, Mišo bol skôr spevákom a potom bubeníkom, v čase ich nahrávky Beast organizovali koncert Testimony v Podlaviciach, my sme tam mali tiež hrať. Akurát sme však nemali bubeníka – bolo to naše obdobie prerodu (Mayo prechádzal na bicie), takže sme hrať nemohli, ale sľúbený aparát sme im samozrejme požičali (nejaké kombá)… Mišo poň prišiel do Zvolena autom, naložili sme a nastúpili k nemu… v aute pustil Sick Of It All album Built to last a všetky piesne za tých 20 minút (cca polovica albumu) odspieval s Kollerom… akože klobúk dole pred znalosťou frázovania a textov. Tak si predstavujem dobrého bubeníka, hehe… nesmiem zabudnúť na Jančiho (ten myslím teraz cvičí a trénuje Krav-Magu) a Kosu – tí neodmysliteľne kolorovali M.S.R tiež (aj Alec). Potom tu boli kapely ako Screaming Butterfly, Wrong, Dauntless, Suffocate, Archa, Public, Mrtvá Budoucnost (česká kapela) a iné – všetko kapely na úrovni. A vždy sme sa s Mayom smiali, že ideálne menu na koncerte by boli Mrviace sa rožky, Čistá ryža a Mäso, hehe. Mám pocit, že sme postupne hrávali s metalovými, HC, crust, punk, grind a aj inými kapelami. Na koncertch, fesťákoch, squatoch, čajovniach, krčmách, kluboch, kulturákoch- všade, kde to šlo a bol záujem.

R: Screaming butterfly si pamätam, s nimi som robil rozhovor, tuším som ich videl v Dunajskej strede, keď tam s nimi hrali Dauntless. Čo si pamätám, že boli strašne mladý a robili si kerky fixkov pred koncertom, čo mi prišlo strašne komické a hrali new metal kornovského štýlu, haha.

L: Áno, kamoši z Lučenca, hrali presne tým spôsobom ako píšeš… s Ivanom Beerom si dodnes občas napíšeme, keď je v Zvolene, vždy sa tu zastaví… David mal nahrávacie štúdio
Morpheus, mixoval nám naše posledné CD Mäsa. Boli šikovní, ale nevydržali, vlastne málokto vydržal, ale tak ide život, príde rodina atď, na muziku nezostane čas. Laky (spevák) to z nich tuším ťahal najdlhšie. Vtedy všetci túžili po kerkách, tak aj fixka bola dobrá, hehe, dnes máš tetovací salón v každom meste.

R: Vieš nam ešte povedať niečo o vašich nahrávkach a kde boli nahrávane? Ako sa vám nahrávalo v tej danej dobe?

L: Virtual Void sme nahrali v miestnom štúdiu PEBA, na Sliači. Bolo to klasicky na pás, takže analógovo. Insanity sme nahrali v Moonset štúdiu v Šali, ostatné nahrávky sme nahrávali svojpomocne u Maja doma a potom v našom štúdiu Total Music, posledné CD tiež, akurát mix a mastering robil spomínaný Dávid zo Screaming Butterfly a z Formy. Niečo vyšlo, niečo menej, hehe, vždy to bol underground, stále sme sa snažili o čo najlepší sound a feeling, vždy je to však ohraničené podmienkami a možnosťami pri nahrávaní.

Klipový song Veľký Tresk sme nahrali u Mira Speváka v SPK audio v Badíne, tak isto aj časť songu od Testimony, ktorý bol na Filipovom Glockovom Tribute to Testimony. Najlepšia spomienka na nahrávanie na Sliači: zvukára robil jeden nemenovaný kamarát, prvý deň pohodička, druhý deň Majo, že ide odskočiť do obchodu a chlapisko mu vraví “Keď už ideš, vezmi mi jednu pollitrovku.”… hahaha, nahrávanie musel zaňho dokončiť majiteľ štúdia. Boli to takí rockeri, pripravili si nejaký 15 minútový pás, že to by mohlo na prvé 2 skladby stačiť, samozrejme pás skončil, ale my sme s našou inštrumentálkou neskončili, musela ísť na konci do ticha (FUJ- také konce nenávidím)… V Moonsete zas mali zaujímavú zbierku videokaziet, hehe, nejdem to radšej ďalej rozvádzať.

R: Kto vám robil artwork na albumi, idete od Mansona cez ťažký industrial, po ťažký metal trhania nahej babenky, každý jeden obal je atipický, kde berete inšpiráciu pri obaloch? Robíte si ich sami, alebo Vám ich niekto maluje či sú to rip off nejakých iných veci?

L: Manson sa na naše prvé demo úplne pýtal, akurát som čítal knihu o ňom, volalo sa to Rodina. Bol rok 1997 a neodmysliteľná narážka na Mečiara (myslím ten slogan o šialencovi a organizovanom fanatizme kontra mítingy HZDS, však si to všetci pamätáme – naňho nemal ani Kašpirovsky alebo Dr. Pravda). Insanity Over reality je taká gigerovina, Under Pressure je jasne antikapitalistický a antiautoritársky a Potopa je apokalypticko – náboženská – všetky tri robil Robo Ivan (robil aj Demonic-eyed) – je to miestny tatér, oldschool cruster a výtvarník na svetovej úrovni by som povedal, on sa však tomu väčšinou bráni, najradšej obrusuje šmirgľom starý nábytok. Súkromný život bohov maľoval Dušan Daniš – miestna “celebrita”, umelec a intelektuál, naozaj zaujimavá osobnosť. V podstate stále spolupracujeme s týmito dvoma, aj v Demonic-eyed. Iba dodám, že všetky artworky úzko súvisia s našimi textami.

R: Prečo Mäso zaniklo?

L: Nezanikli sme, aspoň dúfam, len nehrávame (je to už cca 6 rokov). Život to takto zariadil, čas a iné veci zohrali svoju úlohu v tomto našom time oute. V podstate sme mali pripravený nový set skladieb, hotové demá – už len to nahrať. Tam sa to stoplo. Dúfam, že sa k tomu ešte niekedy dostaneme, tie skladby podľa mňa stoja za to.

R: Aká bola doba v 90 vo Vašom meste? Mali ste problémi s nacionalistami či fašistami, alebo políciou?

L: Nemyslím si, že na Slovensku existuje mesto bez neonacistov resp. neoklérofašistov. Ani Zvolen nie je výnimkou. V 90tych to bolo dosť divoké, mám veľa známych kamarátov, ktorý zažili svoje, vrátane nás troch. Bola tu partička punkerov (starších odo mňa), ktorí sa s nimi pravidelne lomili.

Na úvod poviem, že nie som priaznivec násilia, ale keď niekto na teba zaútočí, tak je nutné sa brániť. Som pacifista do chvíle, kým niekomu neubližujú. Nikdy som sa s nikým nepobil s výnimkou neonacistov. Tých stretov bolo pár, radšej by som sa zaobišiel v živote bez nich, ale v tej chvíli to inak nešlo. (Vlastne som mal ešte jednu potýčku s chlapom, ktorý tĺkol svoju babu pri moste cez železnicu pri nákladnej stanici, nenávidím totižto násilie na ženách…). Raz som vyviazol s rozbitou bradou a pokrčeným malíčkom na ľavej ruke (našťastie), odporúčam nechlastať pred bitkou, hehe. Obávam sa, že som viac schytal ako rozdal, ale ako vraví Maňďo – ” koľkokrát dostaneš, toľkokrát si chlapom”. Ale vlastne trochu som aj rozdal. S políciou to boli len také bežné problémy prameniace z našej mladosti a neokrôchanosti… nič vážne, len také srandy…

R: To máš pravdu, že sa proste tomu nedalo vyhnúť, pretože tie lúzy furt odniekial v presile vybehli a najradšej od zadu a v presile. O to je to väčší bordel, keď vidíš tieto fašizoidné ksichty sedieť v parlamente a tváriť sa, že oni nič, oni muzikanti, ale pri každej príležitosti vyťahuju tú svoju symboliku 1488 a 88. Mňa na tom najviac hnevá to, že keď ich človek vyzve tak zapieraju, že oni nie sú fašisti, ale hákove kríže maju po tele a používaju tu symoboliku. Ani nie sú chlapi dostatočne na to, aby to povedali verejne. Radšej sa budú hrať na to, že nie sú historici, nevedia pracovať s počítačom a popierať vlastné slová. Hrdosť ľudovca.

L: Kto v dnešnej dobe nepozná symbolický význam hore uvedených čísiel je nevedomec, s takými sa ťažko baví o zmyselnosti či nezmyselnosti čohokoľvek. Pamätám si národno socialistické ziny z konca 90 a začiatku 00 rokov (mal som tú “česť” zopár prečítať). Tam s týmito číslami pracovali pravidelne. Okrem toho tam vychvaľovali Hitlera, Duceho, KKK a všetky svoje ostatné obľúbenosti. A ak toto nestačí ako argument,
tak už neviem čo. Hej, kritizujú homosexuálov a sami nemajú gule, táto hra na LGBT lobby je ich obľúbenou, zabudli však, že homosexuáli sa nemôžu rozmnožovať, ich percento je cca stále rovnaké, chápu to vôbec? Neprekvapilo by ma, keby vysvitlo, že
všetci židia sú homosexuáli a nútia sa do sexu so ženami, aby zachovali svoj vyvolený národ a udržali si svoju moc. Nemali by sme zabúdať, že skôr vychováš človeka k rasizmu ako k homosexualite (dejiny ľudstva sú toho názorným príkladom).

R: Ak by si mal urobiť top desať slovenského podzemia ako by vypadal tvoj zoznam?

L: Keby som sa mal zamerať na staršie veci tak asi toto:

Testimony- Satisfaction, Svet, Of life – proste všetky tri albumi
Kritická situace – Cd (To sú bratia česi)
M.S.R. – obidve demá (teraz to vydal na CD český časák Pářát)
Mentally Parasites – Just in ourselves
Dauntless – The fall you give you time to think on your failure
Unconcern – Heartless (The heart failure)
Suffocate – Exit 64
Clandestine – názov dema si nepamätám, ale mal som kazetu (bol to death metal)
Attack of Rage – Deštrukcia
Idiot’s Parade – s obalom z rontgenu.

Určite som na veľa kapiel zabudol, tak mi to snáď prepáčia.

R: Na Slovensku prebehli volby, nech dopadli ako dopadli, bol si voliť? Ako sa pozeráš na to čo tam momentálne máme a čo tam bolo?

L: Áno, bol som. Volím vždy tých, ktorí majú najlepší ekologický program. Mali sme oligarchiu, teraz je to o niečo lepšie, chýba mi však skutočná ľavica. Myslím ale skutočná, nie Smer, komunisti ľavicu úplne sprofanovali, ale to nič nemení na tom, aký je jej zmysel – udržateľný život so vzájomným porozumením…

R: Čítaš ziny? Aké boli tvoje oblúbené v minulosti a aké máš rád dneska? Čo ťa najviac bavilo na zinoch? Kde si ich zohnal a máš ešte nejaké doma?

L: Prvý zin, ktorý som čítal, bol Total Fuck – vydávali ho bratia Ferenčukovci, dvaja zvolenský metalisti, ktorým boli blízke všetky UG štýly vrátane HC, hip-hopu, etna, electromusic, punku a alternatívy (v pôvodnom slova zmysle). Páčila sa mi na nich ich hudobná tolerancia a rozhľad- dosť ma to ovplyvnilo. Potom som čítaval aj A-kontru, KAZ, Hlubokú orbu, Vokno, samozrejme aj tvoj zin Brothehood a iné… Najlepšie boli rozhovory s kapelami a ešte ma dosť bavili politicko – angažované články v anarcho – zinoch ako napr. A-kontra o problémoch spoločnosti a východiskách pre udržateľný život.
Celkove by som chcel podotknúť, že dnešné veľkohubé vyhlásenia proti kapitalizmu a globalizmu niektorých pochybných politikov boli dávno predtým dokonale spracované napr. aj v týchto zinoch, ale na úplne inej úrovni, keď ešte dotyční snívali svoje sny o panskej rase. Tie A-kontry by sa určite našli- to bol popiči časák. Aj nejaký KAZ. Dnes čítam Valhallu (metalový zin, ale nie len metalový- má tam priestor aj HC), tvoju Amen tma na webe, Denník Referendum, Pohanský kruh (žiadne nacionalistické pohľady, skôr články o predkresťanských kultúrach a náboženstvách), 100 plus 1 a iné všetko možné… samozrejme knihy, páči sa mi Castaneda, Červenák, Lovecraft, Howard, Stingl atď.

R: A ešte na záver, prosím ťa,daj nám vedieť diskografiu všetkých vaších nahrávok a rok vydania a na akom formáte sa to nachádza a keď existuje nejaká stránka, kde sa to dá vypočuť tak daj nám link, nech si vieme pozrieť. Vďaka za rozhovor a nech sa darí.

L: Takže sa zameriam len na tie oficiálne:

Virtual Void (demo- 5 skladieb) 1997
Insanity over reality (CD a kazeta- 8skladieb) 2000
Under Pressure (SP platňa-intro a 2 skladby split s Obliterate) 2005
Potopa (CD- 6 skladieb) 2006
Súkromný život bohov (CD- 7 skladieb) 2009

Ešte som vydal minulý rok so svoju novou kapelou Demonic- eyed album s 8 skladbami a druhý plánujeme tento rok.

R: Ďakujem za rozhovor ďáble a vy si choďte googliť ich ďalšie nahrávky.