Sweep the leg Johnny

Sweep the leg Johnny z Chicaga práve útočia na Vaše oči a uši, v podobe rozhovoru robeného cez email so spevákom a saxofonistom v jednej osobe Stevenom Sostakom.
Článok bol pôvodne uverejnený v Brotherhood zine č.10 z roku 2000.

Sweep the leg Johnny, foto Southern records

Minulého roku 1999 sa v neskoru jar vrátila najtvrdšia a najzaväzujúca živá kapel Chicaga, Sweep the leg Johnny z maratónu, ktorý činil 61 koncertov skrz USA a Kanadu. Po tomto turné už mali na svojom konte 350ty živý výstup pred publikom. Udreli ako časovaná bomba. Toto turné ich čerstvo posunulo k novému vydavatelovi Southern Records a taktiež k ich prvému počinu na tomto labely a narhali cd/lp Tommorow we will run faster, ktorý obrazne utiahol dynamickú slučku medzi progresívnym písanim piesni a rockovou energiou.

Albumu sa predalo za prvé štyri mesiace viac ako 5000 kusov od vydania a vrhlo na Sweep pozitívne recenzie, hlavne v Európe, kde Sweep stravil 45 dni /vrátil sa domov 15.decembra 1999/. Ešte predtým stihli 3 týždnové turné po západnom pobreži USA. Nasleduju ticho svoj debut 4.9.21.30 z Divot records Chicago. Prišiel k nim, v tej dobe, nový basový gitarista John Brady /ex Swing Kids, Spanakorzo/. Tommorow we will run faster prezentuje jemnejši a zrelejši zvuk v štyroch kuskoch. Skladby sú postavené na tichých az plachých úvodoch, smerujuce k rýchlym a dynamickým únikom, ktorý sprevádza lyrický spev. Z ticha vynarajuci sa saxofon, produkuje nádhernu vlnu, ktorú doprevádza basa a bicie v rýchlom slede.
Tolko z oficiálnej stránky ich vydavatelstva.
Celý príbeh tohto rozhovoru začal niekedy na začiatku roku 1999, kedy mi Darina (rozhovor s ňou nájdete tu, ex speváčka Bozoka) povedala, že či nechcem ísť s ňou na koncert do Pardubic na Sweep the leg Johnny, kapela týpka zo Swing kids. Nič mi to vtedy nehovorilo, ale povedal som, že ok, ideme. Cesta bola strastiplna, pretože do Pardubic sa išlo na nejake tri vlakové prestupy a čakali sme na niektoré až dve či tri hodiny. Boli sme mladý a neoblomný.
Tá cesta za to stála. Malý klub, Thema eleven s Marekom Haltufom nastúpená, takže sme vedeli, že zážitok to bude tak či tak. A veru aj bol. Nie, že T11 to odpálila, ale Sweep the leg Johnny boli fantastický. Odletel mi dekel. Taká fúzia jazzu s rýchlymi punkovými výpadmi ma doslova roztrhala a spevák mal tak intenzívny pohlad a interakciu s publikom, že nás to nechávalo na rozpakoch.
Znovu nie veľmi ortodoxná hardcore úderka, ale keď si chcete rozšíriť hudobný obzor tak určite ich neignorujte.

Sweep the leg Johnny – Bloodlies

SWEEP THE LEG JOHNNY sú:

Steven Sostak: saxofon a spev
Chris Daly: gitara
Scott Anna: bicie
John Brady: basa, spev

R: Nazdar Steve, som rád, že si sa ozval a touto cestou by som ťa rád požiadal o rozhovor do slovenského fanzinu.
Na začiatok by ma zaújmalo, kto tvorí kapelu a niekoľko málo slov o vzniku kapely až po dnešné dni?

S: Sweep the leg Johnny začali v roku 1995, keď sme sa Chris /gitara/ a ja /Steve/ stretli na univerzite Notre dame v USA. Počas nášho štúdia sme sa rozhodli, že chceme skúsiť hrať v kapele. Bolo to jednoduché. Hrali sme spolu už predtým pár rokov, len tak bez žiadných veľkých ambícii. Myslím si, ze Sweep bol prvou našou šancou začať robiť muziku a písať texty. Po maturite sme odišli do Chicaga a tam sme začali hrať s našim bubeníkom Scottom, ktorého som poznal už dlhé roky predtým /presne 10 rokov/. V tomto čase sme hrali s iným basgitaristom. Matt /náš bývalý basák/ hral s nami počas troch rokov. John hrá s nami iba rok a poznali sme ho z jeho bývalych kapiel Swing Kids a Spanakorzo. Keď sa Matt rozhodol odísť a nesúhlasil s našimi plánmi, oslovili sme Johna. Táto zostava nemohla byť nikdy lepšia. Sme spokojný. V roku 1999 sme odohrali 140 koncertov, vrátane EU turné. Radi si o sebe myslíme, že sme najtvrdšie pracujúca rocková kapela na svete, smiech.


R: Prečo práve Sweep the leg Johnny? /Preklad Podkopni nohy Jano inak fráza s filmu Karate Kid/.

S: Naše meno je irónia a odraz veľmi zlých amerických filmov. Hlavne jedného z nich Karate Kid. Je to jeden z momentov, kedy vo filme odznie táto veta “sweep the leg Johnny”. Naša generácia vyrástla na tomto filme a názov je vyslovene irónia a humor na túto sériu. A taktiež sme si mysleli, že je to super názov pre rockovú kapelu.

foto – web


R: Čo ťa motivovalo založiť si kapelu? Čo bolo pre teba prvým impulzom hrať?

S: Rozhodne si myslím , že to bolo chcenie hrať muziku, pretože som sa vždy chcel nájsť a sebauplatniť svoju energiu. To sa nezmenilo už veľa rokov a stále to trvá dodnes. Sweep je pre mňa útok na písanie piesni a skladanie hudby, chcem tvrdo pracovať každú noc. Zozbierali sme množstvo nápadov ako písať texty a muziku. Vyrástli sme v tvrdých podmienkach, stretávame sa s nimi celé tie roky, stretávame zvláštnych ľudí po celom svete a to nam dáva silu. A tak ako my ovplyvníme ich tak oni naopak ovplyvňuju z veľkej časti nás. Aj preto hráme.


R: Keď počúvam Váš album Tommorow we will run faster, zdá sa mi , že tam máte dosť hudobných vplyvov. Je tam počuť vplyv Fugazi. Je to tak?

S: My všetci máme radi Fugazi a rešpektujeme ich, ale náš vplyv je v niečom inom a dosť odlišný. Napríklad: John a ja máme veľkú zálubu v orchestrálnej muzike, klasická hudba. Od Stravinského až po cisárske komorné orchestri. Chris je klasický rocker. Učil sa hrať na gitaru pod vplyvom Led Zeppelin. Scott miluje všetkú dobrú muziku. Najviac však počúva rock n roll a kapelu the Police až po Jawbox.

Sto Cazzo


R: A aké kapely maš rád ty?

S: Mám rád všetky kapely, kde sú dobrý ľudia, sú ambiciózny hudobníci a pracuju tvrdo…špeciálne mám rád, keď veľa koncertuju a sú medzi ľudmi. Myslím, že mojimi najoblúbenejšími dvoma kapelami sú the Minor Forest a miestna uniová kapela 282. Obe sú zo San Franciska. Práve teraz si najradšej vypočujem klasickú hudbu, pretože sme stále na turné a keď sa vrátime nemám chuť počúvať inú hudbu, pretože mám pocit, že keby som si pustil niečo čo hráme, tak mi praskne hlava. Väčšinu kapiel , ktoré mám rád, vidím počas našich turné, keď s nami hraju.


R: Čo robíš ak nehráš? Máš nejaké koníčky, záľuby alebo priatelia?

S: Keď som doma, väčšinou v lete hráme baseball s našim chicágskym tímom rockových muzikantov. Je to punkrock team s členmi kapiel ako sú: Hoover, Lustra king, Gague alebo Sweep. Niekedy to berieme sakramentsky vážne. Keď sme v Európe, rád hrávam futbal a tiež sa dlho rozprávame aký stôl si mám kúpiť do izby. Sweep zabera skoro všetok volný čas môjho života. Mám rád, keď môžem písať texty vo svojom voľnom čase. Tiež pracujem v jednom malom rock n rollovom bare ako čašnik. To preto, aby som mohol platiť svoje účty. Som fakt dosť vyťažený človek.


R: Ako dlho hráš na saxofone? Čo ťa spája s klasicku hudbou?

Tomorrow we will run faster

S: Hrám na saxofóne od svojich 8 rokov. Mal som, ale 4 ročnú prestávku. Vyrastol som, ale na klasickej hudbe. Žiaden jazz iba klasika. Milujem jazz, ale nikdy som nemal príležitosť ho hrať na strednej škole, pretože som si vybral radšej futbal pred jazzovou kapelou. Najviac ma však ovplyvnila hudba z dní, kedy som hral v orchestri a školských kapelach /klasika/. To sú moje korene. A prečo práve orchestrálna muzika? Hm? Orchestrálna muzika dáva dokopy strašne veľa inštrumentov , dynamika, štruktúra , neštruktúra , písanie textov, intonácia a veľa – veľa ďalších veci ti poskytuje orchestrálna muzika. Je to jedna z mála zvláštnych umeleckých foriem vyjadrovania. Je to veľmi pôsobivé a dobre sa na tu jednotu tých ľudi pozerá. Podľa mňa by sa vela kids mali častejšie chodievať pozrieť na orchestrálnu muziku do divadla. Je to hypnotizujúce, nádherné.


R: Videl som ťa na koncerte v Pardubiciach s Thema 11. Prečo sa tak hlboko pozeráš do oči ? Na čo myslíš, keď spievaš na živo pred publikom?

S: Pokúšam sa priblížiť k obecenstvu čo najbližšie ako to len ide. Ak ty prídeš na koncert, chceš nás vidieť a ja chcem vidieť ako pocúvaš. Myslím si, že je to silný zážitok hrať koncert z oka do oka s obecenstvom. Veľakrát sa pozerám tej istej osobe do očí počas show. Niekedy sa mi už nikdy nepozrie späť a to sú tie zlváštne pocity, ktoré prežívam. Tam je to spojivo vytvorené medzi Sweepom a obecenstvom. Keď spievam, pokúšam sa oživiť si , prečo som napísal ten či onen text. Je to tak jednoduche.


R: Ono je to trošku znervozňujuce, keď sa tak hlboko niekomu pozeráš do očí počas celej show. Človek nevie čo si ten druhý myslí. Asi sa rád pozeráš novým ľuďom do očí. Prečo vlastne tá hĺbka?

S: Chcem, aby si ma bral seriózne, keď hráme. Je to prosba k tomu, aby si ma spoznal ako hudobníka a textára. Mám na to hodinu a pol. Fungovalo to?


R: Bože a ako, človeče. Cítil som sa pekne zvláštne a moc sa mi to páčilo, ale ten pocit neistoty tam bol, aj keď neviem prečo vlastne,hm? Bolo to Vaše prvé turné po Európe? A čo východná Európa? Ako sa ti tu páčilo?

S: Áno, bolo to naše prvé turné po východnej Európe. Moc sa nám u Vás páčilo a fakt sme si to tam oblúbili. Vaša energia je lepšia ako kdekoľvek inde na svete, kde sme hrali.

foto web


R: Koľko koncertov ste odohrali doteraz?

S: V Českej republike to boli 4 vystúpenia. V Európe to bolo naše 37 vystúpenie v 1999 roku naše 140 vystúpenie. A ako Sweep za našu karieru to bolo okolo 400 vystúpení.


R: Aký sú ľudia v Európe?

S: Ľudia tam u vás sú fakt dobrý a čo sa mi páči je, že si ešte dokážu oceniť dobrú muziku viac ako kdekoľvek na svete. Zaobchádzali s nami s úctou a my nemáme žiadne výhrady a chceli by sme sa sem vrátiť. Fakt je, že prídeme na ďalšie EU turné niekedy ku koncu roku 2000. Dúfame, že sa dostaneme do neznámejších krajin ako je Chorvátsko, Poľsko, Slovinsko…veľa z týchto koncertov by sme radi odohrali s českou kapelou Lvmen.


R: Mali ste nejake nepríjemné zážitky z tohto posledného turné? Stalo sa niečo na čo nikdy nezabudnete?

S: Odohrali sme množstvo koncertov, kde sme stratili dosť peňazí, alebo sme nedostali nič, ale to nie je nič, čo by nás položilo na kolená. Nikdy to neboli peniaze, ktoré by hnali Sweep do sveta. Veríme v to, že ak pracuješ tvrdo, život ti to odvďačí sám. Veci sa lepšia od každého koncertu k lepšiemu. Boli a sme spokojný, že sme mohli vidieť Európu a spoznať tamojšie spoločenské vzťahy, ľudí na vlastnej koži.

R: Čo chcete povedať ľuďom svojou hudbou? O čom sú Vaše texty?

S: Chcem povedať ľuďom, aby sa čo najhlbšie zamýšlali nad svojim životom. Myslím si, že to by spravilo tento svet o niečo lepším. Sweep ma trošku zložitejšiu muziku / hudbu na pochopenie, stači aby ľudia odhodili na zem svoj štýt a veci pôjdu lepšie pre všetkých. Chceli by sme priniesť všetkým ľuďom v scéne spojenie a podielať sa na myšlienkach spoločne. Rozprávať sa s každým kto prejavý záujem a mať popri tom srandu. Proste sa zabávať. To je dôvod, prečo zostávame a ideme ďalej.

foto web


R: Si viac pozitivista alebo negativista v živote?

S: Môžem byť čas od času dosť cynický, ale vždy som bral svoje idey pozitívne. Vždy budem veriť v to, že najlepším človekom je dobrý človek. Je to pravidlo , pre ktoré žijem. Chcem mať priateľov po celom svete. Chcem ostať na tejto ceste. Je to asi takto: “Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.”


R: Rád by som sa dozvedel viac z tvojho života . Skús sa nám viac otvoriť o sebe.

S: Študujem na univerzite. Musím ešte urobiť zopár skúšok na Filozofickej fakulte Notre dame, ktorá mi zabezpečí ako také istoty, ale to sa stane až potom, keď už budem unavený a vrátim sa späť do školy, ukončiť to štúdium. Práve trávim svoje najlepšie roky a mám z nich veľa radosti. Keď som doma tak často umývam stoli v tom malom bare, ktorý sa volá Bite cafe. Môj boss , Donna, je ako moja mama, niekedy ma vie dobre vytočiť a niekedy sa o mňa stará ako o malé dieťa, hlavne, keď sa vrátime z dlhého turné. Mám ju veľmi rád.


R: Ste atipická kapela pre hardcore scénu. Je to veľmi arty, jazzy a umelecké s klasickými hardcore kapelami. Rád by som vedel niečo o tvojom postoji na hardcore scénu u Vás doma a trošku by si ju mohol porovnať s tou v Európe. Čo pre teba znamená hardcore?

S: Je to zvláštne. Tu v Amerike, nie sme braný do úvahy ako hardcore kapela od veľa ľudi, ale ja si myslím, že reprezentujeme veľa z hardcoreových myšlienok skrz našu etiku, tvrdú prácu, silu a priateľstvom ku všetkým ľuďom na celom svete. Vyhlasujem, že hardcore scéna a sxe scéna tu v EU, špeciálne v ČR kde sme hrali, je nenásilná a viac otvorená myšlienkam ako u nás v Amerike, čo sa týka kapely Sweep. Kids v USA maju vo zvyku posudzovať kapely podla oblečenia a hudby a nie podľa myšlienok a skutkov. Amerika je v tomto veľmi extrémna. Je to irónia osudu, že sa to prave deje tam. Sweep hrá tvrdo, koncertuje tvrdo a je priateľom pre každého. To je to čomu veríme, a ak nás ľudia neocenia tak máme záujem o to , aby sme im priniesli aspoň niečo pozitívne do ich životov, mesta.

Sweep the leg Johnny live


R: Keďže veľa času strávite na cestách v aute či dodávke, čo robievate medzi koncertami? Neleziete si na nervy? Nelezie na Vás ponorková choroba ?

S: Snažíme sa zostať celú noc s našimi fanušíkmi a s ľudmi, ktorých stretneme na turné / v tom či onom meste / a potom cez deň spíme, takže si seba moc neužijeme. Ak to tak nie je, tak potom sa snažíme byť v tichučku a každý sa oddáva svojmu čítaniu, alebo kontrolovaniu cesty na ďalšie stanovište. Sme šťastní, že sme spolu a je nám zatiaľ dobre.


R: Aké filmy rád pozeráš, keď už ťa nebaví pozerať sa na Karate Kid? Máš nejaký špeciálne oblúbený film?

S: Trošku som študoval filmovú školu, mám dosť oblúbených filmov, kde predovšetkým si všímam dejovú líniu filmu a obsadenie. Musí mi ten film niečo povedať. Taký top ten je asi:

White cat, black cat
Blue
Pierre le fou
Brazil
Blade runner
Breathless
2001 a space oddesey
The exorcist
Raising arizona


R: Počul som, že ľudia, ktorý hraju na dychové hudobné nástroje maju problémi so srdcom. Sú nachylnejší na infarkty. Nepocituješ nevolnosť, keď to toho tak búšiš?


S: Neviem o tom nič, ale chystám sa umrieť na pódiu.


R: Dobrá odpoveď. Ak by si mal šancu a moc zmeniť niečo vo svete, čo by to bolo?

S: Staviaš ma do dosť divnej situácie…myslím si, že svet by mal byť viac vzdelaný a niektoré divné medzi ľudské vzťahy by mohli byť lepšie. Rád by som videl svetovú populáciu o niečo menšiu. Mali by sme sa sústrediť na riešenie týchto problémov s preludňovaním, pretože sa rodia deti ochudobnené o všetko šťastie a navyše trpia hladom po celom svete. Rád by som videl túto zmenu k lepšiemu.


R: Ďakujem Ti veľmi pekne za čas a prosim ospravedlň moju angličtinu, nie je dokonalá, len strašne priemerná.


S: Žiaden problém, dúfam, že sa stretneme a že ti to výjde.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s