Keďže som za mlada chodil často do Nitry za rodinou, navštevoval som aj rôzne akcie pokial sa dalo. Creasing greace bola kapela, z ktorej chrčala zábava a doslova ma priklincovali na prdel počas ich setu.
Videl som ich len raz v devetdesiatych rokoch, ale zabudnuť som na nich nezabudol. Hrali rýchli hardcore s prvkami funky, dynamická šou a svojsky prejav na pódiu, ktorý by sa vyrovnal Pištovy Vandalovy kedykoľvek.

Na ich počesť asi jediný existujuci rozhovor, ktorý bol robený ešte listovou formou, takže nečakajte nič svetaborné keďže som bol mladý, blbý a neskúsený.

Robený v roku 1998 do môjho časáku Brotherhood.

Na list odpovedal Mojmír Sakra Mascra, otázky kládol, kto iný ako ja?

R: Ahoj, priblíž nám prosím ťa nejaké informácie o kapele, pôsobenie na scéne, nejaké zmeny v zostave a tak? 

M: Creasing grease vznikol niekedy v roku 1995, myslím že v apríli, ale neviem to na 100 pero. Predtým sme už všetci hrali spolu od 1990 roku v trashovej kapele SORROW. Potom koniec.

S Kamilom /gitarista/ sme spolu často chodievali na akcie a dohadovali sa, že niečo zbúchneme. Nejaký projekt, riadny bordel. Vybavili sme miestnosť a začali sme hrať. Do C.G. prišiel bubeník Dano, hral s nami v Sorrow. Fungovali sme tak dva – dva a pól roka. Potom šup, koniec.

Nastali nezhodi a Ja a Dano a Kamil a Dano. Dali sme si pauzu tak na pól roka. Hľadali sme v tom čase nového bubeníka, dokonca sme to skúšali s elektrinou, ale nakoniec sa našiel Tomáš, náš terajší bubeník. Začali sme hrať, do kapely prišiel ešte Káčer, ale on odišiel…asi tak.

R: Aké kapely Vás ovplyvnili a trošku sa zaškatulkujte, ako definujete svoju hru? 

M: Čo sa týka hrania, vyrastali sme na základnej škole na metale: Metallica, Kreator, Mannowar. Ovplyvnili ma kamaráti metalisti. Potom prišli kapely ako Sepultura, Slayer, Destruction. Posledné roky žijem na House of pain, Cyrpess hill, Prodigy , Daff punk, Beastie boys, Soulfly, Nailbomb, Junkie xl. Kamil s Tomášom počúvaju viac hardcore, ale počúvame skoro rovnakú muziku. Teraz počúvame Korn, Fear factory, Machine head a podobné. Čo sa týka štýlu hrania, myslím si, že hráme hardcore. Od začiatku Creasing grease, vždy sme sa v C.G. snažili hrať hardcore, taký aký si ty spomínal skôr funky hardcore. Sem tam, nejaký nárez, sem tam nejaký úlet. Keby sme neboli obmedzený basou, gitarou a bicími, našli by sme ešte nejakých správnych členov, asi by sme produkovali niečo ako Beastie boys hardcore, asi by jeden obsluhoval vysávač, druhý motorovú pílu…haha.

R: O čom sú vaše hrania, je to o zabávaní ľudí? 

M: Čo o poslaní robiť zábavu? Vždy som mal najradšej z koncertov zábavu, nevadilo, keď bol na prd zvuk, alebo sa volačo posralo.

Hlavne, že bola dobrá zábava a sranda. Ide nám hlavne o zábavu, na tom si kapela zakladá, nie zábava hovoreným slovom, ale zábava vystupovaním, imidžom, prejavom, hudbou.

Chodí sa pozrieť dosť kamošov, ktorý nemajú potuchu čo je hardcore. Prídu, lebo bude prča, bordel a sranda. Čo sa týka do budúcnosti, chcel by som take plány: malé divadlo na pódiu s vysavačom, chcem jazdiť na pódiu na freestylovom bicykli, na blokoch / reprákoch by tancovali tanečnice. Káčer by spieval Fuck McDuck v parochni, korzete a na podpatkoch ako transvestita a môj brat trebárs v menžestrových papučkách, ale to by ste ich museli vidieť. 

R: Ako je to s násilím na koncertoch? Máte svoje negatívne zážitky z koncertov?
 
M: Násilie na koncertoch? Hm, to je ťažké. Mám rád, keď to vrie. Keď sa skáče. Samozrejme pri tom sa ti stane, že sem tam niečo újde, s tým treba rátať, aj to je hardcore koncert. Nemám rád, keď niekto nevie o čo ide, napríklad napitý, totálne mŕtvy sa tam v predu oháňa a poguje, alebo niečo takého. Myslím si, že keď prídu v pohode ľudia nemá to s násilim nič spoločné, je to druh tanca, ktorý prekypuje energiou. Osobne mám negatívny zážitok teraz z Nitry, kedy som si pri skákaní poranil nohu, nakoniec z toho vyšla zlomenina.

R: Radi si zaskáčete z pódia, stage diving?

M: Jasné, to je úplna paráda. Keď je dlhá šnúrra od basy aj ja si rád skočím medzi ľudí.

R: Popíš nám prosím ťa scénu v Nitre. Máte tam vôbec nejakú hardcore či punkovú scénu? 

M: Čo sa týka hardcore sme asi jediná hc kapela v Nitre. Zostali sme verný. Kapely, čo hrali niečo podobné hc úplne zblbli na nejakú Ženu z lesoparku, ale myslím si, že to nevadí, lebo len zopár ľudí z nich malo potuchy o čo ide, že je to vlastne aj určitý štýl života. Punková scéna je, ale nie bohvie čo. Nepohybujem sa v týchto kruhoch moc, takže nedokážem povedať, radšej budem ticho, ako keby som mal tresknúť sprostosť.

R: Beriete nejaké veci vážne? Čo sa Vám nepáči na dnešom svete?
 
M: Jasne, že áno. Keď má človek 22, 23 a 25 rokov berie niečo vážne. Ja síce neviem čo, napríklad, či mám dosť tvrdé duše na bicykli, alebo…, ale vážne, sme skôr za srandu v každej situácii, ale treba brať niečo aj vážne. Kamil má dieťa 1,5 ročné, študuje, maká aby uživil rodinu, s tým sa nesranduje. Čo ma, nás serie? Sere nás toho tak na sto strán, ale najviac nás sere jak vypadá tento svet. Celý je poznačený bytím človeka ako sme Zem zdevastovali. Nesere ma politika, na nich sme sa vyprdli. Sere nás jak je to tu domrdané, že možno naše deti už nebudú mať potuchy o čo tu išlo a o čom to bolo.

Príroda to je to čo je na zaplakanie, ale toho by bolo veľa. Ľudia sa nahánaju len za prachami, ale to sú reči, ktoré počul už každý z nás aspoň 1000 krát.

My sa snažíme žiť podľa mňa v pohode v spolupatričnosti s prírodou. Ja mám strašne rád prírodu, zvieratá radšej než väčšinu ľudi, pre ich prirodzenosť. Ono sa o tom tažko píše, ale my sme v pohode kapela. 

R: Hovorí ti niečo straight edge? Ak áno, čo ty na to?

M: O sxe hc som sa prvýkrát dočítal z tvojho časáku / prvé dve čísla Brotherhoodu /. Aj keď som ich prebehol len tak letmo, myšlienka je pekná, aj keď ja osobne nejaké zgrupovanie sa a podmienky neuznávam. Myslím, že sa tym potláča individualita osobnosti. Viem, že v tomto prípade o to nejde, lebo na tom, že niekto neslope, nefajčí a nefetuje či neje mäso a ma rád HC, nie je nič zlé, naopak. Ale ja sem tam to mäsko zjem, pofajčím si ganju, ale beriem to v pohode, aj keď hovorím v podstate neviem nič o tomto smere života a preto sa radšej nechám otvoreným, uvidíme.

R: Je nietko z kapely vegetarián alebo vegán? Čo si myslíte o tejto ceste?

M: Asi nikto, aj ke? nie som nejaký ve?ký mäso žravec. V pohode beriem vegánov aj vegetariánov, vážim si najme tých, ktorý to spravia skrz obete, myslím zvieratá.

R: A čo vivisekcia? Rasizmus? Potraty?

M: Vivisekcia? Neviem čo to je. Odpojenie semeníkov? Asi nie brácho hehe. Neviem. Čo sa týka potratov, to je zložité. Nepoviem nič nového, ale v prípade , že to má byť nejaká chyba, ktorá bude dieťa sprevádzať celý život a decko by sa malo trapie?, nech rozhodnú rodi?ia. Inak sme v podstate proti.

Rasizmus? Jasné, že proti. Ja chcem za ženu nejakú mulatku.

R: Aký je tvoj poh?ad na UNITY? Myslíš si, že by sa mali ?udia v scéne / punk, metal, hc/ tlačiť navzájom dopredu?

Samoška, že by sa tieto grupy mali spoločne postaviť proti sračkám v našich rádiach a TV, ve? majú ve?mi ve?a spolo?né, nie len štýlom hudby, ale aj myslením.

R: O čom sú vaše texty?

M: Texty sú okrem jedného, všetky moje. Píšem ich ja. Sú v nich opísane zážitky, príbehy zo života, alebo len paródie na nejaké hovadiny, zopár je o nás, sem tam o nejakej malej vzbure proti stereotypu spoločnosti, systému. Z nových sú niektoré nedokončené, takže iba improvizujem, sú to napríklad len refrény. Mám taký systém na robenie textov. Najprv len tak hulákam a potom po čase ako tam len tak hulákam spravím do toho hluku text.

R: O čom je Fuck McDuck?

M: To som zbúchal ja. Videl som reklamu na rifle, dobrá hudba, taký vlak tam išiel a dvaja týpci utiekli z basy / to ma inšpirovalo. Mira speváka som chcel, aby v kapele normálne spieval so mnou, ale to by bolo veľa roboty, na čo sme lenivý aj on aj ja. Vedel som, že vie napodobnova? rozprávkové bytosti: Pingvina, káčera Donalda, Duck Duffyho. Radi pozeráme tieto rozprávky. A tak sa z toho stala piese?.

R: Aké kapely zo slovenskej scény po?úvate? 

M: Moc toho nemáme. Sem tam si zájdem na koncert Atrie, Testimony, LS, to sa mi najviac páči zo Slovenska. V Čechách toho nepoznám skoro vôbec nič. Zo zahraničných kapiel to sú už spomínané kapely ako Hous of pain, Cypress hill, Beastie boys…Sepultura.

R: Dobré koncerty? 

M: Nejaký koncert, z ktorého by som mal orgazmus som ešte nezažil, bolo zopár dobrých koncertov. Neviem, ktorý konkrétne bol najlepší, boli väčšinou v pohode. Dobré vyhýbava odpoveť, nie?

R: S kým by si si najradšej zahral? 

M: S niektorou z oblúbených kapiel, ale asi najviac s Robom Opatovským , alebo s niektorými z bratov Cavalerovcov. Z našich sa nám dobre hralo s Atriou, chceli sme aj s Testimony, ale tí sa na chvílu odmlčali a keď sa nájdu v pohode kapely, nema problema.

R: Odkaz?

M: Odkaz kids, chlapci z C.G. Vam odkazujú / bojujte! My ostaneme asi tak do 40tky, potom ideme zakladať rodiny a žiť spoločenským životom, ale možno vydržíme až do smrti.

Tak ďakujem za korešpondenciu a dúfam, že sa čoskoro stretneme na koncerte. Sacra Masacra Mojmír.