V roku 2000 Lvmen navštívili bratislavský klub Bunker. Bolo leto a my sme s Teom z Trenčína, bratov v straight edge zbroji, sedeli pred klubom, kým sa LVMEN pripravovali na koncert. Zobrali sme si Čepica aka Tchepic bokom na kus reči. Rozhovor vyšiel v Nobody Fucks Jesus? zine v tom istom roku. Bol to jeden z prvých rozhovorov na diktafón, takže žiadna príprava, čistá improvizácia.

J ako Jesus, T ako Tchepic a X ako Teo.

J: Čo sa chceme opýtať? Hm – hm -hm. Mňa by nezaújmali tie veci ohľadom kapely, ale rád by som to viedol viacej do osobného života. Nebude ti to vadiť, keď to tam budem chcieť smerovať?

T: Keď nebudem niečo chcieť povedať, tak ti to jednoducho nepoviem. 

J: To mi je úplne jasné… V poslednom čase sa veľmi často objavujete v časákoch, nie len fanzínoch, ale môžeme si čo to nájst aj v časopisoch typu Spark či Rock a Pop. Informácii o kapele je dosť. Tak sa spýtam niečo z iného súdka. Čo ta v poslednom čase najviac vytočilo? Čo ťa dokáže vytočiť? 

T: Ja neviem. Napríklad vera. Proste včera, človek čo nám organizoval koncert, tak nám zavolal deň pred koncertom, že to jednoducho nie je a to je strašne nezodpovedné. 

J: Aj Vám povedal, prečo ten koncert odriekol?
 
T: Že zavreli klub, alebo niečo také. V klube mu povedali, že to tam nemôže spraviť, ale to je jedno. Ide o to, že toto musel vediet skôr, je tam samozrejme akási pravdepodobnosť, že to mohlo byť takto, ale skôr si myslím… 

J: … že sa zlakol a radšej to odriekol… Nevedel to riadne zorganizovať a nechal to tak…? 

T:…hm? Asi tak …Nás to hrozne naštvalo, pretože sme mali deň volna a k tomu bol piatok, co je najlepší deň na hranie a týmto mi strácame hrozne veľa prachov. 

J: Koľko Vás výjde jeden deň? Prechod podľa vzdialenosti. Včera ste napríklad došli o koľko prachov?
 
T: Včera sme išli zo Zakopaného. Asi 1000 korún, najmenej za prenájom auta.
 
X: Keby bolo miesto, tak ste sa mohli zastaviť v Trenčíne. 

T: My sme hľadali miesto na koncert. Hneď ako sme sa to dozvedeli sme obvolávali ľudí. Do Žiliny, Máriovi…, takže sme sa to snažili akosi zalepiť, ale s tým už veľa nenarobíš… 

J: Ale napríklad tu sa stala podobná situácia. Pred dvoma týždnami tu mali hrať akýsi kanadania..,bože ako sa len volali? Nemôžem si spomenút na meno kapely… 

X: NNAE? 

J: Ja neviem, no proste bola tu deň predtým free house party /Stupava/ a deň po tom televízia Markíza urobila okolo tejto párty veľké halo, že tam fičia drogy a celé to pritom natáčali a ukazovali tam travelerov ako si fičia na speede či lsd a tak zo dňa na deň musel majitel klubu, kde sa mal koncert konať, zavrieť klub, lebo sa obával,že mu tam nabehnú kukláči a vybielia to tam. To je ten prípad, kedy to nebola chyba usporiadatela, ale majitela. Možno podobný prípad, aj keď mohol ten klub otvoriť, ale by riskoval… 

T: Hej , samozrejme, tam je možnosť, že to takto kľudne mohlo byť aj v našom prípade. Môže sa to stať, ale mne sa to už stalo neraz. A myslím si o tom svoje… 

J: Už by si mal byť potom odolný (úškrn popod nos). 

T: Kedykoľvek ideme na nové miesto, je to svojim spôsobom risk, pretože nevieš do čoho ideš. Nepoznáš tých ľudí. Je to tažké, že áno. Niekedy je to proste v pohode na 80 % a niekedy z 20 % je to úplne sklamanie. Každopádne je to životná skúsenosť. Proste prídeš tam, je to tam blbé, to nie je miesto pre nás, asi takto. A nabudúce tam už nepôjdeš, alebo naopak, keď je to tam dobré, tak si to zopakuješ aj nabudúce.

J: Z toho mi vyplíva, že sa nevraciate na miesta, kde sa Vám to nepáčilo? 

T: Nie, nie , nie to nie. Nejdeme tam, kde to proste nefungovalo, tak ako by sme si to predstavovali. 

X: Mali by ste prísť do Trenčína.
 
J: Ono to má určite viacero vplyvov, ktoré na danú situáciu pôsobia. Deň, nálady…Najideálnejšie by bolo robiť koncerty cez víkend. 

T: Nehovorím o tom, že ci mi to odohráme dobre, alebo či sa ľudia bavia alebo sa im to páči. 

J: Ja viem, hovoríš o organizačnej stránke koncertov… 

T: Hovorím o tom ako to funguje. Ako sú ľudia zodpovedný a ako to funguje navzájom. Pretože pri koncerte ide vždy o promotéra a kapelu. Tam nie je možné, aby to bolo chápané ako súboj o peniaze. To my nikdy nerobíme. My povieme, že potrebujeme toľko a toľko prachov, ale keď tie prachy proste nie sú… 

J: …tak aspoň to niečo …koľko berie Lvmen za koncert? Keby som chcel urobiť koncert Lvmen? Koľko by ma to vyšlo? Dajme si takú modelovku: ľudia by boli ochotný prísť a ja ako organizátor Vás chcem pozvat. Špeciálne len jeden koncert z Prahy do Bratislavy. 

T: To máš jednoduché. To máš 700 km, to je tuším 320 do Prahy či 350 km? To fakt neviem presne. Takže musí sa predovšetkým zaplatit nafta. 80 litrov nafty. Nafta stojí 24 korun , takže to vychádza asi 80 x 24 , čo je v priemere asi 2000 korún + auto. My máme mraky aparatúri ,takže si musíme požicat auto. Nejde to osobákmi. My nemôžme hrať na nič iného, teda môžme, ale nie je to ono. Je to náš aparát a neznelo by to na iný dobre. Kedže máme toto auto, ktoré je na jednu polovicu moje, môžem si dovoliť ho zobrať za 1000 korún, ale pokial si bereme iné auto, od iného človeka – dajme tomu 1.500 korun. Keď to dáme dokopy vychádza z toho suma 3.500,- bubákov. 

J: To nie je až taká zlá cena.

X: No a keby ste sa ešte po ceste zastavili v Trenčíne?
 
J: Hm? Co máš stále s tým Trenčínom? 

X: No, nie ide o to, že keď ste hrali v Dubnici pred rokom, ľudia vás síce nepoznali, ale vy ste mali video projekciu a ľudia boli z toho dosť v riti…mali fajnové ústa. Hrali ste tam s GNU a ešte s Testimony.
 
T: Hm, na ten koncert si pamätám. 

J: Bude aj dnes video projekcia?
 
T: Nemáme video projektor. 

X: To nebude mať to čaro, ktoré produkuje Lvmen. Škoda. 

T: Vieš čo, ide o to, že my si to zatial nemôžeme dovoliť, pretože ten video projektor stojí 40 litrov a keď si ho požičiame na deň – tak nám rastú na deň obrovské náklady, pretože stojí na deň 1000 korún. A to by sme si museli pýtať od organizátorov 4.000-4.500 korún a to ti už nikto pomali nedá. A nemôžeš to ani od nich chcieť. 

J: Vždy sa dajú volaako tie prachy dostať. 

T: Hej, ale na druhú stranu. Napríklad: Ty si vypýtaš 3 litre a oni ti povedia , že je to v pohode…

J: …prídeš tam a zrazu smutné očičká a pokrčené ramená… 

T: Ľudia neboli, zvukár chcel toľko, prenájom sálu…toľko a toľko. Ja to celé chápem, ale jednoducho… 

J: To sú tie problémy organizátorov.
 
T:…ale jednoducho, my sme tí poslední, ktorí dostanú zaplatené. My dostaneme ten zbytok. Čo sú štyri stovky. A potom musím zobrať vlastné prachy a splácať to zo svojho. A to tak dlho nejde robiť. Ja tých prachov tiež nemám na rozhadzovanie. 

J: Nechajme túto tému a prejdeme na…viem. Spätná väzba pri hraní.
 
Nevidel som Vás nikdy pred touto šou, takže nedokážem opísať spätnú väzbu na Lvmen, ale rád by som vedel reakcie publika na Lvmen. Určite to človek cíti. Tie vibrácie a energiu, ktorá buď ide z ľudí alebo nejde, ale každopádne to máme možnosť zaznamenávať. City, reakcie – jedno s druhým. Skús mi popísať tvoje zážitky, keď hráš. Ako to na teba pôsobí?
 
Príklad niečoho čo si si zapamätal. Uvediem úplnu sprostosť, na koncerte stál človek a pod tlakom a úžasom z Vás odpadol alebo niečo podobné, pretože vy hráte veľmi intezívnu, hypnotizujúcu hudbu. Niekedy až ktorá hraničí s hypnotickými zážitkami, haha.

T: Ty vole , tak to snad ešte nie. He-he. Ja neviem. To je vždy iné. Ja fakt neviem. Samozrejme je dobre, keď cítiš, že tam niečo je, že to tých ľudí berie. Niekedy je to také, že to proste nevidíš, že len stoja, ale to nie je chyba ľudí. Chyba je v kapele, že to nedokážeme spraviť. Nie sme až tak dobrý. Proste, že prídeme niekam, kde o nás nič nevedia, alebo nevedia čo hráme. Ty tam prídeš a musíš nejako nadviazať kontakt s tými ľudmi a niekedy sa to nepodarí a niekedy zase áno. Vo väčšine sa nám to vždy podarí. 

J: Takže nemáš nič, čo by ťa dostalo. Čo by ťa ovplyvnilo, čo si si zapamätal? 
Lebo zatial som sa stretol s reakciami typu: waw, super bol som odpálený, čumel som s otvorenou hubou a že to na dotyčných nechalo hlbokú stopu. Nemohol som spať a hlboké depresie… 

T: To ja ale nechem ,aby to tak na ľudí pôsobilo-fungovalo. 

J: Nechceš, aby to fungovalo / znelo depresívne?

T: Ja neviem. Ja si myslím, že to nie je úplne jednostranná depresia. Je tam toho viac a záleží na jedincovi ako si to preberie. Samozrejme, že tieto prvky sú tam a možno tam aj prevládajú, ale nebol to zámer, aby to tak pôsobilo. Jednoducho, keď to robíme – tak to tak robíme ako Lvmen. Moc nad tým nepremýšlame, že tak toto je blbé, neznie to moc depresívne. A bol by som hrozne nerád … stretávam sa s tým dosč casto, že to touto cestou ľudia chápu. Ale…? Bol by som radšej, keby to brali trošku inak..no inak? Nemôžem nikomu povedať, aby to chápal po mojom – takto a takto. To nejde. 

J: Sme predsa každý iný a chápeme a cítime odlišne… 

T: Ja osobne sa mám k tomu, že to pre mňa neznie ako jednostranná depresia. 

J: Ale trošku tam tie pocity a depresia vyliezaju… Lvmen sú temný, čiernota, temno podzemné.

T: Jasné, to nepopieram. V tej kapele hrajú ešte druhý ľudia a každý z nich dáva do toho niečo svoje. Kapela je vždy dohromady / spolu. Nikdy nie len jeden, druhý , tretí, štvrtý člen…je to jeden celok. Tvorený 5 komponentmy. Záleží len na tom dať to celé dohromady, aby to fungovalo ako jeden celok. Každý dáva to svoje a myslím si, že sa nám to darí. 

J: Z iného súdku znovu. Lvmen a House-ová kultúra. Pýtal som sa to už aj Hula v 9 čísle BH-čka a celkom ma zaújma tvoja odpoveď a postoj k house-ovej kultúre / subkultúre. Drogy s ňou spojené.  

Pýtam sa Tschepitsa nie za Lvmen. Celý rozhovor je len tvoj osobný postoj , nie postoj celej kapely…
 
T: Ešte skôr ako odpoviem, chcem povedať, že Lvmen nikdy nebola názorová kapela. Hrajeme muziku a ľudia nás považujú za hardcore. Ja s tým osobne súhlasím a je to dobré, pretože sám som v tom od svojich 16, aj keď to ako vyslovene ako hardcore neznie. Pre mňa bol / je HC postoj. A preto si myslím, že hardcore kapelou sme. 

J: Teraz dosť často rýpem v otázke škatulkovania. Večné súboje ty si punkáč – ty si kokot, ty si emák – ty si kokot…a podľa mna je to jedno aký druh hudby to je, záleží len na tom ako sa tí ľudia / kapela stavajú k scéne. A to je to čo ľudia tu moc dobre nechápu… 

T: Pre mňa hardcore znamená, že to robíme tak ako to robíme. Robíme si to sami /D.I.Y./. Nerobíme veci, ktoré by neboli za hranicami našich limitov. 

J: Stále hladať a hladať nové a nové obzory… 

X: Ten kto Vás počul a videl Vašu video projekciu musí pochopiť, že je to hardcore. Teda ja osobne som bol mimo z vašej projekcie. Som ani nedýchal.

J: No, ale odbočili sme od hlavnej otázky…vráťme sa k house-u.
 
T: Ja mám k tomu taký divný vzťah. 

J: Kladný?
 
T: Nie – zase tak nie. Ja som pracoval dlhú dobu v Roxy, čo je jeden house-ový klub v Prahe. Tam boli večeri, kedy som si prial, aby to vypli, pretože to nešlo ďalej. 10 hodín v kuse je už aj na mňa dosť. Ja to nepočúvam, nemám k tomu vypestovaný vzťah, ale nemám nič proti tomu. 

J: A čo drogy a house? Nemusí sa to týkať len houseovej kultúry. Aký máš názor na drogy? Sú pre teba prínosom? 

T: U mňa to moc nefunguje…
 
J: Experimentoval si? 

T: Hej, experimentoval som, ale nikdy nie vo veľkej miere. Vždy som mal pocit, že robím niečo zlé. Takže jediné čo ma drží sú cigarety. 

J: A alkohol? 

T: No hej, dám si pivo. Ale nepijem tak, že si ich dám 10 a strácal by som kontrolu nad sebou samym, to nie. 

House-ová kultúra je s drogami veľmi spojená. Myslím si, že to je hrozný povrch. Je založená na tom, že ľudia chodia od pondelka do piatku do roboty, zarobia si peniaze. Potom si kúpia 3 extazy a šlapú celý víkend. Ja by som to takto robiť nechcel. Im to trebars vyhovuje, ale pre mňa … nevidím v tom nič čo by ma naplnilo. 

J: Pokial sleduješ vývoj v hudbe, čo si myslíš, čo príde po house-ovej muzike? 
Pozn: nastala odmlka na slabý rehot .

J: Je určitý vývoj v hudbe a stále nové a nové trendy a ja osobne si neviem predstaviť čo by mohlo prísť po house. Máš nejakú predstavu? Nie som muzikant…a neviem to posúdiť či vystihnúť, alebo..? Ešte lepšie. Akým smerom by ste sa chceli vybrať vy ? Lvmen a budúcnosť… 

T: My to nevieme. Keď sa nám niečo páči tak to tam dáme. To fakt neviem predpovedať. U nás musia byť všetci spokojný. Niektoré veci, by som povedal pred rokom, by som v živote nespravil, teraz začali fungovat. Celé sa to vyvíja. Neviem čo príde, nemám šajnu. Mysticizmus…
 
J: Počkať..prednedávnom som si kúpil CD-čko od Klausa zo Silver rocket 10 YEARS AGO a boli tam kapelky ako Point či Lyssa, GNU , Landmine Spring a dalšie super kapely ,ale hneď za Vami tam bola kapelka PSYCHIA3-a. To bolo kurva dobrá vec. Hneď som si povedal, že to znie ako Lvmen bez elektriny. Poznáte tých ľudí…? 

T: Práveže vôbec ich nepoznáme.
 
J: Máte nejaký kontakt na nich?
 
T: To nemám, ale skús sa spýtať Adama z SRR.
 
J: Chceš sa Teo nieco spýtať? Nechcem to zbytočne predlžovať, aby to potom nenudilo…
 
X: Nie, nechcem…
 
J: Tak ďakujem za rozhovor a snaď sa niekde zase uvidíme…

pozn: Viete si predstaviť, že máte možnosť spraviť dobrý rozhovor so zaujmavým človekom a vy mu dáte len zopár blbých otázok a nič poriadne nerozoberiete? Áno, práve sa to stalo a práve ste to dočítali. Možno budem mať ešte príležitosť si s Čepicom sadnúť a spraviť to lepšie.