Laco “Dauntless”

Lacike je jeden z mála bubeníkov, z našich končín, na ktorých sa je aj radosť pozerať nielen počúvať, keď to šije do svojho inštrumentu. Škoda, že v tých devätdesiatych rokoch som nefotil tak ako teraz, lebo by z toho vznikli určite fotky plné energie a radosti. Dauntless bola jedna z tých kapiel, čo nehrali dlho, mali len jedno demo vonku, ale zanechali stopu na našej generácii asi tak ako Testimony. Priniesli do nášho sveta kvalitný a rýchly mosh core.

Čo robí dneska Laco a ako sa mu darí si môžete prečítať s Amen Tma. Pre zaujmavosť som doplnil rozhovor a prepis rozhovoru s Dauntless, ktorý som robil pre český zine Reskator a môj zine Brotherhood niekde z roku 1999.

foto: Michal Jelínek

R: Čau Lacike, ako ide život? Dlho sme sa nevideli, čo máš v živote nového?

L: Zdravim ťa srdečne, to “dlho” je pre mňa fakt jeden fenomén, pretože skoro všetko si pamätám dosť dobre, že by som povedal, že to bolo pred dvoma týždňami, ale v realite našej je to dlho, áno, v podstate každý deň je pre mňa novým prekvapením a užívam si to. Za ten čas som si zahral s veľmi veľa ľudmi rôznych žánrov, ale smršť hardcore , nechýbala nikde, vždy som to tam nejakým spôsobom nahodil v ramci únosnosti.

R: S kým si si teda zahral z tých zvučnejších mien a ako sa ti s ľuďmi zo show biznisu spolupracuje? Je mi jasné, že si profesionál, tak ako sa ti pláva v tomto svete v porovnaní s klasickou undergroundovou scénou, už to môžeš porovnať, skúsenosti máš habadej.

L: Hral som s celou československou “elitou”, keď sa to dá takto povedať. Hral som s Peťom Nagy-om, Ledeckým, okrem Riša Mullera asi s každým…hrá sa mi s nimi fasa, sú to obyčajný ľudia ako my. Ja mám strašne rád muziku a viem ku každému štýlu pristúpiť profesionálne. Aj keď niektoré pesničky som nemusel, ale partia bola vždy dobrá. V rámci undergroundu to bude vždy moje najoblúbenejšie miesto, lebo tam sa nikdo na nič nehrá, to je čisté. Tam to maže. Ja som veľký fanušík undergroundu a chcel by som ho zmiešať s mainstremom, snaď sa mi to podarí v jeden deň. Zaujmavé bolo si zahrať s takými menami ako East 17 či Suzi Quatro, či Righ Said Fred, alebo funky legendou Delegation, to bola skúsenosť na nezaplatenie. Je super, keď zažiješ na stage-i tú profesionalitu, ako to iskrí ako to maže jedna radosť. Zažiješ tam tie profesionálne postupy, a keď príde daná legenda ako to ožije a vyžaruje tá charizma.
Vidím toľko ľudí – profesionálov a urobiť si ten názor sám ako chalan, ktorý ich počúval, vedieť tie veci naviac o nich je zaujmavé. Boli to krásne časy aj smutné časy. Chalan som ostal ten istý, naberám skúsenosti a ďakujem za skúsenosť, ktorú som dostal.

foto archív amentma – Laco v Dauntless

R: Vieš nám povedať niečo viac o svojom živote? Kde si vyrastal? Kam si chodil do školy a čo si pamätáš z detstva? Ktoré su to tie prvé príjemne zážitky, ktoré si uchovávaš v srdci?

L: Narodil som sa v Šali, ale vyrastal som v Galante, v jednoduchej rodine , školu som mal hneď pri bloku asi 3 min, ale skoro stále som meškal, haha . Z dectva mám niekoľko úžastných zážitkov napr. mávali sme taký deň, že okolo obeda bola 3 hodinová prestávka a mali sme voľno 3 hodiny a potom naspäť do školy, ešte na jednu hodinu, tak tu prestávku sme chodili ku mňe s kamošmi a hrali sa všeličo (schovávačka a podobne) a ja som už vtedy bol veľkým fanúšikom Fredyho Kruegera z Nightmare on Elm street . Mal som stenu polepenu jeho plagátmi a tak sme si so spolužiakom, cez tú prestávku, vymieňali známky do Lutra albumu (taký časopis, kde si si kupoval nálepky a si ich musel prilepiť na dané miesto a keď si už tam tu nálepku mal tak si si ju vymenil za takú čo si nemal a ja vtedy hovorím spolužiakovi, že je mi strašne zle a začal som rýchlo a nepravidelne dýchať a hádzať sa na zemi a snažil som sa mu v tom dopovedať pri zmene hlasu (nezmutovaného), že keď bude najhoršie tak v kuchyni je kokos nech na neho 3 x zaklope, že potom bude všetko ok. Tak ja som pokračoval a stupňoval tú zmenu hlasu a triasol a kričal a prevracal oči a on kukal na mňa a nechápal čo sa deje a popritom cúval do kuchyne pre ten kokos a ja som zrazu prestal a on volal na mňa, že Laco? Čo ti je? V tom som vystrelil zo zeme a strašlivo vážne vžitý do úlohy démona som sa k nemu blížil a on vystrašený bledý v šoku klopal na ten kokos až ho zahodil a utekal preč z domu, haha. Tak som sa strašne smial, som mu kričal s okna, že to bola len sranda nech sa vráti. Tak toto som bol ja za mlada.
Zážitkov bolo fakt veľa, hrozne veľa. Mal som spolužiaka, čo bol fanúšikom Metallica a sme si na stole búchali taku našu najobľúbenejšiu lajfku zo SAN FRANCISKA 1986. Po základnej som išiel na učňovku za kuchára – čašníka a tam bolo tiež super … cez prázdniny som chodil k babke, do takej osady pri dedinke Topolnica , kde bolo 9 domov a tam som zažil najúžasnejšie chvíle môjho dectva. Mali sme veľa zvierat a ja som bol stále s nimi, bol tam zrúcaný kaštiel, tam sme liezli, skákali, hľadali poklady a všetky tie veci plné adrenalínu a vzrušenia . Zaujimavé bolo, že jedny prázdniny som si na začiatku vybral z pomedzi malých žltých kuriatok jedno čierne a cele prázdniny som sa o neho staral a každý deň sa s nim prechádzal a učil ho veciam. Tak až sa stalo to, že ma na slovo poslúchalo, keď končili prázdniny a na týždeň sme išli k babke tak som sa postavil do dverí, zapískal, a to kura sa rozbehlo ku mne a vyskočilo na ruku a strašne sme sa tešili obaja … až pokial prišiel týždeň, keď som pískal a už neprišlo, nedeľná polievka… aaach…

R: Smutný príbeh kuriatka, snaď aspoň polievka bola dobrá.
Kokso, toho spolužiaka musela trafiť mŕtvica v tom rannom veku, ja by som sa už asi po prvých sekundách došťal, keby si mi toto spravil, haha. Vidieť, že tvoji rodičia sa tiež s tebou nenudili. Čo je to “najhoršie”, čo si im vyviedol?

foto: archív Laca

L: Ten spolužiak to prežil, má štyridsať rokov ako ja, šedivé vlasy, snaď nie z toho čo som mu vyviedol, asi ich ma šedivé z bežného života. Ja som už taký, vymýšlam a stále som niečo vymýšlal v rámci únosnosti. Nikdy to nebolo za hranicou únostnosti. Keď som toho Freddyho mal na stene a mal som niekam ísť s rodičmi či tak, vždy som dobehol ešte do izby a hovoril som mu, že sa ešte vrátime, haha, som bol úplný fanatik. Nerobil som žiadnu extrémnu vec, teda aspoň si nespomínam…to najhoršie čo som vyviedol, moji rodičia už to najhoršie brali normálne, zvykli si. Čo by iný rodič asi videl ako brutal, oni boli normálny.
Keď sme krstili Get explode, krstila nám to play mate, na meno si nespomeniem, nejaká Mia, Maja, fakt neviem ako sa volala už. Krstili sme to s “cukrom”, bola tam aj Markíza, tak to bolo trošku cez čiaru, haha.
Kokso, ale dneska sa cítim tak blbo, zežral som asi desať vysmažaných hríbov, na to som si dal dva burčáky a teraz mám čo robiť na toto odpovedať, haha. Ideme ďalej…boli to bedle, btw, haha.

R: Pokračujeme, dobre si odgrgni či prdni to pomôže, haha…ako si sa dostal k muzike? Boli bicie prvý tvoj nástroj, ktorý si chcel vyskúšať, alebo hráš aj na niečo iné?

L: Otec bol bubeníkom dedinskej rockovej kapely the Faces, počúval rock a blues a čítal si pri tom noviny, alebo relaxoval a ja som sa tam ako malý chlapec (3-4 roky) pri ňom a tej hudbe hrával, to prešlo nejako spontánne k tomu, že si otec všimol, že na stole bubnujem a že mi to dosť ide, tak mi urobil také panelákove bicie, že kopák, hajtka, ale bola to prasknutá činela, ktorú mi dal jeden bubeník z kapely Polyfónia v Galante a ako spodok hajtky mi urobil taký iba pás hliníku, ktorý akože nahradil spodnú časť hajtky. A vyrobil mi snáre a prechod 6 uholníkový a do toho vložil polystyrén a to boli moje prvé bicie, keď som mal 4 roky a hrával som na všetky kazety čo mal rád radom niekoľko hodín denne bez toho, či sa mi páči song alebo nie. Proste mali kazeťak a A side a potom B side a ďalšia v rade. Keď už som všetky prehral tak som sestre zobral jej Darinku Rolincovú. Potom na moje piate narodeniny som dostal svoju prvú sadu , ktorú mám doteraz. Medzitým som sa ako 14 ročný naučil hrať na gitare z takej knižky, čo mi tiež otec kúpil, že gitara pre samoukov a popritom Nirvana unplugged a z toho rovno do punku, kde som už skladal svoje prvé punkové songy a zároveň som založil svoju prvú kapelu NOTORIC PUNK neskôr STRESOVÁ SITUACIA.

foto: archív Laca

R: Povedz nám niečo viac o Notoric punk a Stresová situácia. Kto tam hral s tebou, ako dlho ste hrali a vydali ste niečo? Aký bol prechod z týchto punkových kapiel k tvrdému a nekompromisnému hardcore?

L: Notoric punk bol môj projekt na základnej škole, kedy sme pričuchli k punku. Hrali sme na španielky, vymýšlali rify s miestnymi borcami. SBE boli našimi vzormi z Galanty, neskoršie som s nimi hral. Bola tam aj kapela Major štyri či Čistá ryža. Stresová situácia neskôr bola kapela, kde sa obmenili texty, kde prišiel na bicie hrať Mani z Čistej ryže, post druhého speváka Mišo Mišík z Čistej ryže, kde spieval, bola to pocta hrať s chalanmi, lebo to bola najlepšia undergroundová kapela, ktorá sa nebála experimentovať aj s hrou na píšťalke, grindovalo sa a experimentovalo. To bola doba najemocionálnejšieho hrania v kapele u mňa, čo sa undergroundu týka.
Skončili sme a hneď na to mi zavolal Andrej, že či nechcem prísť hrať do Dauntless. Vydali sme deveť pesničkové demo, musím to dať na web celé, do dnes sú to veci, ktoré sú stále aktuálne. Bojovali sme proti hajzlíkom, ktorý klčovali lesy, za ekológiu, ktoré su do dnes veľmi dôležité, aj keď to má dvadsať rokov. (Prečítaj si rozhovor z roku 1999 od týmto rozhovorom)
Zloženie bolo Števo Pekarík gitara a spev, Budko na base, Marek Kižma na gitare, ja na bicie a takto sme sa obmieňali . Na nástroje sme sa striedali, sem tam niekto prišiel a odišiel podľa toho čo počúval, či sa niekto stal moc indy a my ostatný sme boli príliš veľký punkáči na indy, haha. V tých devedesiatych rokoch sa to tak delilo na indy a punkerov a iných. Neskôr k nám prišiel Peťo Vyda hral na gitare v Čistej ryži, či Peťo Kuško, Rado Drga a chalani zo sídliska. Mali sme super koncerty, smršť keď sme hrali, zahrali sme na zopár antifa koncertoch, všade kam sme prišli bola dobrá nálada, rád na to spomínam.

Čistá ryža – Betónová ruka, demo 1998

R: Osobne si ťa pamätám ako hyper napumpovaného bubeníka Dauntless, na ktorého bola radosť sa pozerať keď hral. Aká bola cesta k Dauntless? Povedz nám niečo o histórii kapely? Kde ste sa stretli a ako ste sa dali dokopy?

L: Hehe vďaka, áno tak to mám rád, som strašne rád, že bubnujem týmto štýlom, ktorý je od mojich 4 rokov so mnou. Vyrástol so mnou a stále je so mnou a bude navždy pre mňa. Je to sprevádzanie každej chvíle života, nonstop, hocikde som a hocičo robím mimo bubnov, ale v mojej hlave stále hrajú rôžne rytmi. Je to pre mňa pocta, strašne si užívam každé hranie rôznych žánrov a všetko mi dáva úplne inú podstatu, inú postupnosť, iný pohľad a chuť. Asi tak ako keď ješ svoje obľúbené jedlá a každé ma to svoje čaro a spôsob.

Dauntless – foto archív amentma

Mal som 17 rokov a s Hrycom sme sa evidovali nejakým spôsobom. Ja som mal 3 punkové kapely, Notoric punk (Stresová situácia ), S.B.A (Slovenské biele akostné) a Oplan (Slovenska klobása ) no a Hryc mi odkázal, alebo volal na pevnú linku, že hľadajú bubeníka, že majú niečo nahraté, nejaké skladby zo skúšobne, že či by som si to vypočul a ja že jasné, tak sme dohodli stretko v Galante na štadióne v takej malej barobufetokrčme. Pustil som si cez walkman a hneď, že boooooooof, hneď prvá vec Imprisoned a bolo jasné, že do toho idem a tak sme sa stretli v Kráľovej pri Senci a hneď sme si sadli (zapasovali) a od začiatku tam bol ten duch toho presvedčenia, partia a skúšalo sa v domove dôchodcov hehe. Makali sme aj 3 krát do týždňa a potom po pol roku sme mali prvý koncert. Iba v domove dôchodcov pre kamošov a potom už nejaka session v Bratislave a začalo to, boli to neskutočné časy.
Apropo musím ešte spomenúť šiesteho člena kapely Mema, ktorý bol náš maskot a veľa koncertov odspieval a od moshoval s nami.

R: Mám pocit, že ten koncert v domove dochôdcov som videl, hrala tam tuším ďuriho kapela z Bratislavy a tá naša crew tam dorazila celá.
Dauntless boli z južného Slovenska, ako si sa pozeral na tú dobu kedy Slota a jeho vazali vládli Slovensku akoby boli zemepáni a všetká tá nenávisť proti maďarom bola hrozná. Známe “nasadneme do tankov a zrovnáme Budapešť” je už legendárna hláška, z ktorej si človek už len robí srandu. Pociťoval si to aj ty, či niekto z kapely, keďže ste boli z oblasti Galanti, Sládkovičova, kde maďarské menšiny sú vlastne väčšiny?

Dauntless v Bratislave, Memo v kotli v bielom triku, archív amentma

L: Vieš čo, že ja som vôbec nepociťoval vplyv politiky vtedy. Ja som mal 7 dni v týždni skúšky, furt sa hralo, všetká sústredenosť bola na hudbu a nie na tie všetky somariny okolo. Veľa smiechu a dobrej nálady a potom doma, alebo v robote nejaké tie politické hlášky som evidoval, ale iba s tej humornej stránky, ja od malička rozprávam slovensky a maďarsky tak pol na pol +- , ale nikdy som to nejako neriešil, lebo kapely a kámoši boli skôr slovensko jazyčný a potom pár kamarátov u babky, keď som bol mladší, tak tam po maďarsky.

R: Ono to bola aj tak iba politika a šírenie nenávisti v tých národniarskych kruhoch. Nám to všetko bolo jedno, kto si, či odkial si.
Čo ťa bavilo na scéne v 90tých rokoch, keď si v nej bol aktívny? Ktoré kapely ťa inšpirovali? Na čo rád spomínaš?

L: Tak 90 roky boli dosť big remix, haha, na začiatku 90 rokov som mal 10 rokov a samozrejme som počúval dosť aj tanečnú hudbu, ktorú si stále púšťala moja o 5 rokov staršia sestra ako N.K.O.T.B , Bross , Janet Jackson a všetky tie tanečné veci , prelom k tvrdšiemu prišiel v 1994, keď sestryn frajer pustil na takom namakanom UFO magneťaku, Metallica Enter Sandman a ten zvuk bicích ma totálne vystrelil do nového levelu. A to som ešte 2 roky na tom strašne ulietal a zbieral som si od nich všetko čo som mohol, všetky kazety, diskografiu, ale nakoniec to aj po vypočuti všetkých albumov skončilo do toho Black albumu, s ktorým som začal . Už ten Loud som nepočul ani , tam už prišla vlna 1995 roku Nirvana (tam som sa aj naučil hrať na gitare s unplugged) a s ňou aj tá moja éra punku a kapely a to bola jeba … Exploited , Pistols atď a z domácej scény: Ostrov P , Jesus underground band , Čistá Ryža a moje 3 punk bands.

R: Prečo Dauntless vlastne skončili?

L: V Dauntless bola snaha sa niekam posunúť , každí bol ovplyvnení tým svojim a začali sa nám rozchádzať spoločne cesty – štýl , a boom hotovo, ešte si spomínam na tie posledné skúšky, kde zrazu fakt akoby nebolo už možné pokračovať v tom a postupne sme boli už len traja, dvaja a potom ešte taká možnosť, snaha to nejako ustať tak som už prestal chodiť aj ja. Škoda no, ale aj priority, každý vlastne už pracoval a potom došli do toho baby, ktoré akoby tiež zrezali z cesty ako tak … ale Hryc a ešte chalani s Kráľovej niečo dali dokopy a chvíľu aj hrávali, no a ja som sa zasa prehupol do iného sveta.

R: Kde si hral po Dauntless?

L: Ešte počas Dauntless som išiel na vojnu (armádny umelecký súbor a tam som sa zoznámil zo špičkovými hudobníkmi všeho žánru od jazzu po HardCore, až všetko dokopy. Proste nonstop sme hrávali, to bola vlastne naša vojenská náplň, cely čas hrať a cvičiť a vystupovať po kasárňach. Po vojne sa to samo spustilo . Robil som kuchára v Ikei a to ešte stále Dauntless hral a ja som bol strašne v práci nahnevaný, že ja už mám tohoto dosť v kuchyni. Zhodil som čiapku v šatni, nasratý, že končím a človeče v tom momente mi zvoní telefón, že ahoj tu Robo Grigorov , robím konkurz na bubeníka, že či nedôjdem a začal další level v mojom živote.

R: Vidíš to a takto to bolo, raz som išiel so ženou na koncert Roba Grigorova a tam si za bicími sedel ty. To bolo ešte pred našim odchodom zo Slovenska, to bola dobrá haluz z hardcore kapely rovno k takej hviezde.
Ako sa o tebe Robo Grigorov dozvedel? Kedy si sa rozhodol ísť dráhou profesionálneho bubeníka? Bol to len krok od Grigorova k hraniu pre veľku show na Markíze? Povedz nám niečo o tejto ceste.

Get Explode – Blue sun

L: To bolo na začiatku mojej kariéri, keď som začínal prechádzať medzi mainstream muzikantov počas tej vojenskej služby, som spoznal fasa ľudí. Najlepšie bolo, že keď som došiel na konkurz, tak mi povedal, že mám zahrať techno, haha, ja som v tej dobe už techno počúval, dokonca som bol v nejakej ankete zvolený za druhého najlepšieho techno DJ-a, veľa som to hrával, aj za gramcami, dodnes ich mám stále, tak som dal techno pre Roba a zobrali ma do kapely.
Potom prišiel Peter Nagy, nejaké festivalové koncerty, a potom to už išlo, to sa roznese medzi ľudí, kto ako hrá a aký je. Katka Knechtová či Janek Ledecký, to boli všetko fasa skúsenosti. Teraz mám svoj nový projekt, ktorý sa volá Try this, pôsobímso super babou Bianka Ungvolgyiovou.

DJ set foto archív Laca

R: Keď si sadneš za bicie, čo ti to dáva? Čo ťa motivuje či ženie byť lepší, presnejší či inovátorskejší? Máš nejaké hudobné vzory?

L: Bicie sú pre mňa môj rodný list. Je to niečo, čo sa ťažko opisuje…cítim sa tam bezpečne a hlavne na správnom mieste a už len ten pocit je úžasný a silný, zimomriavky, veľmi si cením tento dar. Dáva mi to všetko dôležité k životu a vďaka bicím som videl aj kus sveta a spoznal rôzných ľudí, čo mi pomohlo chápať toho viac, je na tom krásne to, že nikdy to neskončíš, aj keby si cvičil 24-7. Stále sa vrátiš napríklad k tomu základnému rytmusu, v ktorom dokážeš objaviť neskutočnú polohu a systém hrania a ten správny groove. Je to stále o nálade a celkovom pocite k nástroju a o tom že, čo vlastne potrebuješ zdokonalovať, napríklad, pri skúškach spoločného výtvoru s kapelami rôznymi, vždy to je iné, vždy som inak naladený, alebo hrám rôzne štýly. Niektorí ľudia nemaju potrebu o hlasne bicie a ani veľa bubnov, potom je to opak atď. Vždy keď trénujem snažím sa venovať čas všetkým žánrom a udržiavam si ten štandard, aby som bol ok v každom jednom.

R: Get explode, bola to regulérna hudobná kapela, alebo len projekt pre poctu Testimony? Kto ťa oslovil na prerobenie skladby od týchto bratislavských harcovníkov?

L: Get explode bola boja srdkovka, ktorú sme si založili s Mariánom Čurkom, ktorý je vášnivy zberateľ klávesov, samplerov a iných mašiniek. Išiel som natáčať jeden projekt do Keni v Afrike a zavolali sme si ho, ako vyštudovaného kameramana, aby nám to natočil, tam sme sa zoznámili a keď sme to išli strihať k nemu, zistil som, že ma neuveritelne veľa brutálnych samplov, zo synťakov, samplerov, zovšadial išiel brutálny zvuk a hluk, tak sme si povedali, prečo nedáme dokopy kapelu na štýl Prodigy. Malovali sme sa, behali po stagi, skákali, bolo v tom veľa bicích a samplov, striedali sme sa s perkusiami, bola to veľka zábava. Hrali sme od mega veľkých módnych prehliadok po zaprdené, zafajčené malé kluby. Hrali sme všade kde sa dalo. Museli sme to ukončiť z rodinných dôvodov, ktoré sa nemusia rozmazávať, ale je možné, že to dáme k desiatému výročiu založenia ešte dokopy na pár koncertov. Mal som Get explode veľmi rád, bola to šupa. Vydali sme aj cdčko s osemnástimi pesničkami, pozri si to na nete.

Tribute to Testimony – Get Explode


Čo sa týka nahrania “Breaktrough situation”, tak to ma oslovil Filip Glocko z M.S.R., ktorý to dával dokopy, neskôr hral v bystrickej kapele Brainstorm. Preneho to bolo zaujmavé ako robil tribute pre Testimony, a opýtal sa ma, že či by som neurobil bonus kover verziu v elektronickej podobne na tento projekt pocty. Vybral som si Breakthrough situation a snažil som sa ju urobyť tak, aby zapadla do konceptu cdčka. Vypomáhal mi pri tom aj Adamko Kopkáš, ktorý hral v Core F.S. a neskôr v Rust to dust. Peťo Bulík – gitara a Ďurko Szomolányi z Get dark nám pri tom vypomáhal tiež. Super nám to fungovalo, ale časom sa to rozplinulo kvôli pracovému vyťaženiu, ale ako som hovoril, nie je všetkému ešte koniec.

R: Aké máš plány do budúcna?


L: Moje plány do budúcna, z jednej stránky by som momentálne aj zapičoval, ale na druhej strane máme teraz čas skúšať a iné veci. Všetkého už je tak preplnené, že sa mi už nechce ani nič vymýšlať a nie som ani moc motivovaný, chýba mi inšpirácia. Zrušili nám koncerty, ale mám nový projekt “Try this”, s mladými hudobníkmi ako Tóno Michalčák – gitara, mašinky, jeden skvelý hudobník, vyštudoval kompozíciu a skromný chalanisko, Juraj Griglák na base, Štefi Tomko tak isto, všetko mladý chalani, nádej tento scény. Cítime sa spolu fajn, vďaka Covidu sme sa všetci viacej utiahli, snažíme sa tvoriť, ale je to také bárz-aké teraz.
Momentálne soms a stal hráčom pre nové bicie od firmy Dušana Hudáka, ktorá robí namakané bicie carbon h-tech – urobil tri kusky carbonového rytmičáku, to je majstro. Brutus zvuk a inšpirujúci model snare-u, ktorý som ešte nepočul doposial, brutal. Ľudia si to môžu objednať a vyskúšať. Carbonový hightech carbon je vymakaný. Podpora kámo.
Chcem spájať žánre, ja nemám problem ísť z elektroniky do hardcore, mať šialené zvraty a prechádzať do úplneho chillu. Aj týto chalani, ktorých som spomínal sú zrodený na takúto šialenu muziku.
Tiež by som si chcel založiť vlastnú bubenícku školu a učiť ľudí hrať na bicie.
Inak k tej vlastnej tvorbe, všetky nástroje si nahrávam sám aj revavé pasáže, tie najradšej nahrávam v aute, kde je najlepšia akustika, haha.

foto Barrel.sk

R: Čo momentálne počúvaš?
L: Spolupracoval som s Biankou Ungvolgyiova, spravili sme veľa vecí spolu v minulosti, metalovo-sludgové či elektronické, kde ona spravila veľa textov a hudby to chceme vydať spolu skôr či neskôr. Po piatich rokoch sme sa opäť stretli a tá energia hudobná nás spojila a dobila, je tu ten chtýč niečo dať von.
Žijem z minulosti a tej energie, ľudia, ktorí so mnou hrali a akú energiu do toho dávali, ako nás to hnalo, chcelo sa, komunita, teba si pamätám, Jesus, ktorý chodil na naše koncerty, bol si tam stále aj so svojimi zinmi a mnoho ďalších ako Bigfoot napríklad. S Dauntless by som si inak strašne rád ešte zahral, ale neviem ako na tom sú chalani dneska.
Čo sa týka inšpiratívnej muziky čo počúvam dneska, tak človeče, nesnažím sa počúvať nič, mám napočúvane toho veľa a hľadám svoju inšpiráciu, tvoriť moje veci, bez toho, aby som bol inšpirovaný. Stáva sa mi veľakrát, že keď pustím niekomu svoju muziku tak mi hovoria, že to znie ako toto a tamto, ale ja tie veci ani nepoznám, o ktorých hovoria. Nechcem byť inšpirovaný novými rifmi, tými novodobými new punkovo melodickými sračkami, čo ide z rádia, je to jedno vrece. Snažím sa o niečo novšie, hľadať vo všetkom čo som v živote zažil niečo inšpiratívne. Pamätám si na maličkosti z minulosti, na každé hranie a sklboval to dokopy.

Najväčším mojim snom je spraviť film, pred piatimi rokmi som už napísal scenár, ktorý odzrkadluje našu dobu, ktorú žijeme, ako sa ľudia k sebe správaju, čo potrebuju za dôležité, bohatá vsrtva, stredná či chudobná a ako žiju. Natočiť to celé a dať von. Na to, ale potrebujem nabrať viacej skúsenosti. Snaď sa dožijeme.

Get Explode – Breakthrough situation

Rozhovor sa uskutočnil na proti drogovom festivale v Seredi za účasti Filipa, Andreja a Laca niekedy okolo roku 1999 a doplnený odpoveďami pre Brotherhood zine s Filipom.

Tak chalani, raz, dva, tri, skúška mikrofónu. Dauntless, som rád, že Vás znovu vidím. Začneme klasickou otázkou a omáčkou okolo kapely…

F: To už nahrávaš?

Áno, ale neboj ešte sa to bude upravovať. Povedzte nám históriu kapely?

Dvaja skvelý hardcore bubeníci, Laco a Cibi z Testimony na spoločnom koncerte v Trnave, foto: archív amentma

F: Andrej, ty povedz, pretože si tam bol ešte pred tým ako som tam došiel ja.

A: No tak, my sme začali hrať v zostave Robo – basová gitara, ja na gitare a starý bubeník Kajo. Ten nás opustil po nejakej dobe a medzi tým prišiel do kapely Filip za mikrofón. To už sme boli štyria a hladali sme bubeníka.

Ako ste teda prišli na Laca a Juraja?

F: My sme Laca poznali už nejakú dobu z jedného klubu v Galante. Raz sme len tak sedeli a bavili sa a on si vypýtal našu kazetu:”Dajte mi kazetu” doslova a stalo sa. Dali sme to dohromady. On poznal Juraja, pretože spolu cvičili, Ďuri sa učil s Lacom.
Oficiálne sme vznikli 1vého apríla 1998 v našej skúšobni v Královej pri Senci.

Ako by ste definovali Dauntless? Popíšte sa pre ľudí, ktorý Vás nikdy nepočuli. Čo hráte?

F: Hardcore ovplyvnený metalom.
A: Počkaj, počkaj, to nie je tak ako si hovoril…
F: Nie, nie, už som to povedal…

Chalani, nekomplikujte mi to tu, nechaj tak.

A: Je to metal seknutý hardcore-om a je to strašne moshové.

Moshové…

A: Jasné, rýchle striedanie, taký starý Kreatorovský thrash vplyv.

Kreator, jasné.

F: Aj Reskator má font ako Kreator, že?

No to budú páni z redakcie spokojný, haha. Reskator – Kreator – Dauntless, prelomíte svetovú…

A: Nech si to každý vypočuje.
F: Svetovú čo?

Chceli ste hrať hardcore od začiatku, alebo ste mali v pláne koketovať aj s inými štýlmi?

F: Neviem čo chceli hrať chalani , ale počúvali sme pomerne rovnakú muziku, ktorá nás ovplyvnila a tak sme začali robiť veci, ktoré sa nám páčili. Myslím, že to bol od začiatku hardcore, ale my sa snažíme vniesť do toho dačo nové. Dajaké invenčné prvky , pretože sa nám zdá, že veľa kapiel hrá muziku, ktorá je taká istá a každá skladba je v podstate rovnaká. My sa snažíme o to, aby sa príliš nevymykali zo štýlu…občas grind, a tak… 

Ste pomerne mladá kapela, jeden rok existencie. Čo si myslíš , v čom to bude, že ste si rýchlo získali toľko priaznivcov?

Filip: Neviem v čom to bude, možno hráme hudbu, ktorá ľuďom ide k srdcu, a ktorej poslanie a texty sa zaoberajú s problematikou, ktoré našich priaznivcov zaujímajú a zčasti sa ich aj dotýkajú…musím sa opýtať chalanov. 

Čo pre teba znamená HC a jeho myšlienky, pretože mnohé kapely hrajú síce hardcore muziku, alebo aspoň si to myslia, ale pritom je to len muzika bez myšlienky, jednoducho hudobná produkcia s image. Myslím si, že hardcore je predovšetkým životný štýl…

F: Budem hovoriť za seba, pretože chalani tu nie sú, ale myslím, že sa zhodneme. Takže pre mňa hardcore znamená veľa, je to spôsob akým sa snažím žiť, sú to myšlienky, za ktoré sa treba postaviť a bojovať, pretože hc nie je len vec vzhľadu a imagu a neviem ešte akých šitov, hardcore je spôsob života zo svojimi pohľadmi na svet, so svojou filozofiou a myšlienkami. Je to prístup k svetu a pohľad naň ho. Je to rodina ľudi, ktorí sa nemienia pozerať na nezmysli našej spoločnosti a žiť úbohý život založený na stereotypnom vstavani do práce, jedení a spaní. Je to chtič niečo zmeniť. Poukázať na nedostatky a snažiť sa robiť dajaké činy preto, aby sa to pohlo. Je to spôsob boja. Dnešný svet je založený na materiálnych hodnotách a to si myslím, že prispieva k degradácii medziľudksých vzťahov, k čoraz väčšiemu sebectvu a egoizmu, k stále narastajúcemu sa prilnievaniu k veciam, ktoré nie su potrebné pre život. Preto sa často zabúda na skutočné hodnoty ako priateľstvo, toleranciu, úprimnosť…a pod. potom si ešte môžeme o tom pokecať neskôr…však ma poznáš…je to na dlhšie… 

Ideme ďalej. Si straight edge – kto ťa priviedol na túto cestu a ako chápeš ty život bez drog?

F: Áno,pridal som sa k sxe preto lebo som sa v tomto prístupe k svetu, v tejto myšlienke a filozofii našiel. Priviedol ma k tomu môj najlepší kamarát Bigfoot z Cry out. Ja chápem straight edge ako chuť postaviť sa fungovaniu tohto sveta v globale. Pretože tento svet funguje na priživovani sa, šliapani jeden po druhom, egoizme a zaslepenému honu po majetku. Často som odsudzovaný za to ako žijem, ale ja tak chcem žiť, preto že sa nemienim začleniť do davu, ktorý ma pohlti a celkom zhltne. Protestujem proti utláčaniu, proti drogám, ktoré najväčšou mierou spolu s peniazmi kazia medziľudské vzťahy. Je ale veľmi dôležité si uvedomiť rovnosť všetkých živých bytostí a preto sa netreba povyšovať a správať sa ako niečo viac, ale treba rešpektovať aj ostatných. Ja proste nesúhlasím s kapitalistickým spôsobom života, pretože tu dochádza k škatuľkovaniu a triedeniu ľudi a to podľa mňa nie je správne…to hádam stačí…je to na dlhé letné večery…veď naše myšlienky sú podobné až rovnaké… 

Čo si myslí o scéne na Slovensku? Kapely v nej, niečo o na túto tému…?

F: Ja si myslím, že scéna na Slovensku sa pohla a začalo sa to konečne hýbať. Vzniklo veľa zaújmavých kapiel, o ktorých ani nevieme a keď ich počujeme, tak sme vyjavený, že ako to že som to ešte nepočul. Je to na dobrej ceste. Čoraz viac a viac pribúda koncertov a to aj zahraničných kapiel, čo je fajn, pretože si človek môže pozrieť skutočné legendy a zažiť chvílu na ktorú sa ťažko zabúda. Na Slovensku je veľa kapiel, ktoré su veľmi dobré a zahraničným kapelám prestavujú konkurenciu, len tu ide o presadenie sa a to, že u nás je to ťažké, ale práca a zlepšovanie prinášajú ovocie…viď Testimony…Je to podľa mňa široko-ďaleko naj best kapela akú poznám.

S tým súhlasím, Testimony to valcuju na plné gule. Trošku z iného súdku. Čo si myslíš o tom ako sa straight edge prelína s krišnizmom v scéne?

F: Je to fajn, každý má istú vieru…ja to rešpektujem. 

…no to už je jedno. Poďme k Vašim textom. Sú v angličtine. Nechcete spievať po slovensky, neznelo by to lepšie pre domáce publikum? Aby Vám rozumeli…

F: Chceme, ale…je tu taký problém, že slovenčina…nie, že je ťažký jazyk, to nie, ale keď chcem niečo povedať v slovenčine, tak potrebujem viac slov, aby som vyjadril to, čo chcem povedať. V angličtine na to podľa mňa stačí jedna veta. Je proste stručnejšia na vyjadrovanie.

Znie angličtina drsnejšie v tvojich ušiach?

F: …je to možno škoda, že tí čo nevedia anglicky, nerozumeju.

Nakonci dňa môžete dávať preklad textov na koncertoch.

F: Áno, máme to rozrobené. Prídu aj slovenské texty, je to fáza vývoja.

When the earth strikes back je docela nasraný eko text, čo ťa k nemu Filip viedlo ho napísať?

F: V tej dobe som prišiel do zkúšobne a bol som poriadne nasraný. Bol to jeden z našich prvých textov. Chalani už boli v skúšobni a zahrali mi skladbu a povedali, aby som k nej napísal text. V tej dobe som začínal so straight edge, dosť ma ovplyvnil Bigfoot z Cry out. Skúmal som , čo to ten straight edge je, bol to môj globálny pohlad na svet.

Keď Zem vracia úder:

Rozdrtenie bol dôvod tejto piesne, nežartujem.
Nič nedokáže zastaviť moju tvrdosť a môj hlasitý rev.
Veľa ľudí sa dnes navzájom vraždí v nezmyselných vojnách
a podporuje zabíjanie nevinných obetí pod vplyvom peňazí.
Akákoľvek zbraň je len zdrojom utrpenia.
Zem je naša matka, ale my ju stále pustošíme.
Začni sa pozerať okolo seba a počúvať.
Jej srdce krváca a po krvy jej stekajú slzy.
Prečo? Ničíš všetko, čo vytvorila.
Je zničená a potrebuje tvoju pomoc.
Každodeným cieľom ľudí je iba zarobiť peniaze a zlikvidovať všetko, čo im stojí v ceste.
Zabúdaju však na to, že peniaze otvárajú brány do Královstva Ničoty.
Keď počuješ Zem plakať, cítiš sa byť králom.
Svojmu trestu však neunikneš.
Nariekajuce deti, vymierajuce druhy pre lepší zajtrajšok.
Nič len zasrané klamstvo.
Sú otrávené moria a lúky, odkazom pre tých, ktorí prídu po nás?
Je práve čas pre volbu.
Ak chceš naďalej porušovať prírodné zákony, počítaj s odplatou.

Stojíš si stále za tým ako si to napísal? Veľmi Earth crisis štýl.

F: Jasné, za všetkým si stojím čo som napísal.

Čo tým chceš ľuďom povedať?

F: Pohľad na život. Človek pozerá v správach čo sa deje okolo nás, konflikty, každý boží deň. Nebudem ich všetky menovať. To je na nič. Je to o tom, že by som sa nad tým mali pozastaviť a uvažovať, pretože sa to týka všetkých nás. Chcem v textoch robiť určitú osvetu, že je to jedine správne…

Poukazuješ?

F: O čo sa snažím? Môj ciel? Chcem aby človek, ktorý si to prečíta, či sa mu to páči, alebo nie, sa zamyslel. A keď sa zamyslí nad tým čo mu hovorím, tak už to splnilo svoj účel. Pokial chceš niečo zmeniť, stojí proti tebe obrovské more. Musíme začať sami od seba, tak to je. Zamyslíš sa, hrkne ti v palici…svet nezmeníš.

Odbočím. Veľa momentálne hráte. Každý víkend ste na ceste niekde inde. Aký má vplyv na Vás hranie a cestovanie všeobecne?

F: U mňa je to v pohode. Ja sa teším. V Otrokovicích si bol Jesus, nie?

Bol som, jasne, boli sme Vás tam podporiť.

F: No tak tam nebol skoro nikdo a aj tak sme si dobre zahrali. Bola sranda a pohoda. Aj tá druhé kapely boli v pohode. Jednoducho to mazalo.

Nevyťažuje Vás to príliš? Musí to byť aj finančná záťaž pre Vás a možno aj psychická. Ako to máte s prachmi na koncerty? Pracujete všetci v kapele?

F: Všetci pracujeme, áno. Laco je teraz na vojne a ja študujem na vysokej škole.

Dostanete prachy na cestu aspoň?

F: Keď nám daju, zoberieme. Záleží na tom či máme auto k dispozícii a ako sa dohodneme. Keď sa to dohodne zadarmo tak prídeme zahrať len za benzín. Keď potrebujeme dať prachy na benzín medzi nami tak si to rozrátame na kilometre na osobu. Ak nám niečo ostane, tak to dáme do kapely späť. Teraz sme sa v kapele dohodli, že každý si dá z výplaty bokom 200 korún na kapelu do spoločného fondu, aby sme sa nemuseli moc o tom starať.

Filip a ty čo študuješ, čo dávaš do fondu kapely, haha?

F: A ja…?
A: Dve kila sú dneska aj tak skoro nič.
F: Riešim to brigádou.

Padíka na bok.

F: Pozri sa, keď dá každý dve stovky mesačne, tak to máme liter mesačne. Všetko sa to dá použiť na cesták, kde ti nedajú ani korunu. Ako napríklad, keď sme hrali v Brne, kde ti povedia, že je to dobrovolné, zahrajete si tu a môžete sa tu odprezentovať a my Vám nič nedáme.

Takto to chodí v Brne?

F: Toto bolo v Konoči.

To bolo čo za akciu?

F: Nejaký festival.

Kde to preboha je? Je to vôbec na Slovensku?

A: Pri Nových zámkoch.
F: Tam sme nedostali nič. Tam to bolo brutálne stratové a aj kvôli takýmto akciám si tie lowe odložíme bokom. Niečo predáme z predaja demáčov. Kto má, ten dá, takto fungujeme.

Necháme tieto hudobné problémi bokom. Ako to máte s promiskuitným sexom? Čo to vo Vás vyvoláva, haha. Laco, povedz niečo aj ty?

F: Rozumieš, čo sa ťa Jesus pýta? (poznámka: Laco mal problém so slovenčinou trošku)
L: Nerozumiem. Poviem ti pravdu, sex všeobecne uznávam, haha.
F: Ty kokos…

Myslím tým časté striedanie sexuálnych partnerov za účelom ukojiť svoje zvieracie pudy…

L: Jasné, mne sa to zdá byť úplne normálne. Najlepšie.
F: Ja sa od toho dištancujem. Ja som od prírody monogamný.

Povieš nám k tomu viac, prečo…?

F: Čo viac?

Či s tým súhlasíš, alebo nie a prečo?

F: Nesúhlasím.

Čo si pod tým pojmom predstavuješ ty?

F: Nie, nie, ja som staro módny, takže…

Nejde o to aký si…chcem vedieť čo si predstavuješ pod tým výrazom, keďže viacero ľudí sa na to pozerá inak, hlavne straight edge to vo väčšej miere rozoberajú.

L: Ja som to povedal za Filipa už.
F: Predstavujem si pod tým časté striedanie partnerov. Dneska s jednou a zajtra s druhou.

Myslíš si, že je promiskuitné mať sex napríklad s niekym, s kým sa zoznámiš a do hodiny máte sex, či jedného dňa, pol roka abstinuješ, či čo si mám pod tým predstaviť z pohladu straight edge?

F: Tak to nie. Záleží, čo bude následovať. Ak to robíš stále dokolečka s inou ženou je to promiskuitné.

Počúvaš z každého rohu, “vy straight edge nemôžete mať sex”, furt aby som niečo vysvetloval ohľadom sexuálneho života, preto sa pýtam.

F: Tak teraz som z toho zmetený, lebo si do toho zatiahol aj straight edge.

Pýtam sa z pozície straight edge.

F: Keď…
A: Ja som tu jediný pravý straight edge.
L: Nevyrušuj.

Andrej myslíš ako, že ty nemáš žiaden sex, haha.

F: Pokial sa už mám s niekym vyspať tak sa vyspím iba s babou, s ktorou mám dlhší vzťah, chodím s ňou. Stačí? Určite to nie je tak, že idem na koncert či diskotéku, nabalím si tam roštenku a už to maže.

Chápem, pokračuj. Pre mňa je to, že prídeš…

F: Je to to, že ideš hneď s každou, keď máš príležitosť.

Tak to si povedal presne.

F: Ja na tieto veci nie som.

Ani ja nie, haha, počkaj…haha.

A: Ja som za.
L: Ja tiež áno. Ja som za volný sex. Nesúhlasím s Vami, nevidím na tom nič zlého.
F: Nehovoríme, ale o tom, že je to zlé.
L: Tak to vôbec nie je. Ježiši, nepoznám ju, teraz sme sa zoznámili, pokecáme si a chce si ešte vylepšiť večer, tak prečo nie? Bude to super pre nu aj pre teba. Nič zlého na tom nie je.

Čo ty Andrej?

A: Keby tak bolo, jaj…
L: My na to máme rovnaký názor, že Andrej…?
F: No, je to každého osobná vec.

Takže pokial je škaredá tak nič, že áno…haha

L: To nevadí, to vôbec nevadí, haha.

Keď už sme skĺzli do vôd sexizmu a šovinizmu, tak nejak nechtiac, čo je pre vás sexizmus?

F: To je čo?

Potláčanie ženských práv, respektíve, degradovanie a znevýhodňovanie žien, myslieť si, že ženy sú menej ako muži.

F: Nechápem, prečo by mali byť ženy niečo menej ako muži. Možno je to tak zažité v spoločnosti, že muž je nadradený od prírody v duchu: “Sprav mi jedlo”…to neberem, to je u mňa sexistické.
L: Počuj, poďme sa pozrieť na túto kapelu.
F: Prerušíme to na chvílku.

Vrátili sme sa z pitu, kde sme to skončili.

Máš rád blondýnky?

F: Mám ich rád, áno.
L: Ja ich milujem (jednu práve obýma, pozn.)
A: Máš každý týždeň inú…
L: Áno, áno, vžak o tom to je, nie? Sa smeješ, ale je to pre dobro nás oboch.

Načneme ďalšiu aktuálnu tému, je rok 2000 a v Bratislave prebehla Global street party.

F: Je to fajn nápad, len sa to podla mňa vždy zvrhne.

V čom je problém, že sa to takto zvrhne?

F: To už musí byť každému jasné, že sa tam niekto ožere a začne konflikt s policajtami. Tie demošky musia byť s prítomnosťou fízlov. No a potom to ide do hajzlu. Obe strany sú podráždené a už sa mlátia.
A: Ako by vypadala taká individuálna street party?
F: Nijak, individuálna street party?
A: Je to tvoj život človeče, má to zmysel robiť, ide o individualizmus…

Ten individualizmus je v tom, že tí ludia príjdu a stoja za tou myšlienkou. Súhlasím s tým, že tie násilnosti zhadzujú celú myšlienku…

F: Násilím sa nič nevyrieši.

Organizátori majú dobrý úmysel, ale vždy sa nájdu…

F: Provokatéri.

…ktorí svojimi činmi zničia celú myšlienku podľa mňa.

A: A čo je myšlienka Street party?

Globalizácia a jej následky na ľudí a prírodu, vykorisťovanie, monopol a ich drancovanie prírody v mene zisku.

F: To áno, ale mám pocit, že je to len taká zástierka, pre niektorých, sa tam ísť pobiť. Pozerali sme v telke rozhovor s nejakým hovorcom pražských anarchistov, ktorý tam rozoberal taktiku boja s políciou. Čo to malo byť? Vojna? Hovoril o tom ako je potrebné biť policajtov, sorry, ale zdá sa mi to, že to nie je Street party, ale len idem sa pobiť.
A: Anarchia je zahalený spôsob života.

Mňa osobne anarchia nepriťahuje a neláka. Nevyznám sa v nej, ale nemyslím si, že je to smer, ktorý je adaptovatelný na dnešnú spoločnosť a chápanie ľudí. Pre mňa je to utopia. Ľudia sú problém a ich chápanie sveta.

F: Problém je v tom, že každý človek je síce inteligentný tvor, ale pokial sú dvaja, už je tam problém. Jeden chce viac ako druhý, väčšiu moc a podobne.
A: No práve. Nedávno som sa v Brne na túto tému rozprával s jedným anarchistom.

O čom?

A: Bola tiež reč o Street party. Pýtal som sa ho, čo sa stane ak sa nastolí anarchia. Mne sa to možno aj pozdáva, ale čo bude potom? Čo sa stane?
F: Nikdo sa nepozerá ďalej…
A: Nie je dôležité mať ciel, nie je dôležité dosiahnuť cieľ, ale rozhodujúca je myšlienka. Tak nejako mi to vysvetloval. Ja nemám osobne potrebu bojovať celý život.
F: Je to ako keď si lepíš lietadielko. Vymodeluješ ho a hneď ako ho dokončíš sa prestaneš z neho radovať. Robíš to, lebo máš rád tu robotu, postupu a výsledku. Urobíš street party a potom čo ďalej? Pozeráš sa za horizont svojho ciela?
A: Výsledok je dôležitý.
F: Áno, výsledok je dôležitý, ale ty sa musíš dívať dopredu. Znárodníme majetky a rozdelíme ich medzi ľudí, aby neboli ani bohatí ani chudobní a potom čo? Z toho výjdu ďalšie problémi, a nevirieši sa tým nič.
A: Zrovnoprávnenie nikdy nebude.
F: To je jasné, že nie. A o to ide. Máš nadnárodné korporácie a tie to tu ovládaju, ty sa snažíš o to, aby sa tu presadili malé podniky a čo bude následovať? Automaticky príde konkurencia a znovu sa budú likvidovať. Vznikné časom ďalší monopol.
A: …začína sa kolobeh…

Stále dokolečka to isté. Nemáš z tohto sveta pocit, že čo chvíla príde nejaká ekologická katastrofa, kríza a Zem nám to všetko vráti?

F: Všimol si si, koľko ľudí umrie pri záplavách?

Tam kde v živote nesnežilo zrazu sneží, a kde neboli zemetrasenia sa zrazu objavujú, Zem nám dáva signály…

F: Ver tomu…
A: Celé to spôsobuje ľudská lahostajnosť.
F: …vezmi si napríklad freóny, spreje, dávame to do vzduchu a zachvíločku nebude ani čo zahraňovať, nemysleli sme na to.

Môžeme už len čakať.

F: Ja sám za seba nechcem robiť…

Dávam tomu pár rokov a príde veľká katasrofa, ktorá nás preseká.

F: Ľudia fungujú ako samoničiace mechanizmi. Všetci to majú v prdeli. Odžiju si ten svoj život a nemyslia na svojich následovníkov. No čo, ja som mal továreň, mal som sa dobre, prežil som život a viac ma to nezaújma…asi tak.

Čo je pre Vás zmyslom života chalani? Čo od svojho života očakávate?

F: Já som sa poučil z rôznych životných situácii, že dívať sa dozadu nemá, žial bohu, význam, pretože zamýšlať sa nad niečim čo sa už stalo, sa dá akurát poučiť, alebo dať varovný signál niekomu inému, ale nemá zmysel sa okolo toho točiť donekonečna. Nepozeráš sa do buducnosti, lebo nevieš, čo sa stane. Musíš žiť pre prítomnosť, aby si prežil dnešný deň. Môže sa ti stať, že ťa niekto zabije dneska, nevieš. Ja vstanem, vidím slnko, tak som rád, že mám k dispozícii ďalší deň a môžem niečo robiť. To ma naučili všetky moje osobné psychické stresy, stresy s babou atď. Boli to situácie, ktoré ma naučili premýšlať. Je to komické, pretože to premýšlanie nikam nevedie, jedine k tomu, že dosiahneš bodu, kedy zistíš, že to nikam nevedie. Je to proste dokonalý cyklus – viem, že nič neviem. A aký mám zmysel života?
Veľa som čítal knižky o Krišnovy a páči sa mi myšlienka, že máš telo a dušu.
Zdokonaluje sa v živote a keď umrie, môže sa niekam posunúť ďalej.

Veríš v reinkarnáciu?

F: Verím v sťahovaní duše. Keď je človek ešte v tele matky, tak sa vyvíja, rastie, zdokonaluje, aby mohol žiť vonku. No a pôrod je smrťou tohto života vo vnútri matky a začína sa nový život. Znovu sa musíš zdokonalovať, rastú ti ruky, nohy a vyvíjaš sa. Čítaš, vzdelávaš sa a potom znovu umreš, ale preto, aby si sa mohol narodiť niekam inam. Keď si dokonalý, ideš tam, odkial sme prišli. Trebars k Bohu, podla toho v čo veríš. Ak nie si dokonalý, umrieš a narodíš sa znovu. Dostaneš šancu. Takto to chápem ja. Je to systém, neviem ako sa volá, Boh, neviem.

A vy chalani?

A: Áno, ja súhlasím, ale…
F: Môžem niečo dodať? Takéto veci ako je láska a priatelstvo si cením viac ako peniaze a materiálne stránky života. Nezaújma ma to. Žial, peniaze potrebujeme, aby sme mohli žiť, potrebuješ prácu, nejaké statky…na tom funguje táto spoločnosť, v ktorej žijeme. U mňa nie su prachy ničím. Ja si cením viac kamarátov, ktorých mám okolo seba. Nemusíš ma bozkávať, haha, pozn: Laco chytá Filipa a začína ho bozkávať.
Teraz som si kúpil psa, žijem so svojou frajerkou, žijem pre svojho psa a babu a ľudí, na ktorých mi záleži. Tí ostatní, je nás tu šesť miliárd a čo ja s nimi? Je to smutné, ale mňa to nezaújma. Možno je to až morbídne, ale sorry, nikdy s tými ľudmi neprídem do styku a žijem vo svojom okolí. Snažím sa žiť s ľuďmi, s ktorými žijem. Na škole som sa naučil…vždy stretneš ľudí, ktorý ti niečo daju, tých ktorých nestretneš, ti nič nedaju. A keď už niekoho stretneš a bavíš sa s nim minútu, alebo hodinu, vždy sa niečo naučíš, aj keď má odlišné názory ako ty. Naučíš sa, že má iný pohlad na svet ako ty, môžeš sa konfrontovať s inými.

Andrej?

F: Koniec.
A: Takto, keď to zkonfrontuješ, tak ti výjde taký univerzálny idealizmus. Niekedy…
F: Áno, nie univerzálny idealizmus. Ja to chápem tak, že človek je tvor učenlivý a mal by sa zdokonalovať.
A: Človek by sa mal vyvíjať a pritom ho ovplyvňuje veľa vecí, z ktorých by si mal niečo zobrať. Ja svoj zmysel života nevidím v žiadnom naprirodzenom živote ako Filip. Smrť je pre mňa normálna stránka života.

Pre Boha a pre národ?
text Dauntless

Je skvelé niekam patriť
a úžasné hovoriť toto je moja rasa,
toto je môj domov pritom však šlapeme v krvy
Klamársky život neuznávajúci iné národnosti
bez zlutovania, zakrvavené ruky, predsudky sú riešením tvojich problémov
Zaslepená mysel, domnievajuc sa, že si vyvolený s právom meniť osudy druhých
Zloba, schopná meniť život a všetko je iba podľa tvojho záujmu.
Všetko iba pre šialené dôvody.

Myslíš si, že by sa ľudia v scéne mali zaoberať aj ekologickými aktivitami alebo ľudskými právami?

Filip: Myslím si, že áno, pretože tým by sa mali zaoberať všetci ľudia. Je to otázka, ktorá sa týka všetkých živých bytosti. 

Čo robievaš , keď máš voľný čas? Ako relaxuješ? Máš nejaké špieciálne receptíky na oddych a relax?

Filip: Tak ja keď mám voľný čas, tak športujem všetko možné, učím sa, študujem, spím, sedím pri telke, počúvam muziku a proste lenoším. Chodím von len málo, pretože mám len skutočne málo skutočných priateľov a tak trávim čas na internete a píšem si a spoznávam ľudí na irc. Ďalej navštevujem jednu slečnu, ktorú mám nesmierne rád, občas pomôžem doma a u babky a proste normálne veci ako každý iný človek…môj recept je sprcha a potom postel…tak sa dokonale uvolním a nabariem nové sily.

Ako by mal podľa teba vypadať dobrý koncert?

Filip: Dobrý koncert by mal vyzerať tak, že sa ľudia skutočne bavia, že sa bavia spontánne a nespútane. Kapely hrávajú pre ľudi a preto to je hlavný cieľ, aby sa ľudia cítili dobre. Samozrejme dajving a strkanice to už patrí k tomu a aby bola pohoda a uvolnenosť pri hrani a žiaden nátlak…proste pohodička s maximálnym nasadením. 

Moja obľubená otázka. Si viac pozitivista alebo negativista?

Filip: Ako kedy. Som optimista s negatívnym pohľadom na svet…znižuje to sklamanie. 

Je niekto z kapely vegetarián alebo vegán?

Filip: Od nás nie je nikto vegán, aj keď ja sa veľmi snažím, ale moja rodinná situácia mi to nedovoluje. 

Máš nejaký odkaz pre čitateľov Brotherhood zinu?

Filip: Život je boj a je len otázka na akú stranu sa pridáte! 

Kazeta Dauntless – THE FALL WILL GIVE YOU TIME TO THINK ON YOUR FAILURE.

https://bandzone.cz/dauntlesshc

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s