Roman Klubal

Bratislavské ulice by vedeli rozprávať príbehy, keď sa tento pánko na nich objaví na ceste do klubu. Pretieklo už veľa potu na pódiach a snaď nie je ani pódium a klub na Slovensku, kde by tento štramák nebol. Nie je to len DJ starých hitov, kde rozpaluje bratislavské dievčatá do bodu varu, kedy po ňom hádžu svoje bombarďáky, ale aj gitarista a spevák grupy Bratislavské dievčatá a opora starých, ale dobrých Lord Alex. Čo dneska robí? Ako prežíva lockdown? Aké baby sa mu páčia a čo všeobecne hovorí na život a jeho starosti sa dozviete už dnes. Samozrejme, keď sa Vám to podarí dočítať až do konca. Páni a dámy, Roman Klubal – bratislavský štramák.

Bratislavské dievčatá – Oni

Pamätáš sa na deň, kedy si sa narodil? Svietilo slnko, alebo bola temná noc? No dobre, kde si sa narodil a bol si chcené dieťa či nechcené? Ako si spomínaš na detstvo? Ktorá je tvoja prvá spomienka na mladosť? S čím sa ti spája?


R:…bol pekný, teplý, štvrtkový júnový večer 20:45 roku 1975….,ale nie…nepamätám sa na to, ale moja mama bola veľmi dôsledná a zodpovedná a ten časový údaj s dátumom som mal na mojej “osobnej” domácej zložke s nadpisom Romanko.


Ako hovorí klasik: “Narodil som sa, keď mama nebola doma.” Bol si plešaté decko, alebo si mal hrivu?


R: Bol som krásne punkovo strapatý, jak sa na narodenie v 75tom patrí.
Narodil som sa v Bratislave na Bezručke na poliklinike. V Petržalke ešte vtedaj nebol špitál.. Či som bol chcený, alebo nechcený, to som sa veru mamy nikdy nepýtal. Ale starala sa o mňa vždy ako o vlastného. Spomienky na detstvo sú skvelé, aj keď s pachuťou normalizačného socializmu. Vychovávali ma ako slobodné samostatné panelákové decko.
Mladosť si pamätám úplne perfektne, pretože mentálne moja adolescencia trvá dodnes.

Roman so sesternicou – rodinný archív


Kde si vyrastal? A aké hry si sa hrával so spolužiakmi či už v útlom veku si mal skôr inklináciu sa hrať so spolužiačkami?


R: Petržalka. To je, až na pár rokov strávených v Čechách, miesto kde som vyrastal, žil a žijem. Milujem to tu. Panely, zdanlivý chaos a šeď socializmu vystriedal rozvoj ranného mečiarovského a neskôr toho nášho slovenského kapitalizmu s balkánskymi črtami.
Tu som behal po blate, váľal sa v prachu s fiktivními zbraňami si užíval vojny s kamošmi, hádzal šutre do plechových kontajnerov, vyhadzoval sáčky s vodou z balkóna na chodník pred chodcov, kopal do lopty, či hral hokej s loptičkou medzi barákmi.
A dievčatá? Tie som ľúbil od detstva.


Bil si sa ako decko vela, mali ste panelákové vojny s druhým sídliskom? Ktoré zranenie na svojom tele z tej doby ukazuješ babenke ako ranu z “drsného” detstva?


R: Opak je pravdou. Síce sme sa tĺkli, ale masakre, či používanie nejakých “zbraní” bolo skôr náhodné. Je ale pravdou, že keď ma chytili nervy, zatmelo sa mi pred očami a prišlo peklo. Raz sme sa v škole potĺkli kvôli nezmyslu so spolužiakom. Mne sa podarilo nejako dostať na zem. Predstav si, že vstával tak debilne, že mi v mojom potemnení mysle nabeho tvárou na pravú nohu. Kopačka jak z filmu. Dodnes ma z toho mrazí pri pomyslení, čo sa mohlo stať. Ešte že som ako 10 ročný nenosil v škole matrenzy. Zlaté mäkké socialistické papučky.

Jazvy z detstva už na obdiv moc nevystavujem. Prekrývajú ich už zväčša starecké pigmentové škvrny.


Apropo, vyrastanie v Čechách? Kde a kedy to bolo a aké to bolo sa sťahovať z mesta do mesa pre mladého chalana, keď ho odtrhnú od kamošov?


R: Ale kdeže. Do Čiech som sa dostal už ako 25 ročný chuj. Ale bolo to úžasné. Nové. Iné. Mám ich tam moc rád. Od Břeclavi až po Aš.


A čo ťa zaviedlo teda do Česka? Bola za tým ženská, alebo práca? Čo si tam robil?


R: Robota. Kamoš rozbiehal v Čechách firmu so zdravotníckou technikou. Přišlo mu ako dobrý nápad dať mi to na starosti. Operačné stoly, chirurgické mašiny, dermatologické ožarovačky, či gynekologické kreslá (pozn. už vidím ako ti svietili očká). To bol môj svet. Skoro štyri roky. Ďalšie takmer štyri roky som strávil ako account v reklamke. Ťahalo ma to, ale už domov, do Petržalky. Aj tie skúšky a koncertovanie s Lord Alex boli takto na dlhé lakte.


Ako si pamätáš na svoju pubertu? Kde sa tvoje nohy skrížili s punkom? V ktorej dobe to bolo? Ešte pred revolúciou, alebo až po nej? Popíš nám dobu, kedy si sa začal zaújmať o hudbu, ktoré kapely si počúval a ako si sa dostal k tomu, že si chytil gitaru do ruky. Ktorú skladbu si sa naučil hrať ako prvú?

foto: archív Romana


R: Už od decka som miloval hudbu. Mal som gramec, ktorý mal kryt s papierového repráku a kotúčák. Nahrával som si všetko, veci z ORF, O3, točli staré mamine a strýcove dosky. Vôbec som nerozlišoval štýly. Hlavne veľa. Zrazu na základke, mal som asi 12 rokov (už fičali kazety), dovliekol spolužiak Exploited a Sex Pistols. Posral som sa. Úplná jeba do tváre komunistickej šedi tak zvukom a štýlom ako aj výzorom. Nevedel som o tom vôbec nič, ale bolo to tak iné a oslobodzujúce, že ma to opantalo. Postupne som začal chodiť na burzy, motať sa ako malý otravný šušeň okolo starších punkáčov, s obdivom ich sledoval z povďaleč.
Na svoju prvú španielku z Medenej ulice v celtovinovom púzdre som si zarobil na brigádach. Tá túžba prišla tak nejako sama. Prvá vec, ktorú som z nejakého kamošovho opísaného spevníka vedel ako tak vybrnkať bola Eleanor Rigby od Beatles a Schelingerov Holubý dúm. Hral som to tak pekne, detsky s takými hĺbavými pauzami pri zmene akordov.


Mal si aj svojho “Sidda”, od ktorého si šomral tie kazety či platne? Niekto konkrétny, ktorý možno ešte žije?


R: Môj prvý kontakt bol spolužiak Milanko. On bol taký prvý stupeň, poznal Vesla, Pavúka a ostatných vtedy priamo. Od neho som nahrával veci, pajcoval šablóny na tričká, cez neho som sa dostal na prvé koncerty. Teraz myslím niekde prepatý chodí oblečený v Steinar handrách úplne mimo punku. No a mal som aj letmé kontakty s Veslom a Lumpom. Oni si to vôbec nepamätajú, haha. Stále nosím sidofku, ktorú som kúpil od Lumpa. Nosil ju keď mal 16.


Za koľko si ju kúpil? To, ale znamená, že si sa teda vôbec postavou nezmenil, respektíve, vrásky na tvári a pigmenty ok, ale postavou si štramák ako šestnástročný Lump?


R: Tak cenu si už veru nepamätám ani ja, ani Lump. Akorát sme to minule rozoberali. Lumpisko lamentoval, prečo mi ju predal. Aj si ju znovu skúšal, ale už ku nezapol, haha. To už ale prezrádzam vicc ako by som mal. Ja som veru zatiaľ ten vychrtlý šťastlivec. Presne ako hovoríš, štramák s postavou ako 16 ročný Lump….akurát ja som tuším kúsek krajší, haha.

Lord Alex – Zostaneš sám


Áno, ale len malinký kúsoček. Ako to bolo s tvojou prvou kapelou? Ako ste sa dali dokopi? Kto tam hral a čo to malo všetko akože byť?


R: Stredná škola. Kapela sa volala 322. Chodli som do triedy s Vincentom Šušolom (Lavagance, Dornkapel). Boli sme nerozlučná dvojka. Počúvali sme kvantum hudby, čítali knihy, mudrovali o filozofii a živote. Spolu s ďaľším spolužiakom Tomášom Lomaxom Zemanom sme sa odhodlali, v bazáre na Jakubáku nakúpili torzá nástrojov od Proximy a Amati a začali do toho šiť. Len tak v paneláku cez kotúčáky bez efektov ešte na päťkolíky, haha. Strašný rambajz, ale nadšený. Bohužiaľ sa nedochovala žiadna nahrávka. Výsledkom bol primitívna a surová zmes všetkého čo sme počúvali. Pistols, Adicts, Cure, Joy Division, Doors, Siouxie a desiatky ďaľších vecí. Nádherné obdobie.
Okrem toho som tuším koncom devädesiatok, keď som prežíval svoje HC/metal obdobie mal kapelu s Vajcom z Last Days of Jesus. Volala sa tuším P.A.I.N.. Bola to taká monumentálna riffovačka. Mali sme tuším 5 skladieb. Chvíľku s nami hrkotal aj Semiš z Rust to Dust. Ani neviem ako to vyšumelo do stratena.
Okrem teraz živých kapiel som hral s Moshem a Martinou v nádhernom spoločnom projekte Banderass, s Moshem a Ľudkom Gálkom kým nám neemigroval v úžasných Rock n Roll Preachers a prenatálne obdobie Bratislavských Dievčat som trávil s Mikkom, Lumpom, Hadom, Veslom a Lichtlem v Heretix.

Lord Alex v WWHC foto knižke – objednať sa dá cez bigcartel


Aká bola cesta k Lord Alex? Povedal by som, že je to taká nedocenená slovenská kapela. Je to tým, že ste mali názor, politika a punk vo väčšine punkáčov moc nevonia, pretože Zóna, že áno, alebo ste to nevedeli tak predať? Čo v tom podľa teba bude?


R: Pozoruhodne jednoduchá. Začiatkom dvetisícok som pracoval a žil Brne. Lord Alex hybernovali, no dostali od Jyrýčka ponuku hrať na akcii v Hradci Králové. Vtedy kapela obživla s Veslom, Petrom Deákom a Lojzom. Ja som bol od decka obrovským fanúšikom Lord Alex. Prišlo mi to temné a také strašne angažované. Jasné, že som žral aj Zónu, Extip a iné kapely, ale tie demá Lord Alexu to bolo niečo. Ale späť k deju. Peter Deák ma oslovil, či nechcem ísť na ten koncert s nimi. Ja som ponúkol využitie firemného auta, úsporu nákladov a išlo sa. Na spiatočnej ceste Peter spomínal, že oni sa budú venovať Karpine a Rozletom, či by som sa nechcel k Veslovi pridať. Bam! A bolo to. Skvelý nápad!

To nedocenenie neviem nestranne posúdiť. Čo to presne znamená? Veľké sály? Televízia? Tisíce predaných nosičov? Myslím si, že Lord Alex roky trpel na to, že sa neustále menili okolo Vesla zostavy, málo sa hralo, nevydávali sa dosky, neobrážali kluby. Proste tej kapele v rozhodujúcich časoch chýbala klubová, koncertná a “platňová” kontinuita.
Tá personálna nestabilita brzdila trochu kapelu aj po mojom príchode. Posty bubeníka, basáka a druhého gitaristu sa párkrát obmenili. Podarilo sa nám, ale aspoň nahrať dosky, zahrať pár dobrých koncertov.


Čo hovoríš na ten celý humbuk okolo Zóna A? Môžme s kludom angličana už dnes povedať, že Konýk je už len nahnedlé hovno a tie roky to proste len hral na chrumkavého, pretože proste doba bola taká a v punku sa rasizmus netoleroval, ale keďže doba je dnes iná a byť alt right je v “móde”, mohol sa na plno prejaviť bez hanby a na drzovku?


R: Ja už to vôbec nevnímam ako “humbuk”. Je to smutné, ale je to tak ako to je. Musím povedať, že sa aj v tomto prípade nerád púšťam do obšírnejších konštrukcií. Jednak mi je z toho stále trochu smutno kam sa to dostalo a za druhé nerád venujem svoj čas a energiu niečomu, čo si propagáciu a priestor vôbec nezaslúži. Sloboda je nádherná, ale veľmi krehká vec. Veľmi ľahko sa ti stane, že sa slobodou a demokraciou oháňajú ľudia, ktorých cielom je v konečnom dôsledku po nej dupať. A nemusí to byť len dupot ťažkých okovaných topánok, ale pokojne aj naleštených polobotiek, či crocssov.


Hráš v Bratislavksých dievčatách, kde v podstate dve tretiny kapely sú odídenci zo Zóny, a toto sa musím opýtať, prečo ten odchod prišiel až tak neskoro? Určite ste sa o tom bavili v kapele. Došla im trpezlivosť s Konýkom a jeho príklon k ľudovcom a konšpirátorom? Čo si ty o tom celom myslíš?


R: Na správny krok nie je nikdy neskoro, haha. Lumpisko odchádzal tesne pred vznikom Dievčat, Mikko o hodne skôr. Nerád by som sa, ale o ich motiváciách a vzťahoch vyjadroval za nich ako ich hovorca. Určite, že sa o tom sem tam rozprávame. Už to tam roky fungovalo všelijako.


Raz si spomínal, že ťa Konýk dokonca napadol, čo sa tam stalo, chceš o tom povedať viac, je to spojené s dievčatami a odchodom chalanov z kapely?


R: Nechcem, ale nie preto, že by som sa hanbil za to, že mi nejebal, haha. Veď tam boli skoro všetci. Opäť si myslím, že si to už nezaslúži pozornosť. Akurát by som uviedol na pravú mieru, že som ho neoznačil za nácka. Tento pátos sa so mnou nesie, ale nie je to pravda. Sedeli sme v pokročilej hodine v Randale na večierku 2.2. na SIDa. On šiel okolo a nadhodil niečo o tom, že som “ľavičák”. Ja som sa otočil od baru k nemu a trochu ironicky som preniesol niečo v duchu “že vás to starých kokotov tak baví”. No a dostal som z fleku také štyri šupy na hlavu, že som si to uvedomil až na zemi.

Bratislavské dievčatá sú zodpovedné a nosia rúška


Nechám to hovno ležať, a to nehovorím o tebe, haha. Otáčam list. Čo hovoríš na posledné volby? Ako to podla teba vypálilo? Asi nebudeš moc spokojný ako osoba, ktorá sa živý hudobnou produkciou a festivali sú zdrojom tvojho živobytia, ozvučovanie a stage management ťa živil. Ako to prežívaš v dobe korona vírusu? Musí to byť pekne ťažké z existenčného hladiska, ale to snaď neznamená, že sa zmeníš na konšpiratóra a odporcu opatrení…či ako by si to riešil?


R: Je to zložité. Snažím sa byť vo svojich 45tich rokoch pozitívny. Ide to, ale ťažko. A hlavne je to tak komplexná a široká politicky, sociologicky, historická otázka, že by sme sa o tom mohli baviť hodiny. Mne z toho punkového utopického ducha zostala zakorenená nedôvera k masám, k organizovanosti, uniformite, stranám, štátnym zriadeniam a podobne. Ja nemám už roky ani chuť a dokonca ani koho voliť. Na jednej strane som rád, že sa pod tými kryptokomunistami, čo tu vládli roky trasie zem, ale takto? Náboženskí fanatici, diletanti, blázni, mafiáni z 90tych rokov tváriaci sa ako rodinne a národne orientovaní spasitelia, kravaty s liberálnou nálepkou útočiaci na základy slobody priamo v parlamente, osočovanie, hádky, útoky. Opäť sme pri tom. Nestojí to za to. Informácie sa skreslujú, pravda sa ohýba, zákony sa dodržiavajú podľa toho ako ich kto “vykladá”. V záujme slobody sa útočí na slobody iných. Neexistuje politik, ktorého zaujíma jeho volič dve sekundy po vyhlásení výsledkov volieb. Nikdy. Nikde. Žiaden. Vyčerpáva ma na to iba pomyslieť.
Desí ma aj tá predpokladaná vyhranenosť. Buď máš taký, alebo taký dres. Buď si za tých, alebo za tých. Nie je iná cesta.
O prácu som prišiel, živým sa teraz tak zo dňa na deň, ale snažím sa fungovať. Rozhodne tu, ale nebudem ziapať a ukazovať na niekoho prstom, že mi skurvil život. A už vonkoncom sa stavať do jedného šíku s fašistami a komunistami. Je to neprípustné. Je to cesta do pekla. Nakoniec história nás už o tom niekoľkokrát presvedčila.


Inak je to brutálne bizardné, keď som videl na jednom námestí stáť komunistov, fašistov a dezinfo scénu a k tomu výťaz prezidentských volieb Ha-ra-bin a k nemu ruský agent Čarno-kňažník. To vážne nevymyslíš…, ale o tom ešte nižšie pokecáme.


R: Ja som niekedy v šoku, aké bizardné postavičky dokážu zaujať verejnosť.

Nerozmýšlali ste s kapelou, že by ste si natočili klip so Zuzanou z prezidentského paláca? Predsa len, dievča z Bratislavy, teda neďalekeho Pezinka, ale to sa už počíta ako Bratislava, nie? Čo pre teba znamená Zuzana v dnešnom chaose? Symbolike dnešného Slovenska či čo v ňom deje?

Lord Alex – Televízna rodina


R: Opäť sa držím pri zemi. Je milá, jej prejav osviežujúci, má to hlavu aj pätu. Ale znovu, je to len politik, navyše v tomto bordeli jednooký kráľ. Netuším, čo je za ňou, aká je jej reálna história. Rešpektujem ju a áno, viem kam ma chceš dostať s tou otázkou je možno nejakým symbolom zmierenia a rozumu, čo opakujem je tu dnes naozaj v rámci prejavu jednoduché, ale mňa politické symboly nezaujímajú. Nechcem si skurviť život tým, že sa zacyklím a budem tu riešiť postavy z televízie a perzonifikovať si ich do svojho ideálneho obrazu, či snažiť sa s nimi nejako identifikovať.
Ale zahrať v klipe by si s nami mohla. Hneď ráno jej pôjdem zabúchať na bránu s doskou a opýtam sa. Dúfam, že má gramafón a internet, aby si nas našla.


Čo myslíš, bude raz vonku nejaká nahrávka “bubnovačky” s Ficom?

R: Tejto otázke nerozumiem.


Čo sa týka politickej situácie, máš kámo slabý prehlad kto, čo a ako a kde bubnoval a to si hovoríš umelec? To ja ako tajný agent Jeho Veličenstva mám väčší prehlad ako vidím.
Pred pár dňami prebehli proti vládne protesty a k tomu ešte 17 November, kde námestia zaplavili komunisti, popierači testovania, ľudáci, fašisti a agresívne primitívne fotbalové hovädá. Mne osobne je z toho zle ako tento symbol slobody a boja za spravedlnosť rošpinili tieto stvorenia, ale boli medzi nimi ľudia, ktorí stratili prácu, pretože lockdown…čo to hovorí o nás ako národe?


R: Národ je veľmi silné slovo, ktorým sa už kde kto oháňa. Vieš, každý sa na svet díva svojimi očami a prirodzene predpokladá, že aj ostaní budú mať rovnaký, alebo podobní pohľad. Nie je to pravda. Je smutné, že život dokáže dohnať bežných ľudí do jendého davu spolu s náckami, komunistami, kryptokomunistami a čo ja viem ešte s akými bláznami. Ale taká je realita. Ako proti tomu bojovať? Kutúrou? Hudbou? Knihami? Vzdelaním? Diskutovať s nimi zjavne nezaberá.


Zjemníme, aké dievčatá, či ženy sa páčia tebe? Čo musí mať či aká musí byť tvoja ideálna žena, ktorú vpustíš do svojho priestoru?


R: Všetky, haha…mala by to byť žena.


Ako sa darí vlastne Bratislavským dievčatám? Kto vlastne prišiel s týmto nápadom a ako si sa k nim dostal ty? Je to to klasické pokračovanie punku 77, kde ide o zábavu a relax, alebo je za tým aj viac? Majú Bratislavské dievčatá svoj názor, alebo budú ticho ako slovenská prokuratúra za Trnku či Čižnára?


R: Ďakujeme, dobre. Pomerne dosť sme koncertovali. Na dosky máme prevažne dobré ohlasy, čo nás teší, ale doniesli sa ku mne už aj názory, že sme naivní a málo angažovaní. To je tiež uhol pohľadu. Ja si myslím, že nemusíš v texte štekať “fuck off army”, “fuck off world” aby si vyjadril nesúhlas, či odpor k niečomu. Som taktiež presvedčený, že môžeš aj Durovými akordami a na prvý pohľad veselým textom o slniečku a krásnom dni osloviť človeka s tým, že je niečo v neporiadku a frustrujúce.
S Mikkom a Lumpom sme sa už dávno bavili o tom, že by sme si spolu zahrali. Po Lumpovom odchode zo Zóny sme sa stretli v skúšobni, dali si pivo, brnkli a ….bolo to proste tam. Mám z toho radosť. Je radosť s nimi hrať, cestovať, bavit sa, žúrovať, skladať hudbu.
Hráme veci, ktoré sa nám páčia, idú priamo z nás, vychádzajú z kapiel, ktoré sme počúvali a počúvame, z kapiel v ktorých sme hrali, či hráme. Do textov sa snažíme vždy vpašovať veci, ktoré chceme pomenúvať, či na ne nejako poukázať. Aj keď je to tu a tam prikryté na pohľad naivitou, či podľa niekoho nemiestnym optimizmom.


Kde sa Vám dobre hráva a s kým? Nechodia za Vami ľudia počas setu a vykrikujú, aby ste zahrali skladby od Zóny? Kam by si ich poslal, keby si mal tú moc a naozaj ich poslať kam chceš…?


R: Radi hráme takmer všade. Mikko a Lump nie su žiadne primadonny a i po tých rokoch strávených so Zónou na väčších pódiách im nerobí najmenší problém zahrať na malom festivale v Čechách trebárs o tretej poobede. My chceme hrať na živo. To nás baví, to je to, prečo to robíme. Dnes to majú nové kapely ťažké. Ľudia majú mega prístup k muzike, alebo sú leniví a idú len po svojich starých overených kapelách a ty si ten záujem musíš vydobiť. A tak je to správne. Len tým, že budeš hrať dostaneš muziku k ľudom.

Paradoxne po nás myslím nikto nechcel, aby sme hrali Zónu. Hrávame sem tam v prídavku Bratislavské Dievčatá. Je to skladba od Krachu, ktorej autorom je Lumpisko. To podľa mňa, ale nikto netuší okrem Vesla, Lumpa, Mikka a mňa.

Bratislavské dievčatá – Chcem


Máte vonku druhý album, povedz nám niečo viac o procese akým skladáte pesničky a nahrávanie celkovo? Kde ste to vydali a koľko kusov? Aké sú reakcie na Vás všeobence?


R: Krásna platňa, haha…aj vzhľadovo aj hudobne dúfam. Skladby robíme jednoducho. Prinesieme nápad, prehráme si ho v skúšobni a už ho len dopilujeme. Občas sa stane, že je nápad aj s textom, tak sa doladia iba detaily. Máme radosť, že to vačšinnou ide s ľahkosťou. Ak sa pri niečom zasekneme, tak to odložíme do šuflíka a ideme ďalej. Sme starí, nemáme čas.
Nahrávali sme tak ako aj jedničku v štúdiu Shaark v Bzenci v Čechách. Je to malinké štúdio v starom kulturáku. Chalani, čo sa o to starajú sú nám sympatickí, vedia poradiť, ale zas moc nám do toho nepičujú, haha. V štúdiu sa s tým už moc neprpleme. Bicie, basa, dve gitary, vyhrávky, či sólo, spev, vokály a davaj ven.
Jednička vyšla v náklade 350ks ružový pôvodný press, 100ks čierny re-press. To je už preč. Vďaka všetkým fanúšikom. Dvojka je krásny mix farebný transparent vinyl 500ks s nádherným obalom od nášho kamaráta, maliara astrálneho významu Martina Gerboca. Ešte trochu z nákladu máme.Obe dosky vydal Papagájuv Hlasatel. Patrí mu obrovská vďaka za dôveru a trpezlivosť. Tak ako aj všetkým, kto sú ochtní nás počúvať a prísť za nami na koncerty. Máme z toho naozaj radosť.


Okrem račkovania, rovnakého mena, máme spoločnú lásku k tetovaniam. Tak povedz ako si sa dostal k svojmu prvému, čo to bolo a v akých podmienkach sa to udialo? Myslím, že ty si jediná osoba, ktorej som robil tak veľa dizajnov na kerky, neolutoval si to časom? Čo bude tvoja ďalšia kerka?


R: Ja som svoje prvé tetovanie získal pomerne neskoro. Mal som 27. Predstavu som mal dlho a nakoniec ma tetoval, ako inak chalan z Petržalky. Mal už fakt vtedy naozaj profi štúdio. Odvtedy som čo to popridával. Nechcem sa ti tu tlačiť do zadku, ale som naozaj pyšný na to a vážim si to, že si sa uvolil na to, že zhmotníš moje predstavy do dizajnov pre mňa. Mám rád tvoj štýl. Mám rád to čo robíš a ako to robíš a to nehovorím len o kreslení. Je mi to blízke. A v neposlednom rade vždy podľa môjho primitívneho zadania jebneš klinec presne po hlave. Mám z toho radosť.

Ďalšiu už mám v hlave, ale neprezradím verejne. Kerky sú pre mňa intímna osobná záležitosť, aj keď je ich zopár z pod handier vidieť.

Reklama na produkty


Nikomu prosím ťa nehovor, že som ti za to zaplatil, aby si to napísal, čierne na bielom.
Ako prežívaš ihlu pod kožou? Keď ťa tetuju, kde si už plakal a nevládal ísť ďalej? Ktoré miesto to bolo, alebo si odolný, zatneš zuby a ideš?


R: Keď už tam ležím nevzdám sa. Som vychrtlý atlét maratónskeho typu, tak miest, kde je svalovina a nebolí to vôbec na mne nájdeš pomenej. Ale bežne to zvládam dobre. To nadšenie to ostatné zmierni, či úplne pochová.
Bojujem však s rebrami na bokoch či kľúčnymi kosťami. A kedže mám rád old school, tak plnofarebná vypĺňačka väčšej plochy čiernou tiež poteší srdce, haha, ale ako hovorím, nadšenie z finále to nakoniec úplne prekryje. Nyšt není v živote zadarmo. Aj tak je to posadnutosť.


Aké máš pláný šéfko, keď sa bude dať ísť von, zaočkovať a konečne sa nebáť výjsť do kotla? Čo ti chýba najviac?


R: Kontakty, koncerty. Ja som taký divný čávo. Milujem chodiť na koncerty, pozorovať kapely, užívať si tú energiu. Zbožnujem cestovať a hrať na pódiu. Byť v kontakte s ľudmi. Baviť sa s nimi priamo tvárou v tvár, v klube, v krčme, na koncerte u Joja na burze dosiek. Na druhej strane mám rád občas zaliezť do bytu, zavreť dvere, nedvíhať telefón, počúvať dosky, čitať knižku, alebo sa túlať po lese. Tej samoty už mám veru načerpané na teraz dosť.

Ešte sa vrátim k hraniu v dvoch kapelách v ten istý čas. Lord Alex, ako si spomínal je viac hybrujúca kapela, ale momentálne má stálich členov a je to tak pól na pól, ty a Veslo ste tá staršia generácia, ale máte tam bubeníčku a aj basáka docela mladých ľudí. Aké to je byť v starej kapele s mladými členmi? Myslím teraz generačný rozdiel medzi Vami. Dievčatá je kapela zložená len z punkáčov dôchodkového veku, aký to má vplyv na muziku, texty a energiu v kapele?


R: Opäť by som sa mohol rozhovoriť na polhodinu. Je to závislé na ľuďoch. Aké sú to typy. Hudobne, podľa mňa Lord Alex určite to mladšie trio veľmi pomohlo. Nový zvuk, nové poňatie rytmiky, riffov, kombinácií melódií, či vôbec prístupu k hre na nástroj. Ja som sa napríklad veľa naučil a isto ma to posunulo.
Na druhej strane Dievčatá je banda obstarožných debilov, ktorí majú bez jediného slovíčka jasné, čo z toho má liezť. Bez plánov a analýz. A to nadšenie, že to “tam je” (aspoň nám to tak príde), že z toho my máme radosť nás strašne motivuje. Hráme, lebo chceme spolu hrať. Nemáme žiadne plánované ambície. Máme len chuť robiť veci, liezť na pódium a hrať to, čo nás baví. Podľa mňa nás ženie dopredu aj podprahový tikot povestných hodín. Chceme si to ešte užiť čo najviac.

Roman relaxuje, vždy s Amen Tma


Kam si rád zájdeš, keď ti je clivo a potrebuješ pokoj, relax a oddýchnuť si od rýchleho života?


R: Buď ležím doma a počúvam špeciálny výber platní, alebo chodím do hôr. Som vášnívý vysoko i nízkohorský turista.


Čo rád čítaš? Máš oblúbenú knihu? Film? Album,ktorý by si z ruky nikdy nedal?


R: Knihy milujem, ale priznám sa, čítam skôr nárazovo pre nedostatok času. Ako decko som dosť čítal a tá vášeň na “petting” predstavivosti mi zostala. Kundera, Salinger, Satre, Patti Smith, ale aj môj milovaný Bukowski, či biografie o Rottenovi, Ramones, Debbie Harry, Lemmy Kilmister. Už roky sa odhodlávam na biografiu Clash. S poéziou trochu zápasím, ale nevzdávam sa.


Keď už sme pri Patti Smith, nespomínal si, že si s ňou pracoval? Povedz nám viacej o tvojej práci stagového managéra. S kým si spolupracoval a čo máš na starosti? Kto bol najbizardnejší a čo je na tejto práci najťachšie a najuspokovejšie pre teba?

Roman v Secret bicycle club dizajne


R. Áno, áno, mal som tú česť. Je to úžasná osoba. Plná rešpektu a pokory. A záujmu o svoje okolie, o to, čo sa okolo nej deje. Popravde, len veľmi nerád robím s kapelami a umelcami, ktorých mám rád. Mám totiž vždy obavu, že zistím, že moji oblúbenci sú ľudsky naprostí kokoti bez štipky slušného chovania.
Väčšinou som pracoval ako produkčný. Komunikuješ s kapelou, manažérmi, agentami v čase príprav. Riešiš venue, techniku, catering, obslužný personál, parkovanie…čo ťa napadne. Občas dostanem job ako stage manager, kde riešiš pódium. Stavba, prestavby počas výmien kapiel, samotný priebeh akcie, dodržiavanie harmonogramu.
Za tých vyše dvadsať rokov je toho veľa. Ja si to nezaznamenávam, ale motal som sa okolo Iron Maiden, Sabaton, Nine Inch Nails, Slayer, Parkway Drive, Bad Religion, Buzzcocks, The Damned, Madonna, Alice Cooper, Prodigy, Leftfield, Lana Del Ray, Ozzy, Elton John, Enrique Iglesias, La Scala orchester a milion ďaľších.
Bizár väčšinou nevytvárajú ani tak umelci, ako tí obklopsoni z ich crew. Niekedy tak urputne potrebujú dokázať svoju nezmyselnú nenahraditeľnosť. S jednou “dressing room assistent” istej celosvetovej hviezdy sme trávili hodiny premeriavaním hlavičiek ruží, aby boli podľa rideru.
Je to celé o komunikácii. A to je veru aj najťažie. To poznanie akí dokážu byť ľudia čuráci, len preto, že môžu, z titulu svojej pozície.


Je niečo čo v živote ľutuješ, že si neurobil a sere ťa to dodnes? Nie, že by som ťa posielal pod zem, ale niečo také keď budeš ležať na smrtelnej posteli a pán farár sa ťa popýta, len tak skromne…


R: Takéto otázky by mal hádam dostávať Iggy Pop. Mám určite veci, ktoré ma mrzia a nesiem si to so sebou. Veľa z nich je osobných. Z tých zverejniteľných je to hlavne to, že som sa dokázal občas chovať naozaj ako úplný kokot. A mnohokrát som strácal čas z pičovinami. Ale na konci dňa mi aj tieto “kopance” hádam pomáhajú byť menej kokot a robiť menej pičovín.


No vidíš, ale na otázku si vlastne neodpovedal. Čo si mám predtaviť pod pojmom “chovať sa ako úplny kokot”?


R: Býval som vznetlivý, často mi chýbal rešpekt tam kde mal svoje miesto. Dokázal som sa k niektorým ľuďom chovať naozaj nepekne. Snažím sa to nerobiť. Jednak to za to nestojí a nepatrí sa to.

Romino, díkes moc za tvoj čas a odpovede. Drž sa a vy ostatný ak chcete tak ma podporte na amentma.bigcartel.com zakúpením foto knižky.

Šimaj, kukni si niečo navyše.

Lord Alex a Bratislavské dievčatá v Hudba made in Slovakia

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s