Ak sa v dnešnej dobe spomenie kaviareň, tak v hlavách minimálne 10 percent obyvateľstva sa vynorí obraz týpka vo vypasovaných rifliach a minimálne s bradou po cecky, ktorý musí byť hrozný intelektuál. Živiť sa musí ako IT-čkar, alebo robiť v treťom sektore. Samozrejme, týchto 10 percent ho nenávidi z celej duše pre jeho premúdrele keci.

Tak Harwy, ako ďaleko bude tých 10 percent od pravdy u teba? Sorry, praudi.
Harwy: Haha, tak tomuto prototypu sa trošku vymykám. Čo sa týka názvu relácie, ktorú produkujem a moderujem, celý ten koncept vznikol tak, že mám v Nitre takú svoju rezidentnú kaviarničku, ktorú navštevujem možno 10 rokov, a kedže gro ľudí, s ktorými sa stretávam (a vysedávam po kávach), sú ľudia zo scény, kapiel, atď., Lukášovi z True Reason napadla taká vec, či nebudem robiť krátke rozhovory s „hosťami“ a následne ich streamovať. Kedže som hnilý, dosť dlho trvalo, kým tento nápad začal dostávať jasnejšie kontúry, a presne v tej dobe ma cez jedného kamoša oslovil náš terajší technik Janči, pracujúci v Rádiu v Nitre. Plánovali v Rádiu formát, venujúci sa rockovej hudbe, nakoniec sme to dohodli tak, že relácia bude chodiť každý týždeň a jedenkrát v mesiaci sa bude robiť pankový špeciál, ktorý budem pripravovať a moderovať (a keďže sme mali ísť od prvého dielu aj na obraz v live streame, dlho ma prehovárať nemusel.
Tam som síce nemieril svoju prvú otázku, ale rozbehol si sa dobre. Zoberieme to od začiatku, teda… Kde si vyrastal? Pokial si pamätám legendu správne, si dieťa z Nitry. V ktorej časti si vyrastal? Klokočina? Párovce? Chrenová? Aké si mal detstvo? Aké su tvoje prvé spomienky?
Harwy: Jasné, starý trogár. Ako dieťa som vyrastal na Párovciach (chvíločku sme bývali aj na Chrenovej, ale to som bol ešte mladý netopír a nepamätám si to, a neskôr sme sa presťahovali na Čermáň (kde som sa pohyboval od decka, kedže stará mama bývala tam). Prežil som harmonické detstvo, kedže som bol oprostený od politickej a sociálnej situácie, ktorá v tej dobe bola, tie veci som možno začal vnímať až nejako v puberte, a to už veci boli v pohybe a lámalo sa to.

Ja som mal oboch rodičov z Nitry, aj keď som celý život vyrastal v Bratislave, otec vyrastal na Janka Krála pod hradom a bol som v Nitre pečený – varený počas letných prázdnin. Moja babka sa sťahovala, sem a tam, zažil som rôzne štvrte ešte počas komančov. Dokonca kameňolom za panelákom, blízko ako je dnešné Tesco pri vchode do Nitry od Bratislavy. Bol to brutal priestor. Máš či mal si takéto zákutia v Nitre, ktoré ti privolávaju pekné spomienky?
Harwy: Presne toto všetko si pamätám, haha, jak som bol býval spomínal, hlavne Párovce, Štúrová, potom Čermáň.
Aké si bol dieťa? Máš súrodencov?
Harwy: Krásne a talentované, ako dieťa som bol introvert, veľa som čítal, čo si pamätám. Mám dvoch mladších súrodencov.
Ktoré boli tvoje oblúbené knihy v detsve? Bol si Mayovkár? Vybral sa niektorý z tvojich dvoch mladších súrodencov na dráhu rock n rollu, alebo sú úplne mimo? Čo robia súrodenci dneska?
Prelúskal som aj nejaké Mayovky, áno, ale čo si pamätám, tak som žral knižky od Robina Cooka, neskôr prišiel King, Tolkien, Pratchett a mnoho iných.
Nie nie, dušu som upísal rokenrolu iba ja, súrodenci vedú rodinné životy, venujú sa potomkom, svojim prácam atď atď, haha.
Akú muziku si počúval doma ako decko? Mal otec či mama doma nejaké platne, ktoré si točil dokolečka a zaujali ťa buď svojim umeleckým prevedením, či surovosťou zvuku?
Harwy: Úplne prvú magnetofónovú kazetu, ktorú som dostal, bol album Poison od Alice Coopera, ktorú som zodral nakomplet. Nejako súbežne s tým potom prišli, cez môjho kamoša a suseda Adama, albumy od Davovky, Zóny, Exploited, Nirvany, a to ma úplne fascinovalo a neskutočne zaujalo. Rodičia rockovú hudbu nepočúvali, takže moje vtedajšie nadšenie nie úplne zdielali so mnou, haha.

Iba tak pre obraz tvojho mládi, aké platne či kazety sa teda u Vás válali, ktoré počúvali rodičia? Bola to tá klasika Opusu ako Beata Dubasová, súrodenci Hečkovci a Elán? Ešteže môj otec mal tie sedem palce Beatles na rovnováhu sveta, haha.
Rodičia k muzike moc neinklinovali, možno som zachytil doma trebárz Duchoňa (ktorý je premňa jeden z najzásadnejších slovenských interpretov doteraz mimochodom).
Učil si sa dobre v škole? Mal si svoje oblúbené predmety?
Na základnej som mal celkom slušné výsledky, na strednej, s obdobím vzdoru sa to jemne zhoršilo. Môj obľúbený predmet bol Slovenský jazyk.
Si dieťa komunizmu, husáková mládež, ako sa nám hovorí, ako si pamätáš na časy za železnou oponou?
Ako som spomínal vyššie, ako dieťa som momentálnu geopolitickú situáciu veľmi nevnímal, človek si veci dáva do súvisu až s odstupom času a pribúdajúcimi rokmi.
Nemyslel som tým, že by si bol hneď v proti komunistickom odboji, ale spomienky na tú dobu musíš mať. Prvý máj, zmrzlina za 50 halierov, betónové stavby, čierno biela telka a samozrejme, keď bol film na želanie skoro vždy vyhral Nekonečný príbeh, alebo S tebou mne baví svět…nič také?
Všetko toto, presne,haha a v tej čb telke prvý horor, ktorý som videl, Night of the Living Dead, neskutočne fascinovaný som bol.
Ako plynie čas, človek sa začne oťukávať a spoznávať nových ľudí. Čo sa ti vybaví pred očami, keď sa povie „sladkých sedemnásť“? Prosím, len nepovedz Tublatanka, haha či Elán.
To nie, haha. Vrštať a Stará Pekáreň. Vo Vrštati som zažil aj svoj prvý pankový koncert jak soplák. Hrala Zóna a ako support mali myslím New Kids on the Bollocks, čo bola výborná nitrianska panková kapela (ktorú tebe, myslím, nemusím predstavovať). Mrzí ma, že mi vo Vrštati ušli OI POLLOI, to som mal asi zaracha alebo čo, nepamätám sa.
Chodilo veľa ľudí na punkové koncerty v Nitre v tej dobe, keď si do nej vpadol? Starú pekáreň si pamätám, to bol docela priestraný klub a mal mrežu pred vstupom ale Vrštat bude asi nejaká krčma…?
Čo si pamätám, tak hej, možno nebol výber koncertov taký pestrý, ako teraz, ale návštevnosť bola asi väčšia. Vrštať bol úplne prvý rockový klub v Nitre, Pekáreň prišla asi dekádu po ňom.
Kedy si narazil na punk? Si musel byť v jednej z partii s Richťom v tej dobe.
To som mal možno 13 až 15 rokov, jemne som to tiež načal už v odpovedi hore. Richťo patril do pankovej partie o generáciu staršej, ale samozrejme, že sme sa neskôr zoznámili. Úplne prvý pankáči, ktorých som ako soplák registroval v Nitre, boli Big John s Jašterom, neskôr Kukulo, Rado Bátovský a Richťo.
Na akých kapelách si vyrastol a ktoré ťa formovali?
Úplne prvé bandy boli tie domáce, Slobodka, Davová psychóza, Zóna (je smutno smiešne, kam to dotiahli dnes, prerazili dno), Toy Dolls, Adicts, Major Accident, Business, Misfits ako teenager som frčal skôr na street punkovej vlne. Napríklad Rancid, ktorý patrí momentálne medzi moje obľúbené bandy, som vtedy striktne odmietal ako komerčnú sračku, haha, dnes nemám problém si pustiť, AVA, +44, milujem AFI, …
S Rancidom som to mal dlhé roky tiež tak, došiel som im na chuť až teraz, keď som starší, ale zase nie všetko sa mi od nich páči, ale maju catchy tunes dosť sa mi páči aj ten side projekt Lars Frederiksen and the Bastards – album Viking mám stále pripravený na počuvanie.
Hej hej,súhlasím, a docela ma bere aj Larsov ďalší band Old Firm Casuals.
Čo sa týka Zóni, to je kapitola sama o sebe, človek si tak povie, že dúfam, že nedopadnem ako oni na staré kolená. Otupený a nahnedlý, keď si sa dozvedel tie sračky čo začali rozprávať ako si zareagoval? Išiel by si dneska ešte na Zónu?
Nešiel, a prekvapuje ma, že veľa ľudí zo scény ten problém ísť nemá.
Každopádne je to smutné a dúfam, že tento fenomén nazi punku u nás zakape za pár rokov spolu s nimi.
Čo bol pre teba punk vtedy a dnes? Tie názory sa menia, kamaráti prichádzaju a odcházdaju a aj ten punk sa mení s pokročilím vekom, ako to máš ty?
Samozrejme, že s pribúdajúcimi rokmi sa určité názory vykryštalizujú, ale tie zásadné postoje sa nemenia. Punk bol a aj je pre mňa o slobode, tolerancii (niekedy aj o dekadencii) a voľnomyšlienkárstve. Preto je totálne scestné, a pre mňa nepochopiteľné, že sa ľudia zo scény postavia na druhú stranu barikády, to je totálny hnoj.
Len na upresnenie, myslíš tým, keď punkáči propagujú či sa priklánaju k neonacistickým či fašistickým myšlienkam, maju rasistické keci, všetci im vadia a „praudu“ čerpaju z internetu? Veci treba po lopate vysvetliť, lebo mám pocit, že dneska sa tie informácie otáčaju, prekrúcaju a už aj punkáči nemaju problém byť rasisti…v 90tych rokoch by hneď dostali po papuli, dneska je to akosi tolerované…
Presne to, a hlavne, pankáča z teba nerobí tričko Ramones alebo Baracudas, haha.
Ktoré boli tvoje prvé kapely? Či si hral len v DPH a v terajších Beautiful Bastards? Prečo práve DPH? Aké boli začiatky tvojho hudobného života? Prečo Nádherný bastardi, hoši, ruku na srdce, až taký krásavci nie ste, haha. Chcem historky z podsvetia, prečo ste sa premenovali na Beautiful bastards?
Prvá kapela, v ktorej som pôsobil bola DPH, zásadný dôvod, prečo ma chalani zobrali, bol ten, že som bol popiči nastajlovaný. Na gitare mi chýbali tuším dve ladiace mechaniky, takže tie som ladil kombinačkami, ale mal som ju celú pankovo polepenú, takže konkurzom som prešiel, haha . Tak, ale zasa čo si budeme klamať, Bastardi sú aj, okrem hudobného, aj veľmi príjemný vizuálny zážitok. Keď som kapelu založil, fungovali sme pod názvom Beautiful Beasts (mal som kamošku, ktorá mala na fb nick Krásna Beštia a veľmi sa mi to páčilo), neskôr, keď nastali personálne zmeny a začal som hrať s Borisom z True Reason a s Feďom zo Začiatku konca, Feďo skonštatoval, že Beštie znejú zženštilo a mäkko, že to chce trošku pankovej špiny a surovosti, tak prišli Bastardi, haha.

Haha, Oi Feďovi. Si spomínal, že si to skúšal aj v kapele Začiatok konca, len ti nešla moc rytmická smyčka, to si bol naozaj tak zlý? Lebo si musíme povedať na rovinu, chalani tiež neboli veľmi hudobné nadaný v tých 90tych rokoch, haha.
Fakt som to nedával, čo sa týka komponovania, mám celkom fajn nápady, ale moje gitarové schopnosti sú fakt limitované a moc sa neposunuli za tie roky. Preto som nesmierne rád, že v Bastardoch mám okolo seba inštrumentálne skvelých muzikantov, ktorý to potom posunú o desať levelov vyššie.
Pravdu povediac o nitrianskej scéne neviem toho veľa. V tých 90tych rokov sa mi dostali do hlavy len Attitude, počul som o DPH, ale punk ma veľmi nebral v tej dobe či hardcore úderka Creasing grease. Čo tam hrávalo za tvého mládi a čo tam hráva dneska? Vieš nám niečo povedať o scéne v Nitre a blízkom okolí?
Ako prvú kapelu, ktorú si pamätám, boli NKOTB, jedna zo zásadných kapiel pre mňa doteraz, s Attitude sme mali spoločnú skúšobňu v takom objekte v Nitre, boli fajn, a z tých starších nesmiem opomenúť Happy Cocks s ich skvelým punkom 77, s nimi sme zdielali gitaristu a bubeníka a odohrali sme spolu aj väčšinu koncertov. Z tých nových, moc to neregistrujem, viem, že dosť počúvaní sú chalani z kapely Marhule napríklad.
Dneska pôsobíš v Beautiful bastards s chalanmi čo hrávali v Topoľčanoch v L.Sku, inak jedna z mojich oblúbených kapiel z 90tych. Určite Topolčany mali viacej tých hardcore kapiel narováši ako Nitra. Nitra to je viac punk a metal, kde Topoľčany to tam ťahali viac do hardcore NYC štýlu ako True reason,Godnoise, Payback, ale aj Začiatok konca to ťahali a mixovali štýlmi od Oi cez punk a hardcore. Ako si teda skončil pri topolčianskej crew? Vidíš medzi týmito dvoma mestami rozdiel v scéne?
Jak som spomínal, kapelu som založil s úplne inou zostavou v Nitre, kde časom nastali určité komunikačné brejkdawny, a v tej dobe ma oslovil môj kamoš Feďo, ktorý v tom videl potenciál, a zostava sa kompletne vymenila a ja som sa zasemenil v Topíkoch, kedže aj Boris, aj Feďo sú práve odtial. A áno, máš pravdu, Topíky boli vždy viac HC ako pankové, preto si myslím, že aj Bastardi sú v rámci TOHC scény celkom milé osvieženie, haha.
Kde chytáš múzu na písanie textov a skladieb? Je niečo čo ťa vytočilo a neskôr si si povedal, že toto bude dobrá skladba pre Bastardov?
Presne takto sa to deje, sú to úplne bežné situácie, ktoré ťa vytočia, naserú, a ty to potom pretavíš do textu. A baby, samozrejme baby, to je nekonečná studnica inšpirácie.

Nitra mala vždy zlú povesť ohľadom náckov. Vypadá to, že v tých 90tych rokoch to bolo zlé skrz na skrz republikov. Ako ste to mali vy hoši v Nitre? Ako je to dnes? Len nedávno, aj keď je to už pár rokov, bola kauza Mariachi, kde „kartári“ napadli klub „umelcov“, čo si si pomyslel, keď si to videl? Z tých záznamov muselo byť hneď jasné, kto sú tí ľudia čo útočili.
V Nitre to bol masaker vždy. Čo si pamätám, boli doby, keď som bol trikrát slovne napadnutý len počas toho, čo som prešiel cez pešiu zónu, za nejaké pankové tričko dajme tomu, a to nevravím o fyzických atakoch. Čo sa týka Mariatchi, to už bolo paradoxne obdobie, keď bol relatívny kľud a už aj verejnosť a štát prestal brať tieto veci na ľahkú mieru.
Spomínam si, ako som bol pri divadle napadnutý, a keď som sa dotrepal s otrasom mozgu domov a zavolali sme policajtov, tak jeden z nich sa s úškrnom vyjadril, že to my ich aj tak nenájdeme a podobné sračky, des.
Po rokoch je tá kauza už uzatvorená, ale kartári môžu byť stále aktívny v meste či sa to zmenilo príchodom nového starostu? Ako je to dneska v Nitre?
Jak som písal, ja osobne to vnímam tak, že v porovnaní s obdobím 15-20 rokov dozadu je to pohoda džez, aj keď to podhubie tuná stále je.
Si spokojný so starostom Nitry? Je to človek podstate z undergroundu. Zmenila sa Nitra pod jeho vedením? Cítiš to?
Na toto ti neviem odpovedať fundovane, osobne starostu nepoznám, skôr zo sociálnych sietí a ako zakladateľa HideParku, čo je perfektný projekt.
Ako sa pozeráš na tú vlnu za posledné roky zelených tričiek a ich politický vplyv? Mne to príde, že hneď ako sa naučilo našich desať percent pracovať s počítačom, našli sa vo virtuálnom priestore a zdá sa mi, že nevedia čo so sebou a všetkou tou „praudou“.
Desivé je to, že majú obrovskú podporu aj medzi bežnými ľudmi, nie len medzi náckami, to je nepochopiteľný fenomén podľa mňa.
Bude Kokotleba sedieť svoje štyri roky a štyri mesiace v 2022? Áno, alebo nie? Čo si tipuješ?
Tipujem, že nie!
Ty pesimista. Keď už sa bavíme o známych osobnostiach z Nitry, odmyslieť si Pribinu, ehm, druhé meno, čo mi cvingne popod nos je Bodor a ten ich rodinný klan. Ja som o tomto mene počul už ako decko od babky a všeobecne po revolúcii sá toto meno skloňovalo skoro pri všetkých nedelných obedoch na návšetvách. Ono to vypadá, že tá Nitra je zakliata na hajzlíkov rôzneho kalibru. Čím to je, že takýto ľudia majú takúto moc? Nie ste príbuzný, že? Ani z tretieho kolena? Vieš ako, svet je malý, haha.
Toto je asi fenomén, týkajúci sa asi každého mesta na Slovensku, haha a nie, nie som s ním príbuzný a ani ho osobne nepoznám.
Ako si prežil Corona časy? Máme tretiu vlnu. Si očkovaný? Čo si myslíš o tom ako to naše spoločenstvo berie? Čo si myslíš o tom, že tá zaočkovanosť je u nás stále tak nízka a v podstate nás ženie do štvrtého lockdownu skôr či neskôr a pritom si povedzme na rovinu, kua pýtal sa niekto nás na to, keď nám dávali vakcíny v detstve? Si pamätám, že hoci kedy nabehli doktori do triedy na základke a pichali nám do ramena veci, o ktorých sme nemali ani šajnu čo sú zač.
Toto je podľa mňa tak obšírna téma, že by to vydalo na celý rozhovor, haha, momentálne mám v sebe tretiu vakcínu a pevne verím, že sa to pomaličky dostane do normálnych koľají čoskoro, snáď.

BTW máš niečo s očami? Lebo, keď ťa vidím na fotkách, máš tie top gun okuláre na očiach non stop, som si už aj hovoril, či by som ti neodporučil nejakého optometristu v meste, ale potom si hovorím, že chalan má dosť rokov na to, aby vedel, že to nie je dobré pre oči. Inak moja žena robí s očami a hovorila, že by sa ti hodili viacej nejake Ray Bany v štýle Blues brothers k typu tvojej tváre.
Okuliarmi si udržujem určitý sociálny dištanc, ako ambivert mám v sebe aj štipku introverta, haha, nehodili, ja mám taký chujovský typ hlavy, že máloktoré okuliare mi sadnú, a v aviatoroch sa cítim fajn.
Keď sme pri tých filmoch, povedz svojich naj päť čo si vždy rád pozrieš a ja ti poviem, aký si človek. Skús to…
Pacific Rim, Anchorman, Romerove zombie horory, Clockwork Orange, Boondock Saints, Taxi driver a desiatky ďalších.
Kde pracuješ? Myslím prácu, ktorá ti platí nájom a jedlo na stole. A ako si sa dostal k robeniu vlastného podcastu v Nitrianskom rádiu? Si hostitelom Harwyho kaviarne, kde vyspovedáš ľudí zo scény. Je zaujmavé, že tento prienik do undergroundu sa robí na mainstream vlne, desať rokov dozadu, by si už bol komerčák, haha, ale dneska už ten podcast či stream má každý tretí, tak aké to je na tom pracovať a brať to stále z tej punkovej perspektívy. Akú máš slobodu pri tvorbe tých relácii? Máš tam určité mantineli, za ktoré už ísť nemôžeš? Ako si zháňaš hostí a ako sa na nich pripravuješ? Je to oštara sa asi pripraviť, aby to bolo spontánne, ale zároveň aj pripravené.
Momentálne pracujem ako šofér pre jedného distribútora tabakových výrobkov. Tú genézu som trošku načrtol vyššie. Ja som toho názoru, že stále sa bavíme o undergrounde, jedná sa o malé, lokálne rádio, ktoré patrí môjmu kamošovi Mišovi Kožuchovi, a ja aj s celým teamom robíme kaváreň vo voľnom čase a bez nároku na honorár, ale sme radi za poskytnuté možnosti. Mojim cieľom bolo širšej diváckej a poslucháčskej obci (v rámci našich možností) predstaviť skvelé domáce kapely, ktoré nedostávajú toľko priestoru v éteri, a že ich máme na Slovensku celkom dosť. Ja som sa nikdy nesnažil, a ani to nerobím, pasovať to do nejakej veľmi profesionálnej roviny (s moderovaním nemám, okrem kavárne, žiadne skúsenosti), skôr to malo byť o tom, že sedíš s kamošmi, kecáte o scéne, koncertoch, zážitkoch, muzike atď.
Na koho sa môžme tešiť v roku 2022 v kaviarni? Je to ťažke logisticky dostať ľudí na rozhovory pred kamerou? Mal si už aj odmietnutia?
Tento rok už máme za sebou reláciu s Uhlom Dopadu a taktiež chalanmi z Catastrofy, najbližšie budú našimi hosťami členovia výbornej brnenskej kapely Supertesla (ktorí budú v podstate aj prvými zahraničnými hosťami ) ani nie, logisitika sa vždy dá nejako doriešiť, a kapely sú radi, keď dostanú aj takúto možnosť prezentácie, takže zatial pozitívne feedbacky.
Vďaka Harwy za čas a odpovede. Rock n rollu zdar.