S Filipom sme zabrázdili do tmavých uličiek jeho sveta, názorov, bolesti a radosti. Damato a The Citadel, dve kapely, ktoré na slovenskej scéne rozkopali stereotypy, ktoré vačšina hardcore punkových kapiel má. Pre mňa kapely, ktoré dávaju zmysel.

Rozhovor sa odohral medzi januárom a marcom 2023.

Filip, dúfam, že ťa severský vietor v tejto zime moc nefacká po tvári? Ako ide život? Čo momentálne porábaš tieto zimné dni?

Ahoj, šéfko. Zimný režim mi moc nevyhovuje. Ja sa radšej kúpem vo vlastnom pote, ako sa trasiem od zimy. A dni sú také, copy of a copy, teda práca, fitko a domov, ale keď je to znesiteľné, idem sa aj prejsť von. Skôr teda čakám, kedy sa toto skončí, hahah.

Toto som postrehol na tvojich postoch, že tlačíš železo. Ako si sa k takémuto kultu tela dostal? Vždy som ťa mal za takého bohéma skôr. Chlast, sex a rock n roll a nie takýto azketický život…koľko vytláčaš?

Skysol som po jednej služobnej ceste, ktorá trvala dva mesiace, a potreboval som sa dať trochu dokopy. No a zistil som, že je to perfektná forma psychohygieny. Dosť mi to pomáha vypnúť a vyventilovať sa. K športu som nemal až tak ďaleko, keďže som asi do osemnástky jazdil bmx. Každý deň som bol v parku na dirtoch alebo sa jazdil street. Málinko ma je, som drobný, 69-kilogramový človek. Dal som si taký cieľ do konca roka 2022 trhnúť na mŕtvole 150 kg a aj sa podarilo. Uvidíme, čo prinesie tento rok. Je to však hobby, nikam sa neženiem.

A kde si aj ja môžem trhnuť s nejakou mŕtvolou?  

Prídeš na Slovensko a môžeme dáku vykopať ako poriadni blackmetalisti, haha.

Dneska je to znovu in som počul…Povedz nám viac o tebe a tvojom rannom živote? Odkiaľ si? Kde si vyrastal? Aký si ročník? Ako si spomínaš na ranné detstvo? Aké bolo dospievanie? Sídlisko či rodinný dom a dedina?

Som ročník 93 ako najlepší album od Depeche Mode. Narodil som sa v Bratislave, vyrastal som v Dúbravke, potom na Ostredkoch a predškolský vek som strávil u babky v Záhorskej Bystrici. To bola taká „dedina”. Aj kosenie trávy, rúbanie dreva a kŕmenie sliepok a hľadanie najvyššieho rebríka, na ktorý sa dalo vyliezť.

Potom prišla veľká zmena a presťahovali sme sa do Šale, kde mamka kúpila byt. Tu sa začal môj solídny Bronx, haha. Škola ma nebavila, problémy z domu som riešil v škole a púšťal som sa do každého konfliktu a snažil som sa ich čo najviac vyvolať.

Doma bitky, v škole bitky. Vonku bitky a drobné krádeže. Samovražedné hľadanie, nie už najvyšších rebríkov ako na dedine, ale už sa liezlo na baráky po bleskozvodoch či balkónoch. Zahlo sa aj na zlé chodníčky. Chvíľku som za všetko moje nešťastie hľadal vinu inde a hádzal som to na inakosť ľudí, ale rýchlo mi doplo, že som na všetko sám a že svet je taký, aký si ho zariadim.

Bol si aj chytení pri týchto vylomeninách?

Ak si dobre pamätám, tak nikdy.

Keby ťa chytili, to by si si určite pamätal. Čo ťa fascinovalo na výškach? Prečo si hľadal najvyššie rebríky?

Asi ten adrenalín. Raz som vyliezol na deviate poschodie po takých tých balkónikoch, čo boli na medziposchodi, ale keďže som bol dosť nízkeho vzrastu, tak som vždy na ten ďalší musel trochu vyskočiť. Dnes, keď si takto na to spomeniem, tak mi je aj nevoľno. 

Život ťa skúšal. Vždy si na mňa pôsobil tak ticho, skromne a ty si OG zo Šale. To presťahovanie malo niečo spoločné s rozvodom tvojich rodičov? Bol toto ten dôvod a odluka od miesta, kde si vyrastal, čo v tebe vyvolávalo negatívne pocity? Čo ti teda napokon pomohlo sa z toho dostať? Boli to kamoši, čo rovno osoba, ktorá ti poradila? Čo by si mladým povedal, keby si videl, že niekto v tvojom okolí ide cestou akou si išiel ty, a snažil by si sa jej či jemu pomôcť nerobiť chyby ako si robil sám. Je tu vôbec nejaká rada platná, alebo si tým musí každý prejsť sám? Ako sa na to pozeráš s odstupom času?

Otvorím tému, ktorej by sa malo venovať všade určite viac. Mali sme na škole prednášky o tom, aké sú drogy zlé, aké je nebezpečné mať nechránený sex, ale ani raz som nezažil, aby niekto vytiahol domáce násilie.

To presťahovanie nebolo ani také nešťastné. Mne sa tam páčilo po príchode. Nové mesto, byt a tá obrovská zbierka albumov, čo mal otčim. Chvíľu to bolo okej, ale potom som zistil, že môj nevlastný otec je psychopat, a bitky sa stali bežnou súčasťou dňa. Dostať výchovnu facku je asi okej, ak decku fakt šibe. Neviem, nie som rodič, ale asi to neodsudzujem, ale ak si 30-ročný a dokážeš si kľaknúť na malého chlapca a biť ho do tváre a brucha za dáku malichernosť, tak to asi nie je okej.

Tento death metal, ktorý trval asi 8 – 9 rokov, kým sa moja mamka konečne rozviedla a odsťahovali sme sa. Mohol som mať tak 14 – 15 rokov. No, našťastie, happy end sa nestal a bol tu další otčim a ďalšie bitky. Tu už zasahovala aj polícia a po pár rokoch sa aj tento príbeh skončil.

Jedného dňa som si povedal, že stop. Takto to nemôže ísť ďalej, veď sa nedostanem ani na strednú školu. Spolužiaci na mňa pozerali ako na úplneho debila, aj rodičia. Bolo mi zo samého seba blbo. Všetci si prejdeme to svoje. A všetci máme to svoje najhoršie. Treba z toho vyťažiť čo najviac, lebo zo šťastného príbehu sa nič nenaučíš.

Ťažko asi decku vyhovárať, nech sa nespráva ako kretén, keď sa k nemu doma správajú otrasne.  Možno, ale jednu vec posuniem ďalej, aj keď je dosť klišé, ale netreba sa báť rozprávať o problémoch a o svojich pocitoch. Dokonca aj o tých z minulosti. Uzatvárať sa je najhoršie, pretože tým len škodí človek okoliu a ubližuje ľuďom, ktorých má rád alebo ktorým na ňom záleží. Aj mne sa to stalo neraz a mrzí ma to. Sám s tým občas stále bojujem. Psychické problémy by nemali byť tabu a keď sa cítiš na hovno, neboj sa priznať si to. Reči ako „šak si chlap, nebuď baba” sú úplná pičovina. 

To máš pravdu, rozprávať sa o týchto veciach je prvý krok, podla mňa, ako z tohto kruhu von, ale s kým si sa rozprával ty? Ako si toto celé prežil? Roky ťa otčínovia bili ako handru, čo tvoja mama? Vedela o tom? Aký máš s ňou vzťah teraz, keď na to dokážeš reflektovať spätne? Dával si jej za vinu čo sa ti dialo? Ako si to dokázal prežiť? Čo ti pomohlo?

Ja som sa nerozprával o tom s nikým. Len som to prijímal a čakal som, že sa to raz skončí. Keď som bol o čosi starší, tak som aj premýšľal, či ho nemám zabiť, či to nebude riešenie. Ale to som si rýchlo vyhovoril. Hneď som si predstavil kriminál a bolo by to z blata do kaluže. Mama o tom vedela. Asi sa bála to riešiť. Zarábala v podstate sama na rodinu. Bolo to ťažké obdobie. Mamu mám rád. Ja sa na ňu nehnevám. Aj ja som ublížil veľa ľuďom v živote a zachoval som sa ako chuj, ale nie úplne naschvál. Len som možno vtedy nenašiel iné rozumné riešenie.  Vieš čo, keď po rozvode natrafila na ďalšieho idiota, tak vtedy som bol nasratý, lebo takýto zvrat som nečakal. Lynch by sa mohol učiť, hahah. Keby sa toto nestalo, možno by som mal úplne iné hodnoty. Bola to slušná škola. Tým, že som to s nikým neriešil, tak som si to preniesol až do súčasnosti a je pre mňa náročné sa niekedy rozprávať o problémoch, ale pracujem na tom a je to určite lepšie. Hudba. Vstrebával som strašne veľa hudby denne. To bola moja záchrana, aby mi z toho nepreplo a aby som neskončil v pivnici s lanom okolo krku.

Inklinácia k depešu v tomot prípade dáva zmysel. K domu Depešu ešte, chodil si aj na depeš párty? Si pamätám, že depešáci mali vždicky kultové párties. Ešte v 90tkach som chodil do Duny na ne. Toľko čiernoty som nevidel ani na metalových koncertoch a už sa oceánovalo a shalomovalo. Počúval si aj tie české a slovenské kapely tohto razenia? Čím ťa depeš upútal? A čerpáš z neho aj dneska v kapele?

Bol som párkrát a mohlo to byť asi tesne pred covidom. No bolo to strašne milé. Taký pánko vo veku tam čítal príbeh, ako išiel s kamošmi na prvý koncert. A celý večer hral depeš, čiže nádhera.

Shalom a Oceán si aj teraz občas pustím, ale moc si nejdem tieto slovenské a české „synth dark popy”. Gahanov a Gorov hlas, prejav na stagi. Všetky tie zvuky napríklad v Black celebration či Blasphemous rumors. Mám hrozne rád naozaj všetky albumy. Songs of Faith and Devotion je úplný vrchol. Tento album je neskutočné stelesnenie temnoty. Podvedome niekde čerpám určite. Niektoré melódie na mňa niekedy vyskočia, keď sa snažím skladať nové veci.

Ty si už dieťa po revolučné, vyrastal si na začiatku milénia, aké to bolo doma na južnom slovensku. Cítil si napätie medzi slovákmi a maďarmi, alebo to už vôbec nebola téma, keďže už durayovci či slotovci boli mimo hru.

Ja som toto nepocítil. V Šali decká rozprávali po slovensky, maďarsky, rómsky, ale aj rôznym nárečím. V tom čase, keď sme sa tam nasťahovali, tam prišlo kvantum mladých rodín. Mne to vôbec neprekážalo.

Ktoré boli tvoje prvé nahrávky, ktoré si začal aktívne počúvať? Už nie tie, čo počúvali rodičia doma, ale kapely a muzika, ktorá teba upútala? Pamätáš si na ten moment? Odkial si ich bral? Kto bol tvoj zdroj muziky?

My sme mali doma veľmi veľkú zbierku CDčiek a veľmi kvalitné audio. To bola taká úchylka môjho nevlastného fotra a jediné jeho plus. Čiže keď nikdo nebol doma, vždy som si vytiahol jedno CD a počúval som. Zarezonovalo vo mne vtedy toho veľa. Od Cure, U2, Depeche Mode, Cranberries alebo Tears for Fears. Bolo toho veľa a všetko mám doteraz veľmi rád. Krstný mi zasa od mala púšťal Deep Purple, Sabbath, Zeppelin, Rolling Stones. Všetko som tiež mal rád, ale tu boli momenty, keď mi to trochu hudobne utekalo, ale vedel som, že sa k tomu raz vrátim, keď tomu budem viac hudobne rozumieť.

A toto môj krstný asi videl a spravil tú zlomovú vec. Keď som mal asi 8 – 9, dostal som do rúk album Americana. Išiel som to zodrať. Tu sa začalo to hudobné dobrodružstvo. Asi pár týždňov nato som u rodinných známych, cez víkend u babky, spomenul túto nahrávku a sused Janko mi napálil povinné počúvanie Misfits, Dead Kennedys, Rancid, UK Subs a rôzne punky.  Vtedy prišli aj internety a, pfuuuuu, hudby bolo zrazu kvantum.

Jedna vec sa musí uznať, otčín ma definitívne dobrý hudobný vkus, skoro ako moja žena. Tá si tiež fičala na týchto kapelách, mínus ten neopunk, to už sme boli príšlis starý, aby sa nám to páčilo.

Keby som nedostal ten Offspring od krstného, tak si asi nikdy nepustím Misfits, Danzig, Black Flag, Dead Kennedys, Ramones alebo Blitz, či Clash.

Ako si sa dostal do scény? Ktoré kapely si videl ako prvé a čo ťa na nich upútalo? Mal si svoj vzor, keď si do tej scény prišiel? Kapela či človek, ktorý ťa inšpiroval a pomáhal ti sa v tej scéne rozhliadnuť a usadiť?

Hmm, bolo toho strašne veľa. Ak myslíme už tú scénu hardcoru a tvrdej hudby, tak to boli kapely ako Bury Your Dead, Apostate, Emmure, Suicide Silence. Tieto “komerčnejšie” kapely, ale zlom bol určite koncert The Citadel.

Bol to pre mňa taký More Than Life, ale slovensko-maďarský, hahaha. Spoznal som Spajka. Začali sme si písať a raz sme sa stretli na skúške neexistujúcej kapely, kde som sa snažil hrať na gitaru. Nosil mi ziny a ja som bol z toho úplne v piči. Samozrejme, takto som spoznal aj Limokid 🖤. Spajky je človek s veľkou charizmou a rozhľadom. Som rád, že práve on ma privítal v tomto „svete”.

A ja som bol v tom, že si v The Citadel hral od začiatku. Vypadá to tak, že si od toho komerčného metal core pričuchol vďaka Spikeymu k tomu podzemiu. Bola tá metal core scéna, prvá scéna ku ktorej si pričuchol? Šuštáčiky, čelenočky, baseball kraťasky a veľké pózy, že…? Akým prerodom si prešiel teda, kým si došiel k tmavým skinny jeanom a čiernym trikám, haha?

A páčil sa ti Limokid? Čítal si ho pravidelne, či skôr len, keď ti ho Spikey nanútil pred oči?

Hlavne kerky a tunely v ušiach! Breakdowny sú všetko a „Kotleba je vlastne v pohode, lebo Rómovia dostávajú všetko“. Aj takéto som zažil na koncertoch. No stále mám rád komerčnejšie kapely a hlavne, keby neboli tie kapely, tak dnes nemám rád Sheeva Yogu alebo Jakubysko, haha. 

Prvé dva ziny boli určite Revenge of the nerds a Limokid. Úprimne si však nepamätám, ktoré čísla konkrétne som čítal, lebo to bolo dosť dávno. Priniesol prvé a pýtal som si ďalšie, haha, pár som si aj kúpil neskôr na koncertoch.

Aký máš vťah k zinom? Čo si myslíš o ich funkcii dneska? Preferuješ papierové, alebo internetové? Aké čítavaš? Máš aj svoje oblúbené? A čo rád čítaš v zinoch?

Nie som taký ten typ človeka, ktorý si úplne ide ziny. Malo to svoj boom, keď som sa aklimatizoval v scéne.

Keď si sa učil hrať na gitaru, bral si lekcie, či si to skúšal z netu už? Ktoré boli tvoje prvé skladby, ktoré si si nacvičil? Hrávaš denne? Cvičíš? Či si lenivejší gitarista? Máš aj svoj vzor čo sa týka hrania?

Prvú gitaru mi dal krstný. Bola to španielka a mala nylonové struny. Skúšal som niečo na nej, ale bolo to trápenie. Gitaru som odložil na dáky čas. Park, kde sme jazdili, bol však vedľa skúšobne, čiže som si občas skúsil zabrnkať. Kamoš predával za 50 eur Squier Stratocaster a mne napadlo, že to bude jednoduchšie na elektrickej gitare. Nie, nebolo. Trápil som sa sám pri taboch. Préve songy asi boli od Blinku. To som mal vtedy také pop punkové obdobie. Momentálne cvičím denne. Snažím sa čo najviac, lebo som toho dosť zameškal. Dosť som na to aj kašlal, čo ma skoro stálo aj kapelu, ale bol som popravde aj dosť frustrovaný z toho hrávania. Žiadny progress v hraní. Premáhal som sa, ale musím povedať, že posledné mesiace to je dosť super, ale znova trápenie. Púšťam si rôzne lekcie. Metronóm kliká každý deň a každý deň mám chuť tú gitaru vyhodiť von oknom, hahahah.

Vzor nemám, ale mám rád, ako hrajú Page, Hríbik, Turcer, Wald, Gilmore, Iommi, Kurt Ballou, Jason Richardson alebo Chuck Schuldiner.

Ty si aj veľký fanušík Converge. Je to aj dôvod toho mena Filip Doe Potrok?

Converge je taká druhá prelomová kapela v mojom živote po Depeche Mode. Pamätám si, že bolo leto a Downpour bola prvá pieseň, ktorú som od nich počul. Ten zvuk kapely bol dokonalý. Hneď som si vyhľadal kapelu a išiel som album za albumom. Oni nemaju zlý album. Dokonca spravili perfektný cover na pieseň Clean od DMka. Náhoda? Nemyslím si. Rovnako mám rád aj rôzne projekty členov kapely (Umbra vitae, Cave in alebo Old man gloom) či kapely, ktoré nahrávajú u Kurta v štúdiu God City (Oathbreaker, Cult leader, Rise and fall, Armed).

Je niečo v scéne, čo ťa naďalej na nej baví, alebo si sa trošku od nej zdialil za tie roky a pričuchol k niečomu inému, napriek tomu, že stále hráš v kapele?

Toto je ťažká otázka. Bavia ma na nej nové decká, ktoré chodia na koncerty. A bavia ma nové kapely, i keď v tomto som už o dosť prísnejší ako niekedy, haha.

Niekedy mi stačilo počuť scream a blast beat a bol som hotový. Dnes som rád, keď vidím kapely, čo majú super nápady, pekný zvuk, ale aj hrajú presne.

Čo ťa baví na nových deckách čo prídu na Váš koncert? Sú zvedaví? Pýtaju sa, kecaju, dávaju feedback, či sú viac hanblivejší? Ako na teba pôsobia? A povedz zopár kapiel čo ťa bavia?

Mňa baví už len to, že vôbec niekto nový príde. Hlavne decká vo veku, ako som mal ja, keď som začínal chodiť na koncerty. Skôr na mňa pôsobia hanblivejšie, ale tak ja som bol taký istý. Small town life jednoznačne. Táto kapela spĺňa všetko, čo chcem. Krásny zvuk, plus krásne hrajú. Je to taký grunge, ktorý som im úplne zožral. Druhú kapelu však ukradnem od susedov z Česka. Kapela Hyacinth. Strašná lopata, poriadny hardcore s takým feelingom z 90’.

Aká je story The Citadel, tvojej prvej kapely, ktorá rozvýrila mosh piti? Bola to tvoja prvá kapela? Hral si ešte niekde? Čo si si pomyslel o chalanoch, keď si prišiel do kapely, či to bola kapela, ktorú si zakladal sám? Myslím, že ste si museli padnúť, keďže vlastne stále s väčšinou stále hráš v kapele…

Ach, toto bol úplný teenage dream. Proste ma zavolali chalani do kapely, pretože im odišiel gitarista a ja som niečo na gitare vedel zahrať. Bol som ešte soplák a chalani boli starší. Keď sa na to pozriem spätne, tak obdivujem, akú mali so mnou trpezlivosť.

Aký bol medzi Vami rozdiel? To zase nemohol byť až taký rozdiel, však chalaniska mohli byť tak maximálne o päť rokov starší? Bol problém s tým, že si nevedel tak dobre hrať a trvalo ti to kým si sa to naučil? Aký bol tvoj prvý koncet? Mal si srákoty? Keď hráš si ten typ čo je statický a sústredí sa na hranie, aby si neurobil chyby, alebo v podstate to je jedno a ide o šou?

Asi tak 6 – 7 si myslím, ale asi som skôr myslel aj ten mentálny. Ja som bol taký utrhnutý z reťaze, haha. Chalani mali trpezlivosť a drtil som to, ale aj mi nadávali, keď som na to kašlal. Dostal som ultimátum, a tak som si musel vybrať. Na prvom koncerte som bol extrémne nervózny a stál som tam ako osika. Prišlo cez 100 ľudí do malého klubu. Vôbec som nečakal, že hneď dostanem takýto krst ohňom. Vždy sa snažím, aby som odohral najlepšie, ako viem, a takisto si aj rád ten koncert užívam a polietam si, poskáčem kade-tade. Ak sú fakt dobré koncerty, tak je to pre mňa ako tranz.

Koľko ste mali nahrávok v Citadel? Pýtam sa čisto z archívneho uhla, keď si to človek po rokoch bude čítať a bude si Vás chcieť niekde nájsť a vypočuť si to? Máte len cdčka, alebo aj vinil vonku? U koho ste to vydávali? Kde sa to dá zohnať či pustiť?

Citadel mal pred mojím nástupom demo a jedno CD s názvom „Chains inside us“. S chalanmi som sa potom už podieľal na splitko s perfektnou kapelou z Maďarska Tyrels Owl. Toto splitko vyšlo na platni. Ďalšia bola pieseň pre výber od Damage Done Records s názvom „Zasiaty hnev”. Kompilácia tiež vyšla na platni, na 12 palci s krásnym bookletom. Poslednú vec sme nahrali v roku 2016 a to bolo 3-pesničkové EP, ktoré tiež vyšlo na platni. Všetko sme si v podstate vydali sami okrem toho singlu „Zasiaty hnev”. Zohnať sa dajú jedine, keď niekomu na tie platne bude sadať prach a bude ich chcieť predať, haha, inak stále funguje Citadel bandcamp.

Ten album na ktorom si teda už ty, to je ten, čo ma obal ako More Than Life?

To je náš posledný z roku 2016. Ja už som tam bol od 2013. Ten má na booklete také stromy.

Prečo Citadel skončili?

Druhý gitarista Richard odišiel pracovať do UK a basák Dávid odišiel žiť do Maďarska.

A ako teda prišlo na novú kapelu Damato? To je odvodené od Daj Na To? Niečo ako Pat a Mat? Čo znamená Damato? Kto tam teda hrá a povedz niečo o kapele, kto – čo robí v súkromnom živote a či máte smerovanie v kapele akou cestou chcete ísť, alebo to nechávate len tak plinúť?

No bolo ťažké nehrať, tak sme si založili novú kapelu. Damato je odvodené od mena Cus D’Amato. Bol to Tysonov tréner a manažér.  V kapele sme začali teda ja, Spikey a Tomi, ktorý bubnoval v Citadel. Na basu sa k nám pridal Maťko (Old Tomb, White Horn) a druhý vokál mala Weva, manželka Spikeyho. Toto nám bolo trochu málo, tak sme hľadali nového basáka, aby sme mohli mať dve gitary. Pridal sa k nám Andrej (Old Tomb, Oheň, We Still Here). Niečo po prvom EP Weva odišla a ostali sme v zostave bez nej doteraz. Spajk vychováva dve malé ratolesti a chodí zdvíhať železá. Andrej hrá v 5 kapelách vrátane Damato a je gamer. Maťko dokončuje rodinný dom. Tešíme sa na kolaudáciu. Tomáš má tiež ďalšiu kapelu, kde hrá s druhým gitaristom z Citadel, „Face Defect”.

Myslím si, že Damato ma svoj xicht. Sú tam aj hardcore, blackmetal, ale aj atmosférické časti.

Som zaznamenal, že black metal je v kurze teraz ako aj návrat k starému špinavému punku a la 80ties. Keď chcem vidieť čo letí vo svete, pozriem sa na české servery a tam vždy vidím čo fičí. Tí istí ľudia, len v inom habitate, haha. Si ten typ, ktorý sa snaží vyhýbať trendom a naskakovať na trendy, alebo si skôr v tej svojej konfortnej škatulke? Čas na večerný hate, haha.

Myslím si, že som hudobne dosť neobmedzený človek. Mám moc rád aj blackmetal. K tomu ma vlastne dostala napríklad kapela Fall of Efrafa. Cez ňu som spoznal Downfall of Gaia a už to išlo. Mám rád aj ten komerčnejší, až po tie najviac true, ale nie som veľký fanúšik špinavého zvuku. Nech tam je tá „špina”, ale nech to je aj zrozumiteľné. Veľa kapiel má super nápady, super songy, ale vydajú nahrávku a ja to nemôžem počúvať. Čo mi príde ako veľká škoda. Sto ľudí, sto chutí.

Všimol som si, že častejšie hrávate na Pushteek akciach, čo je ex Damage done records pokial sa nemýlim, čo robí Ivan Horiacanoha, ako k tejto spolupráci prišlo? Ste pod týmto novým labelom? Ako ste sa k sebe dostali?

No toto asi nie je úplne presná informácia. Je pravda, že nás volá dosť často hrávať na koncerty, ale zatiaľ nie sme pod žiadnym labelom a všetko riešime vo vlastnej réžii.

Je vôbec v dnešnej dobe ešte dôležité byť pod nejakým labelom? Čo si o tom myslíš? Ako to funguje v Damato? Sharujete náklady na cestáky, nahrávanie a vydávanie svojich veci či merchu, rovným dielom? Ako to máte poriešene v tomto smere?

Pozri, ja sa tomu vôbec nebránim a nevadilo by mi to. Ak by to bol niekto ako Ivan, prečo nie. Jeho prístup k nám bol vždy skvelý a radi hrávame tam, kde nás zavolá. Ak by nás chcel vydať niekto, koho máme radi, hlavne ako človeka, tak v tom nevidím problém.

Jasné. Všetko si rozdelíme rovnako, pokiaľ ide o platenie.

Povedz, čo momentálne najradšej počúvaš pri práci či cestou do práce? Máš zopár typov na nové slovenské či české kapely, o ktorých by sme sa mali viacej zaújmať a bavia aj teba? A keď nie, môžeš hodiť aj tie zo sveta…nech je čo počúvať.

V práci moc priestor nie je, keďže sa hrabem často v rozvádzačoch pod napätím, hahah, ale cestou do práce si púšťam Pink Floyd alebo Sade, lebo mám rád pokojné ráno.

Rozdelil by som to na dve kategórie. Nahrávky, ktoré sú také super, že si ich môžem ísť dookola. Takže Therapist vydali super album minulý rok. Ceremony of Silence maju perfektný album z roku 2019. Small Town Life vydali album Common Grey a má perfektný zvuk. Strašne dobre sa to počúva. Symbiosis vydali perfektné EP v roku 2020 s názvom„2017” a k tomu sa vždy rád vraciam. Cranial Void. Fvck_kvlt bez debaty. Beaty, zvuk a produkcia na top úrovni. Ja som mu to celé zožral a žeriem. Mimo tvrdej hudby určite ešte speváčka Timea. No a kapelky, ktoré majú super koncerty – všetky spomenuté hore plus Jakubysko, Wilderness, Krudus, Wine Fault, Incriminate, Ions.

Tu si však ešte dovolím spomenúť maďarskú scénu ktorá mi je dosť blízka. Keďže mal Citadel aj maďarské texty, tak sme hrali veľa v Maďarsku. V Maďarsku hrá podľa mňa väčšina kapiel o 3 triedy lepšiu hudbu ako tu, hahah. Neviem, ako to robia, ale tam mi vždy kapely odpálili dekel. Wasted struggle, Pillars of destruction, Önkiirtás, Kytaro, Hanoi, Flesh prison, Tyrells owl, Lomaquatsi a ďalšie a ďalšie. Treba ísť určite niekedy na výlet do Maďarska na koncert!!

Z tej zahraničnej tvorby určite Devil’s Witches, Nightmarer, High Vis, Yob, Big Brave, Tigercub, Michael Kiwanuka, Benjamin Clementine, Scott Walker, Ulver alebo raper Bones, Kendrick Lamar, Future, Mac Miller.

Kurva, však 90 percent toho čo si tu dal vôbec nepoznám, teda okrem Sade a Pink Floyd, haha. Mám čo doháňať. Ok ešte Fvck_kvlt a Wilderness a Jakubysko, ale tu končím. S tým Fvck_kvlt to je, ale brutal nihil. Táto nová xanax generácia je brutálny punk, ale strašne deštrukčný. Niekedy sa pozerám na to a nechápem, že tak mladý ľudia a sú úplne bez ilúzii a cielov a tak hrozne negatívny. Ako nečudujem sa im, keď sa pozriem na politicku situáciu vo svete a tie ich vyhliadky na budúcnosť su dosť čierne, ale na druhej strane, my sme vyrastali za Mečiara, kurva, to tu lietali bomby, všade sami nácek, stres ísť domov z koncertu a silné post komunistické úderky, ale táto čiernota to úplne prebíja. Čím to je? Ako sa na to pozeráš ty?

Ja sa im tiež nečudujem. Katoliban, kotleby, vojna, inflácia a okolo teba ľudia, ktorí si idú totálne konšpirácie. Každá generácia má svoje problémy. Tiež som frustrovaný z dnešnej doby. Mne toto vôbec neprekáža. Je to strašná temnota a má to neskutočné emócie. A o to viac to žeriem, keď to tým umelcom verím. Denisovi to verím. Nie je to preto, že ho poznám, ale preto, že mu to strašne verím. A to je dosť dôležité v umení a hudbe.

Ja sa už na to pozerám očami fotra, človeka, ktorý sa doslova bojí o to či sa im niečo zlé nestane. Je to divný pocit, vidieť niekoho kto je super, ale zároveň vidieť ako sa ničí. Ako keby som sa pozeral na vlastnú dcéru utápať sa v drogách a depresii vo forme zábavy. V podstate sa ľudia zabávaju na videní niekoho kto kričí po pomoci, alebo má úplne v piči čo sa s ním stane. Je to úplne iný generačný pohľad. V podstate neviem čo s tým…

Ja si myslím, že aj punk bol dosť deštrukčný, či nie? No future a chlastať nonstop. Neviem, či sa úplne zabávajú, ako skôr súcitia, a teda rozumejú tomu interpretovi. Len či naozaj všetci máme takéto problémy a či naozaj všetci potrebujú tie xanaxy. Na to si každý musí odpovedať sám. Decká počúvajú raperov, ako fúkajú, a začnú to robiť, ale potrebujú to? Milujem Mac Millera a jeho tvorbu. Občas, keď ho počujem, tak sa mi tlačia von slzy, ako mohol takýto úžasný hudobník odísť. Je tam v jeho tvorbe cítiť aj volanie o pomoc, aj počuješ verše, kde ti opisuje, čo všetko požral. Zomrel a príčinou boli aj tie drogy, aj psychické problémy. Ak by však tieto veci neboli, dokázal by spraviť takú geniálnu hudbu? Ďalšia moja srdcovka Alice in Chains. To bola úplná deštrukcia, celý Layne. A taký Songs of Faith and Devotion ?

Ako často hráte s Damato? Ako riešite koncerty? Je ta klubová scéna na Slovensku v pohybe a je kde hrať? Povedz niečo o nových či dobrých kluboch, ktoré si zaslúžia high five z pohladu človeka, čo v nich vystupuje, jedná s nimi, promótermi, catering a podobné veci. Na akej úrovni to je momentálne? Či skapal pes a je to presne také isté ako desať rokov dozadu?

S Damatom máme momentálne koncertnú pauzu a museli sme zrušiť veľa super koncertov, pretože náš gitarista Maťko má zdravotné problémy, tak musí mať kludový režim. Na koncerty sme klasicky zavolaní a ak je to dlhší presun, tak sa snažíme vyriešiť si aj deň pred či po dáky koncert.

Ak by som mal porovnať koncerty v Česku a u nás, tak je to cítiť. Kabinet muž alebo 007ka sú kluby, kde má kapela vždy perfektný zvuk, či pod stagom, alebo na ňom. Gastro servis v Kabinete, si myslím, nemá konkurenciu, hahah… naozaj nikde inde. Na Slovensku to nie je také katastrofálne. Na východe som bol prvýkrát na perfektnom Ynfeste, nie úplne kategória klub, ale super miesto, alebo koncerty v Bašte v Bardejove, či koncerty v skúšobni v Martine. Kulturák klub v Bratislave vedú super chalani. Často nás volajú na akcie, či už s Damatom, alebo Old Tomb. Je tam veľakrát vidieť nové xichty, ale je to taká sínusoida. Mne sa tiež nechce chodiť na všetky koncerty. Buď som úplne rozbitý z práce, alebo proste nemám chuť na živú hudbu, lebo som toho už videl strašne veľa. Ja tomu úplne rozumiem. Čiže niekedy je plný klub a niekedy nie. Po pandémii sme robili koncert na garážach v Bratislave, kde prišlo neskutočne veľa ľudí. Veľa deciek tam prišlo a zbierali sa na vstup. Čo dali, to dali alebo nemali, ale vytiahli aspoň euro, ktoré chceli dať. Bolo to strašne pekné, vidieť nové decká. No boli tam aj ľudia, ktorí ma vysmiali, že za underground platiť nebudú, že kde sme? Veď ok, tak neplať, buď debil. Nie sme kapela pod labelom, ani kapely, ktoré tam hrali. Štúdio stojí veľa peňazí, merch, nosiče. Všetko si platíme z vlastného vrecka a z peňazí,  ktoré máme z predaja merchu alebo nahrávok. Koncerty sú príležitosť, kde ak príde veľa ľudí, tak môžeš dať kapele viac. Vtedy tam prišlo veľa ľudí a všetci mohli dostať viac a dostali. Mohli sme dať aj Oliverovi, bez ktorého by tam koncerty neboli, omnoho viac, pretože si to zaslúži. Toto by si ľudia mohli uvedomiť. Underground neznamená, že jebať systém, tak všetko je zadarmo, ale že to kapely robia v podstate zadarmo, lebo dostaneš max preplatený cesťák a dáke jedlo. A toto si podľa mňa kapely nezaslúžia. Neboj sa to podporiť. Problém číslo dva je robiť koncerty na silu. Ak to v danom meste kape a skapalo, netreba to hrotiť. Treba si dať pauzu a nie každý piatok to hrotiť a kapely tam hrajú samé pre seba.

Oliverovi inak patrí vďaka za to, že tie garážové koncerty robí a pomáha. On ešte aj mne pomáhal v dobe pred odchodom do UK. Takýto čuráčikovia, čo nechcú platiť za koncerty, ale na to pivko peniaze budu stále mať sa vždy, za každej éry našlo zopár. Niektorý zabúdaju, že táto scéna vždy fungovala na báze solidarity. Bez kapiel nebudú koncerty a budú si šúchať nožičkami na pičovinach.

Ľudia si aj myslia, že demokracia je to isté ako anarchia, čiže tak…

Anarchia ako demokracia? Toto som ešte nepočul…trošku to rozpíš, nech viem čo myslíš.

No veď keď si ľudia myslia, že demokracia znamená napríklad stretnúť sa na námestí a kričať rôzne rasistické alebo homofóbne reči s argumentom „ale veď máme slobodu prejavu”.

Využívať všetky výdobytky, ale zodpovednosť žiadna. Bol si na referende?

Nie. Poznám lepšie spôsoby, ako minúť 10 mega.

Na čo by si minul 10 mega ty?

Sociálne slabšie rodiny, decáky, park Virunga, Lola ya Bonobo a Vervet forest park.

Teraz ma napadlo, vrátim sa späť k tým probémom čo si mal doma. Akú úlohu zohrala škola? Mal si nejakú podporu v škole ako inštitúcie? Vedeli o tvojich problémoch? Systém celkovo, od privolania polície až odchodu. Ako si to vnímal?

Tento boj bol úplne mimo školy. Všetko sa dialo za dverami bytu. A keďže som pomoc nehľadal, tak sa škola a domácnosť nikdy nestretli.

Tak čo hovoríš na dnešnú politickú situáciu na Slovensku? Pôjdeš voliť v Septembri? A máš koho voliť vôbec? Ja mám pocit, takto z diaľky, že to je tak rozmrdané, že to maju fašisti s komunistami na tanieri rovno pod nosom a isté. Ak by si musel emigrovať a vyjebať sa na to celé, kam by si išiel?

Ja som dosť skeptický vo voľbách. Veľakrát som volil len preto, aby môj hlas nepadol tam, kde nemal, alebo aby sa náckovia niekam nedostali. Dnes je to asi jedno, keď si navzájom s komunistami lížu rite. Potom rôzne strany, čo to chcú hrať na progresívne a polka ich kandidátov má v Bratislave kaviarne a brigádnikov v lete ošklbe o peniaze a podvádza na daniach. To je trocha podobné ako u nás v scéne.

Kričať, že tamten je nácek, tamten nie je okej, a pritom, keď nezbalí babu v bare, je podľa neho „kurva”, alebo im nevadí šíriť klamstvá, či ohovárať. Asi ani neviem, pretože všade sa deje strašný shit. Otvoríš si Popular Front a vyskáču na teba také príspevky, že máš chuť utiecť z planéty, ale ak by som si musel vybrať, tak by to bola prímorská krajina.

Človeče, Popular front nepoznám, ale keď je to niečo ako Refresher, tak tam by som ani omylom nešiel.

Určite nie. Odporúčam každému. Stoji za tým Jake Hanrahan, venuje sa politickým a vojenským konfliktom. Dokonca v roku 2020 navštívil mladých antifašistov na Ukrajine, ktorí sa už vtedy pripravovali na vojnu.

Tak v podstate oni už boli vo vojnovom stave od 2014 s Ruskom, keď im anektovali Krym.

Čo si si pomyslel, keď vo februári minulého roku, Russko zaútočilo na Ukrajinu? Čo ti prešlo hlavou ako prvé? Ako to máš vo svojom okolí s ľuďmi a vojny na Ukrajine? Registruješ niekoho z blízkeho okolia, ktorý sa zastáva Putlera a ako to riešiš?

Bolo to dosť divné. Vojna je taká záležitosť, ktorá keď príde, nikoho sa nepýta, či sa mu to páči, alebo nie. Je to kríza a začiatok niečoho nového. Prvé týždne som si čítal na jednom denníku rubriku „minúta po minúte”, no tento týždeň som na vojnu určite už párkrát zabudol. Je to dosť hnusné, že sa z toho stala momentálne súčasť nášho života. Veľa idiotov tu vyskakuje štýlom, že prečo nás toto trápi a že prečo pomáhame Ukrajincom, ale netrápia nás iné vojnové konflikty po svete. Prečo sme nerobili zbierky pre deti v Afganistane atď. Poviem asi príliš jednoduchý argument, ale Ukrajina je náš sused. Rusko je v mojich očiach jednoznačný agresor a Putler je fanatik. Prvé dni po útokoch som poriadne nespával a premýšľal som, čo by som asi spravil, ak by prišla vojna. Či utiecť, alebo ostať bojovať. Stále som úplne neprišiel na odpoveď. V prvom rade, ak by som ostal, tak by som bojoval za seba a slobodu ľudí okolo mňa. A v druhom rade ja nemám žiadny výcvik. Čiže moje bojovanie by bola skôr samovražda. Nechcem si to vlastne ani predstavovať. Vojna je zlá. Máme tu toho „dobrého” a toho „zlého”, ale je to vojna, čiže sa tam musia diať strašné zverstvá aj na jednej, aj druhej strane. Iróniou je, že mám vo svojom okolí jedného rusofila a to je môj podriadený, ktorý má ukrajinskú národnosť a keď sa začala vojna, tak tvrdil, že sa tam nič nedeje, a jeho žena s dcérou bojovali o život. Ono, keď už si takýto prepal, tam nemá zmysel argumentovať alebo presviedčať. Len nerozumiem, prečo sa všetci neodsťahujú do Ruska?

Čo sa týka tejto témi, ja už sa nebavím s vlastnou mamkou ani fotrom, lebo máme na tieto veci diametrálne odlišné názory a jednoducho sa s nimi nedá. Môžme byť zatial len radi, že existuje profesionálna armáda a sme v NATO, lebo inak by sme boli ďalší v rane toho krpatého kokotka.

Ja pracujem s robotníkmi. Je to dosť náročné, keď sa otvoria tieto témy. Ak im rozumne vysvetlíš, prečo je daná problematika hlúposť, tak ťa odbijú argumentom „zas si múdry”, „zas musíš mať pravdu”. A ja som stále taký blbý a púšťam sa do týchto diskusií a snažím sa ľuďom otvárať oči. Ten človek nemusí byť vždy úplne márny. Stalo sa mi už aj to, že som slušne vysvetlil, prečo je jeho príbeh blbosť a sám sa cítil zo seba hlúpo. Nie všetci vedia pracovať s internetom. Niekedy náckom stačilo, že ak niekto vydal knihu, tak to niečo znamená, že musí mať určite pravdu, lebo kniha je už niečo vážne. 

Ja som dospel do fázy apatie, respektíve, prestieranej apatie, nechcem sa púšťať do týchto debát s rodinou či ľuďmi, čo maju úplne opačný pohľad. Už to vidím ako stratu času. Ja som ten, čo sklamal, lebo hovorím veci čo si myslím a poviem to aj rodine do očí. Neviem či to nie je tým, že na Slovensku nie sme zvyknutý hovoriť veci priamo do očí svojim blízkym. Čo si pamätám to stálo na tom patriarchárnom statuse, čo povie otec to je sväté, jo a pán farár ešte. Docela je to peklo, keď zistíš, že trištvrtiny tvojej rodiny veria bludom z Kremla a ty stojíš v tom poli, okolo teba táto zloba a čuduješ sa čo ďalej. V mojom prípade je to ok, lebo som mimo Slovenska v prostredí, ktoré je o 30 rokov mentálne ďalej, miminálne. Desí ma to, kam sa to uberá a ako to degeneruje v spoločnosti na báze populizmu a vychcanosti ľudí. A sme späť u depresii…haha.

Tak ja si možno asi rád ubližujem, hahaha. No s týmto, našťastie, nemám problém. Ale ak by som mal, tak rodina-nerodina a poslal by som človeka do prdele.

Ako si prežil covid? Bol si očkovaní? Ako si to mal v rodine a okolí? A čo práca? Musel si sedieť doma, alebo ako elektrikár si musel makať tak či tak? Ako si to prežil?

Cez covid som bol doma len necelý mesiac. Vtedajší klient vlastnil labáky, čiže sme boli všetci testovaní. Normálne som makal. Mali sme prísnejší režim. Striedali sme sa na pracovisku a nezgrupovali sme sa. Hej, som začipovaný. Dal som si tam aj dáky upgrade, aby som vedel hrať na gitaru. Mám Modernu, tak tam sa to dalo, ale nič sa nezmenilo. Stále hrám na hovno…  a v rodine sme všetci ako správne „ouce”, haha.

Ani mne ten upgrade nefungoval a tešil som sa na lepší signál, hovno z toho.

Neklam, však už jazdíš na doske ako drak, haha.

To je len ilúzia kámo. Moderný svet sociálnych média a editovania.  Ty si na ten bmx ešte niekedy sadneš? Nechýba ti to?

Nesadnem, ale kúpil som si enduro, tak som sa začal tomu trochu venovať. No popravde v roku 2022 som nič neodjazdil, lebo som si aj prst zlomil a rád jazdím, keď je teplo, a v lete koncerty a áno, sral som na to, hahaha.

Keby si mohol zmeniť tri veci na svete, ktoré by to boli?

Žiadny covid, žiadna vojna a odluka cirkvi od štátu.

V tomto s tebou súhlasím, ale namiesto žiadny covid, by som dal svetový mier a ukončenie hladomoru. Keď už si načal tu odluku církvy od štátu, keď bolo sčítanie ľudu, dal si to Svedkom liehovovým či Pastafariánom? Myslíš si, že na Slovensku bude niekedy lepšie, keď vidíme, že nám buď vládnu kresťanský fundamentalisti, ktorých jediný problém sú interupcie a LGBTI plus komunita, alebo komunisti, ktorý rozkrádaju štátne peniaze ako papaláši za totality. Je toto vôbec normálne, že vyhliadka komunisti budu vládnuť s náckami v budúcich volbách? Pôjdeš voliť? Čo hovoríš na prvý teroristický útok na Tepláreň, kde kokotko zabil dvoch mladých ľudí len kvôli tomu, že mali inú orientáciu?

Keby bolo na svete všetko krásne, nemali by sme o čom robiť pesničky. Ateista 110 %. Pokrstený, ale keďže sú moji starí rodičia veriaci, tak to bolo nutné. Dedo je dokonca asi ten správny fanatik, ktorý v kostole plače, keď číta žalmy, doma pije a je na babku kretén.

Mňa však vôbec neprekvapuje toto bratríčkovanie, ale ani trochu. Ja som to nezažil, ale aký je rozdiel udať suseda za to, že je žid, alebo udať suseda, že sa mu nepáči fungovanie štátu? Žiadny. Pôjdem voliť, ale fakt neviem koho, pretože ja si nedokážem nikoho idealizovať. Ako som už spomenul, aj strana, ktorá sa tvárila strašne progresívne, tak v konečnom dôsledku mala ľudí, ktorí sa chovali ako hyeny, haha. 

Čo sa týka Teplárne, môžeme byť „radi”, že útok spáchal chalan bez vojenského, taktického, streleckého výcviku a mal k dispozícii „len” otcovu zbraň. Ak by to tak nebolo, tak by to mohla byť omnoho väčšia tragédia. Chalan chcel spôsobiť revolúciu a namiesto toho sa po smrti dočkal rečí od ľudí, ako bol on, „ale on to neurobil”, „spravili to tak, aby to takto vyzeralo”, „bol súčasťou mileneckého trojuholníka!”. V hrobe sa točí ako dynamo, debil jeden. Zbytočná smrť troch mladých  ľudí. Veď všetko nasvedčuje tomu, že chlapec dostával doma poriadne vymývanie mozgu.

V každej prevádzke, škole či dopravnom prostriedku by mal byť človek schopný zastaviť agresora. Na Ukrajinu tiež posielame muníciu a nie letáčiky. V tomto som dosť nihil a uvedomujem si, aké indivíduá behajú po svete. Otvoríš si FB komentáre, kde ľudia dokážu napísať veci ako „vystrielať ich, zabiť, utopiť, nakŕmil by som ich olovom” atď. Spoločnosť by mala byť pripravená na konanie takýchto idiotov. Takisto by však mal aj štát vynaložiť opatrenia, aby ľudia, ktorí toto vypustia z huby, boli pod dohľadom alebo trestne stíhaní. Taká je už doba. Nemyslím si, že to bude lepšie.

Presne toto, tie sračky dostával asi vo veľkych dávkach doma od fotra a mamky. A ako hovoríš, keby chodil k Slovenským brancom a podobným lúzam, mohlo to dopadnúť ešte horšie, ale kurva ako je možné, že tieto dezinformačné skupiny sú také silné? Či skôr, majú taký výtlak? Vidieť to všade po sociálnych sieťach, doma, v scéne…Fico stavial hrádzu proti extrémizmu a skončil spolupracovať s náckami z Republiky, dokonca prebral ich extrémi. Matovič sa a vyhraňoval voči extrému a čo robí dneska? S maskáčovým šašom Krajniakom rozprávaju o „liberálnom puči“ a novom „Slovenskom národnom povstaní“. Doslova si vybrali jednu z najzranitelnejších komunít na to, aby o nej šírili nenávisť, kresťania.

Ty si bol vždy taký „posi“, tak povedz, čo je nový hate na scéne? Môžme si aj trošku zahatovať na koniec na pár riadkov, haha.

Hate bol hore, ale to je skôr môj osobný hate na ľudí, ktorí vidia napríklad všetko čierno-bielo  alebo nadávajú na druhého a v práci sú na ženy šovinisti a šíria sračky. Vedu internetové boje namiesto toho, aby problémy riešili s daným človekom, a tak. Je to trápne, ale aj toto je scéna. Ako keby to jadro, čo ostalo, vytvorilo svoje elitárstvo.

Kamarát, ale však to hovoríš potom ten hate na mňa, haha. Celý ja, vidím sa v tom, ale trošku ma udivuje, že si ešte nevytriezvel z toho, že scéna je len mikrosvet zložený z ľudí, čo patria do tej majoritnej spoločnosti tiež. Idealizovať si scénu je utópia. Moje ilúzie o scéne skončili ešte v 90tkach. Ľudia sú hajzli, a to platí na mňa, na teba, lebo vždy tam niekdo bude komu ublížiš, či si chcel, alebo nechcel. Asi ide iba o to ako to vieš držať na uzde a držať pod povrchom, aby si nebol úpne za kokota, ale túto hranicu som ja už dávno prekročil. Niekedy je lepšie byť v úzadi a len to tak pozorovať a nechať elity hrať sa na elity. Posledné slovo je už len tvoje.

Vytriezvel som dávno, len si potrebujem pohejtovať a opustiť sa do éteru takto v sobotu večer.

V prvom rade ďakujem za priestor a otázky. Ešte som niečo takéto neabsolvoval, tak som rád, že si ma práve ty zneuctil.

Filip, bolo mi potešením, pokial ide o mentálne zneúcťovanie, som ten najlepší z fachu.

Ďakujem ti.

Vy, ktorí ste dočítali a potrebujete sa s niekým porozprávať, pokojne napíšte. Ak sa bude dať, pomôžem, a ak nemôžem, tu je link na ľudí, ktorí Vám pomôžu.

Linka detskej pomoci 116111

Liga za duševné zdravie 0800 800 566, dusevnezdravie@dusevnezdravie.sk

Národná linka mentálneho zdravia 0800 193 193

http://vyliecmenezaujem.sk/