Slobodna Europa – Londyn 2006, rozhovor bez diakritiky.
Jss, Brano Alex a Sveto Korbel
J: Predstavte sa chlapci kto ste, popripade ake mate prezyvky a zacneme hned z ostra. Ake su Vase spomienky na prve punk rockove particky? Kedy Vam punk rock skryzil cestu?

S: Sveto Korbel. U nas na sidlisku sa pohybovali za komunistov prvy punkaci a ja som medzi nich velmi rychlo zapadol, mohol som mat 12 rokov.
B: Ja sa volam Brano Alex a prezyvku mam jednu jedinu, a aj to od jedineho cloveka, Konyka zo Zona A, ktory mi hovori Simpy. Vyrastal som na Jaskovom hrade, to je ulica ktora je velmi blizko bratislavskej hlavnej stanice.
J: Ako ste sa teda dostali k punk rocku, co Vas na nom uputalo? Co to bolo co Vas donutilo padnut na kolena a povedat si: “Waw, tak toto je to co chcem byt!”
B: Ano, ano, jasne, viem co myslis…bolo jedno Bravo, kde bola dvojstranka Sex Pistols a jednostranka kapely Runaways a este jedna pop punkova kapela, ktoru mam rad dodnes. Zacal som si o tom citat a zistovat, ze vznikol nejaky novy hudobny zaner vo Velkej Britanii nazvany Punk Rock. Neskor sa clovek cez kamosov dostal k prvym nahravkam Sex Pistols. To ma dostalo zo sekundy na sekundu az tak, ze som pocuval nahravku Sex Pistols v jednom kuse 5 hodin dokolecka.
J: Ako si sa dostal k casopisu Bravo?
B: Cez jedneho kamarata, ktory uz bohuzial nezije, on si to priniesol z Juhoslavie, tragicky zahynul. Predtym som pocuval Black Sabath, Led Zeppelin…a vtedy to fungovalo tak, ze kto co mal, to pozical druhemu na vymenu. Nahravky jednoducho kolovali v particke.
Teraz som si spomenul ako to vlastne cele bolo…prisiel som za kamosom Bebom a som sa ho spytal, ze ci pocul Sex Pistols? On, ze sa mu to dostalo do usi, ale ze ich este nepocul, ale ze mi ich moze ukazat a vytiahol to spominane Bravo. To bolo v 1977. Kazdy tyzden som za nim chodil kukat na tu dvojstranku az ho to omrzelo, povedal mi, vsak si to vystrihni a zober si to. To boli moje prve kontakty s punkom.
J: Ako to bolo u teba Sveto?
S: Tam kde som byval bola jedna particka, ktora sa stretavala pred barakom na lavicke, ja som to predtym vobec nepocuval ani mi to nic nehovorilo. Ja som sa k hudbe dostal vlastne tak, ze kamaratov brat bol DJ a mal mrdne kaziet, tak som si povedal, ze jedna mu chybat nebude, zobral som jednu a to bol zhodou okolnosti Black Sabath. Nemal som zhodou okolnosti ani kazetak, na ktorom by som si to pustil. Bol to album Sabath Bloody Sabath. Od suseda som si pozical rusky kazetak, pustil si to a to od zakladov zmenilo moj zivot. Auuuuuu! To je presne to na co som cakal!
J: Bolo to na zakladnej skole ci uz strednej skole?
S: Neviem kedy to presne bolo, ale musela to byt zakladna skola, pretoze, ked sme boli siedmaci na ZSke tak sme s Branom hrali uz v Pankhartoch. Stvtak som bol, tam som tusim behal na karnevale prezleceny ako punkac. Kedze som vyrastal na Kmetaku /Kmetovo namestie/ a tam sa ti punkaci uz stretavali, mne sa vzdy velmi pacili ako sa obliekali, zacal som tak isto chodit obleceny aj ja. Vybuch na hlave, nosil som retaze, otrhane tricka, ale stale som nepocul ten punk. Nevedel som ako znel. Obsmietal som sa okolo Kmetka a jedneho dna som tam stretol Brana Alexa s kuzelkou. Kuzelka bola baba, ktora vypadala ako kuzelka, hehe, sedela mu na kolenach, s ciernymi zmachlenymi ocami az po usi. Sme sa zoznamili, ze: “Hej ty! Ty si punkac!” a ja ze: “Jasne!” A tu niekde som sa prvykrat dostal k nahravkam prvych punkovych kapiel.
B: Ty si uz predtym poznal punk?
S: Predtym nez sme sa spoznali som vedel co je punk, ale som ho nepocul…dostala sa mi kazeta od kamosa, ktory to nahraval z radia Luxemburg, bolo to len take sumenie kapely Buzzcocks, ale uplne popici skladba, potom tam bolo Sex Pistol “Anarchy in UK” a tusim Stiff Little Fingers.
Tieto tri skladby som pocuval dokolecka. Doniesom som ich na Kmetko a vsetci sa na mna zacali sypat. Ked som potom pocul Never Mind the Bollocks, tak som z toho jednoducho nechapal.
J: Punkove particky Vas zobrali do partie, tam ste boli akceptovany, ale co u Vas doma? Ako Vas prijala Vasa rodina, ked ste im raz domov prisli vyzbrojeny retazami, strapatymi vlasmi atd.?
Totalita vladne…ako ste to prezivali?
B: Boli velke problemi, v tej dobe to mohlo znamenat vyhodenie zo strednej skoly, alebo ine problemi spojene so studiom. Zaciatky boli smiesne, lebo ja som byval v rodinnom dome, z domu som odchadzal v koseli a menzestrakoch, v pivnici som sa prezliekol do roztrhanych rifly a retazi a inych punkovych rekvizit a na ceste domov som znovu zasiel do pivnice sa prezliect do menzestrakov, hehe.
J: Kedy to prasklo?
B: Prasklo to vtedy, ked uz na obleceny vobec nezalezalo – oblecenie nebolo to najhorsie. Robil som horsie veci, prestal som sa ucit, prestal som respektovat autority, pretoze som si precital par clankov o Sex Pistols a som si povedal, ze budem presne taky isty ako oni. Ucebnicovi opiciak. Isiel som za tym uplne slepo. Ja som bol presvedceny vo svojich 21 rokoch, ze zomriem udusenim toluenom, lebo vtedy nic ineho na fetovanie nebolo. To boli jednoducho sialenosti. Sex Pistol ma tak zobrali, ze som si uplne dojebal cely teenagersky zivot v ramci studia a tychto veci.
Ale Sex Pistol znamenali, Sex, Drogy a Rock n Roll a uz to islo, popritom sa mi dostali do ruky nahravky dalsich skvelych kapiel, ktore by som za nic na svete nevymenil, ale bohuzial nemusel som byt az taky, za kazdu cenu, nieco…bolo kopec takych hlupych dievcat – deciek, ktore sa poprepichovali s co najviac zicheriek a podobne.
J: No dobre ale co rodicia? Boli oporou, ked boli problemi? Co oni hovorili na punk?

B: Jasne, jasne…no u mna raz otec prisiel a opytal sa ma nech mu pustim Sex Pistols. Bol zvedavy co pocuvam. Ako to pocuval tak hovoril, ze nechape ako nas mozu policajti nenavidiet kvoli tomu co pocuvame, ze to je normalna rockova muzika, ze na nej nie je nic nezvycajne. Bol som z toho velmi prekvapeny, ze sa k tomu takto staval. Problemi skor boli kvoli tomu ako som sa spraval a co punk rock zo mna spravil, ze to nie je mozne, aby som v druhom rocniku na gymnaziu prepadol. Hovorili mi, aby som sa z toho nejako vyhrabal, ze kludne nech punk rock pocuvam, ale aby som nerobil hovadiny.
J: A ako to bolo u Vas doma Sveto?
S: No u mna to bola tiez tragedia co sa tohto oblecenia tyka. Uz len to ze si mal rozcuchane vlasy dohora znamenalo, ze ked ta videla policajna hliadka tak zabrzdili a zobrali ta na fizlicu a dobili. My sme poznali skoro vsetkych policajtov v Bratislave. Sami uchylaci 50rocny, ktory mlatili 12 az 15 rocne deti, taketo prasata to boli. Horsie ale bolo to, ze som zacal riesit toluen.
J: Toluen bola jedina dostupna droga v tej dobe.
S: V 12tych rokoch som ho zacal uzivat, aj ked moja mama mi hovorila, ze to bolo v 10tych, ale to si myslim bolo prilis skoro. V 14tych som bol prvykrat na lieceni. Toluen bol to, co mne skomplikovalo cely zivot do dnesnych dni. Zle rozhodnutie.
My sme boli uplne mladi fagani, ktori vyrastali v uplne totalitnom state, ktori nenavideli. To videl kazdi, ze toto je hrozna falos a diktatura. Vyjadrovali sme to ako sa len dalo, hakovymi krizmi, ale pritom sme neboli ziadny fasisti, Acko v kruzku nikoho nenasralo, ale hakac komunistu nasral riadne. Robili sme rozne akcosky. Ked som mal 12 rokov v nejakom 79 sme s Branom zalozili nasu prvu kapelu Pankharti, vsetky texty proti komunistom, ale take brutalne, ze keby sa k tomu dostali STBaci tak by neverili, kde sa berie taka zlost v 12 rocnych pankhartoch.
Jeden z textov, ktory si dodnes pamatam je:
“Nasa strana, vykokotena, aj s revoluciou aj s rezoluciou, my sa nedame, aj im zaspievame, internacionalne, hail hail hail, nas spolocny hlas, vzdy ochrani nas pred svinami – komunistami, tak ojebat sa nenechaj, najviac sa mi hnusy, narod menom rusi, tento skapat musi, hail hail hail.”
J: Ake boli najvacsie problemi, ktore ste mali pocas komunistov? Na co si najneradsej spominate z tej doby?
S: Ja najneradsej spominam na tie 12 az 15 hodinove statia na policajnych staniciach, stat rovno v pozore celu dobu nebola sranda, ale nestalo sa mi, ze by ma mucili alebo bili.
Dokonca som sa niekedy dostaval do velmi veselych situacii, ze policajti, ktori ma vysetrovali sa ma pytali ci som ochotny napisat mena dalsich clenov protistatnej organizovanej skupiny menom Punk rock.
Ja som im odpovedal:”Jasne dajte mi pero a papier a ja Vam ich napisem!” Napisal som tam mena ludi, ktori stali na chodbe co som vedel, ze ich zobrali so mnou a ktorych identitu uz si vedeli zistit podla ich obcianskych preukazov. Vtedy nas bolo asi 25, ktorych nas pobrali z pivarne. Lenze ti trtkovci, keby si tie mena co som im dal overili s obcianskymi, ktore mali vedla v kancliku tak by som dostal taku na picu ako hrom, lenze ich to blbcov nenapadlo a nechali ma tak, a ja som nenatrel nikoho koho by uz na chodbe nemali.
Jedna neprijemna prihoda sa stala z cesty z Juhoslavie, kedy sme isli domov cez Budapest, kde mame rodinu, mama mi hovorila, ze som v Juhoske strasne vela penazi minul na platne, ale dokopy som si tam kupil nejake 2 platne, no a v Budapesti sme si povedali, ze skocime do obchodu Hunky Punky, tam som si kupil kazetu Exploited, ktory sa mi vtedy pacil a mama mi kupila punkovy odznacik. Ako sme sa vratili spat do Blawy, isiel som po Gottwaldaku, ked ma zastavil fizel. Vypytal si obciansky preukaz a uz sa do mna pustil: “Toto mas co? V com si to obleceny? Kto je ten clovek na tom odznaku?”. Ja som mu zacal vysvetlovat, ze to je spevak jednej punk rockovej skupiny. On ze od koho to mam? Som mu povedal, ze mama mi to kupila ako synovy do daru na dovolenke. On na to, ze: “Daj to dole!” Ja som mu povedal, ze v ziadnom pripade to dole nedam, ze to je dar. Sme sa tam handrkovali nejaku dobu, kde som mu povedal, ze v ziadnom pripade mu to nedam, ze to uz zachadza prilis daleko. Hovorim mu: “Nesnaz sa ma chytit! Si tu sam a rozflakam ti tu picu na kasu! Mam tu retaz, zober si co chces, sa ti tu vyzleciem ked bude treba, ale toho odznaku sa nechytaj!” Clovece, on ti cuvol, lebo videl, ze zo mna isla hrozna zlost a nenavist.
Teraz, ked si to uvedomujem, co som spravil kvoli pojebanemu odznaku, co dnes stoji 15 korun na Obchodnej, a kde som mohol skoncit? Vtedy ma to nasralo ako hovado, ale na vlastnej kozi som nezazil ziaden fyzicky teror alebo mucenie. Keby, ale zavolal posili asi by som nedopadol dobre, opisal si moje meno z obcianskeho a adresu. Mozno aj zavolal posili, ale ma uz nenasli na ulici, neviem. Bolo to stretnutie velmi neprijemne.

J: Davali ti fizli niekedy nieco podpisovat?
B: Oni na to isli inaksie. Vacsinou to zabalili do dialogov typu: “Ked uvidis v meste noveho punkaca co spravis?” Hovorim, ze tak asi sa s nim hned zoznamim. Oni na to, ze aby som trosku porozmyslal a ze co spravim? Ja znovu, ze zoznamim sa s nim a poradim mu, nech sa co najmenej napadne oblieka, lebo moze mat problemi…oni, ze nie! Musis prist k nam a povedat nam ako sa vola. “To nie, to odo mna nechcite” – s tymto som problemi vazne nemal.
Neviem ci sa da pouzit slovo mucenie, ked si 12 hodin na fizlici, skor to bol psycho teror. Nie fyzicke mucenie, ale vela psychickeho natlaku. Nam sa stavalo, ze nas zobrali do tyzdna 2 az 3 krat na fizlicu. Trvalo to vzdy niekolko hodin kym nas pustili domov.
Nas gitarista mal s fizlami velke problemi za mlada. On bol velmi prchky co fizli nemali moc radi.
J: Boli ste na vojne? Sluzili ste , alebo sa Vam podarilo vojenskej sluzbe uniknut?
B: Chvala bohu sa mi to podarilo. Robim som pre to vsetko na svete. Dostal som sa do velmi velkej blizkosti ludi, skoro rodiny, ktori urcovali kto dostane alebo nedostane modru knizku. Oni boli ti, ktori by mi vedeli napisat lekarsku spravu, proti ktorej by nikdo nemohol uz nic povedat, na zaklade, ktorej by ma nikdy nemohli odviest. Pretoze chodili tyto ludia na spolocne polovacky – mi to dotycna osoba vybavila, dokonca zadarmo, kvoli dobrym rodinnym vztahom. Bola to zhoda nahod, ktora sa dala dobre vyuzit, aj ked az na treti krat. Kvoli tomu som chodil aj na Vysoku skolu, len aby som mal co najdlhsi odklad.
J: Ako si sa dostal ku kapele?
B: Velmi som obluboval anglicke ci americke punkove kapely. Prve co stoji za zmienku boli uz spominany Punkharti so Svetom, alebo…to bol material, ktory keby sa nahral v studiu, ako je to dnes normalna vec, hned by sme boli zaradeny medzi skinheadsku nacisticku kapelu, to je jasne, aj ked sme ziadny nacisti neboli, lebo sme takto bojovali proti komunistom. To bola kapela, ktoru sme chceli mat, ale nefungovala dlho a sme sa rozpadli. Dostal som ponuku ist hrat a spievat do Ex Tipu, vtedy najpopularnejsia punkova kapela u nas a relativne vela koncertovala.
Potom nastalo hluche obdobie, ktore nestoji za zmienku, bol som v kapele Hever, kde som bol ako spevak, mali sme len 3 koncerty a bol to heavy metal…
Neskor sa stalo to, ze Ex Tip vyhodil Sveta z kapely, a ked sme sa raz stretli, sme si povedali, preco by sme si nezalozili vlastnu…alebo sa Ex Tip rozhadal ci zrusil? To uz nie je podstatne. Jednoducho Sveto, ja a Ozi sme nemali kde hrat a tak sme sa opytali Oziho ci by si s nami niekedy nesiel zahrat. On, ze jasne, nie je problem. Sveto bude hrat na gitaru a spievat, ja na basu a Ozi bude obsluhovat bicie – nejako to utiahneme. Uz to bolo dohodnute, ked sme boli na burze platni v Botanickej zahrade, kedy prisiel Sveto za mnou a povedal, ze jemu sa do spevu moc nechce, ale ze sa rozpadla kapela Paradox a tym padom ma spevaka – Konyka. Konyk mal len jednu podmienku, ze s nim do novej kapely pojde gitarista Paradox Ledo. Povedali sme mu, ze kapela s dvoma gitarami nie je problem, ze dobre. Takto vznikla Zona A.
Potom sa udiali rozne veci a vo February 1990 vznikla z casti Zony A – Slobodna Europa. Da sa povedat, ze z velkej casti Zony A potom vznikla Slobodna Europa.
J: Ako ste prisli na Whiskyho? Kde ste ho stretli a ako on zapadol do Slobodnej Europy?
B: Sedeli sme v Starej sladovni pri stole a zhodou okolnosti tam sedel Whisky, Kmeto, ja a zopar dalsich ludi. Bola to docela bleskovka, on si prisadol a kecali sme. Rozpravali sme sa s chalanmi o tom kde najdeme spevaka…Whisky sa opytal, ze co riesime, vsak ja a Ozi predsa hrame v Zone A, sme mu povedali, ze to uz nie je pravda a zakladame novu kapelu. Povedal nam ci ho nevyskusame, ze on vie spievat. Dopili sme pivo, isli sme do skusobne a za jeden vecer sme nacvicili 6 veci.
J: Ake to bolo so zhananym skusobni? Mali ste problemi so skusobnami, predsa len punk rockovu
kapelu asi nevitali s otvorenou narucou v kulturakoch.
B: Ja byvam v rodinnom dome, takze tam sme sa dohodli s rodicmi pokial nebolo ziadne ine riesenie, cvicili sme u nas v dome. Nikoho sme sa pytat nemuseli – ale aj tak sme skusobnu zhanali, lebo som nechcel nasich otravovat. Neskor prisiel Konyk, ze mozme spolu cvicit u neho v robote v nejakej spolocenskej miestonsti. To neskor padlo, znovu sme sa stahovali sem a tam a naspat k nam domov.

J: Vyhadzovali Vas kvoli tomu co ste hrali, alebo to boli osobne spori?
B: Ja si myslim, ze to bolo kvoli tomu co sme hrali. Na tych ludi co ti poskytovali miesto na hranie sa skor ci neskor nakontaktovala STB a upozornila ich koho maju pod strechou. Oni ti nikdy nepovedali, ze chalani spravili ste toto a hento, ale prisli s pribehmi ako musime malovat a do mesiaca musite odist, je tu prestavba. STBaci po nas stale isli, oni vzdy vedeli kde sme a co tvorime.
J: S ktorou kapelou sa ti lepsie spolupracovalo, bola to Zona A alebo Slobodna Europa? Kde si sa citil slobodnejsi a kreativnejsi?
B: V Zone A to bolo lepsie.
J: Koncerty. Ako to bolo s organizovanym konertov? Vieme, ze Vas STB neustale sledovala, fizli na Vas polovali najmenej dvakrat do tyzdna, tak ako sa Vam darilo vybavovat koncerty? Nechyba ti ta doba, ked punk bol v undergrounde, bol viac spojeny, mal spolocneho nepriatela…s porovnanim s dneskom?
B: Z mojho pohladu, tych tajnych koncertov nebolo vela, myslim ako vystupujuci clen kapely. Ja som po kratkom case existencie Zony A, fungovali takzvany zriadovatelia, to bola institucia, ktora si ta zobrala pod kridla po umeleckej stranke a bola za teba zodpovedna, ked si nieco vyviedol.
My sme mali zriadovatela Celonarodny vybor SZM Slovnaftu, za komunistov mat Slovnaft za chrbtom bola velka vec, takze stacilo za nimi prist a poprosit ich o stempel a bola vec vybavena.
Tajny koncert ma napada len jeden jediny co sme robili so Zonou A v Horskom parku. Vtedy tam prisli ludia z celej republiky, dosli tipci z Prahy atd. Pozvali sme tam dalsi tri bratislavske kapely. Oni si to odohrali a ked sme mali ist hrat my tak tam nabehli policajnti, pobrali nam aparaty a vsetkych koho mohli. Dalej to uz kazdy pozna…
J: Blizil sa koniec a pad komunistickeho rezimu…respektive padla zelezna opona. Ake boli tvoje pocity a ocakavania co by mohlo prist? Ako si to prezival? Bude lepsie? Bude horsie? Vytuzena sloboda?
B: Vnimal som to na tom namesti strasne nespravne, lebo som si vtedy neuvedomil, ze som vo svojom presvedceny v podstate laviciar a cela ta revolucia bola silne pravicoveho charakteru. Ja som revoluciu podporoval ako sa dalo. Neuvedomoval som si, ze ta revolucia prinesie veci, s ktorymi ja vlastne nesuhlasim. To je vec, za ktoru sa trosku hanbim, lebo vo veku 25 rokov ktory som mal v tej dobe, som uz mohol mat trosku rozumu. Toto je taka vec co mi unikla – bol som tak zaryti antikomunista, ze som oslepol a isiel do toho aj s praviciarmi. Pritom som vzdy bol laviciar.
J: To musis brat, ale inaksie ta euforia co v tej dobe bola, bola silne antikomunisticka a nikto nepozeral na to ci to co pride potom bude silna pravica, alebo nie. Tam islo hlavne o pad Zeleznej opony…
B: Ano. Myslel som si, ze nepride k tej ekonomickej katastrofe aka prisla. Clovek si myslel, ze koruna bude za 5 rokov 1:1 k rakuskemu silingu, myslel som si, ze ked mlieko zdrazi tak maximalne o 2 koruny atd.
J: Vytriezvel si z toho sna prilis rychlo.
B: Ano, hlane ked som videl co sa u nas deje.
J: Hravalo sa po revolucii lepsie? Aj ked Slobodna Europa nehrala v podstate dlho, kedze tam boli problemi a mali ste vyse 7 ci 9 rocnu pauzu…Vy ste boli dost popularny po revolucii, kedy boli ludia hladny po novych veciach, zmene v spolocnosti, za rezimu zakazane bolo zrazu velky boom a IN. Ake boli casy ked chodilo na Vas stovky ludi, ako ste to zrazu prezivali…?
B: My sme boli jedna z TOP kapiel v Ceskoslovensku v tej dobe. Ked sme sa objavili na podiu, bolo vzdy vypredane, ludia spievali refreny a uzasna nalada. To bol jediny krat co som mal pocit, ze mozem byt profesionalnym hudobnikom a toto bude moje zamestnanie. Bola to doba, ze kde sa Slobodna Europa objavila tam bolo hned vsetko plne. Boli sme pozyvany na akcie do Ciech – Lucerny atd, uplne vsade a so spickami vtedajsej doby.
J: Myslis, ze keby sa Slobodna Europa nerozpadla a neboli by tam problemi s drogami, dokazala by sa Slobodna Europa uzivit na Slovensku hudbou?
B: No…hmmmm…Slobodna Europa by sa asi nikdy nerozpadla, nikdy…myslim, ze nie.
J: Vy ste vydali prvy album v Opuse?
B: Opus, ano opus.
J: Ake boli podmienky v tej dobe u vydavatela ako je Opus? Po revolucii sa vydavalo, vsetko co bolo, dokonca aj fasisticke kapely…citil si, ze z toho budu nejake peniaze, alebo Vas osklbali?
B: Nie, osklbat nas neosklbali…ovsem, bezprostredne po tom ako sme to vydali, sme nerozmyslali, ze by sme z toho nieco zarobili, ale..odpoviem ti trosku inaksie.
Tie podmineky sme mali vynikajuce, ale aj napriek tomu sa tam objavili podmienky este z toho socializmu, kedy napriklad nejaka uradnicka zrazu povedala, ze odmieta napisat nejaky text na stroji, kde sa hovori: “nevzrusuju ta moje bozky na pery ani na klitoris”. Bola to nejaka sekretarka, ktorej to dali len prepisat…cele to nejako preslo…aj ked sa nasli ludia, ktori mali problemi s textami ako “Analyza dokazala hovno” ci
“…zivot je len jeden a na problemi preto jebem.” To boli take tri zadrheli, ktore sme mali v Opuse, ale inak nic zaujmave.
Chcem dodat, ze Slobodna Europa sa nikdy nerozpadla, my sme len prestali byt funkcny v istych obdobiach. Nikdy sme sa nerozpadli, nikdy to nebolo tak, ze sme sa zisli a povedali si, ze koncime, to nikdy.

J: Kto mal hlavne slovo v kapele? Vladne tam demokracia?
B: Nevladne tam demokracia…napriek tomu, ze mnohy ludia, ktory nas poznaju blizsie, si mozu mysliet, ze hlavne meno ma Whisky, nie je to pravda, pretoze on si nas velmi vsetkych vazi a kazdu vec, ktora ho napadne s nami konzultuje. Je velmi aktivny a prejednava svoje veci so vsetkymi clenmi kapely. Z vnutorneho pohladu kapely, hodnotim ho ako cloveka, ktory ti zazvoni behom dna a pyta sa: “Napadla ma taka vec, ze bol by si proti tomu, keby sme nacvicili Velvet Underground, viem ze to nepocuvas, ale …” Hovorim mu:”Whisky, jasna vec, viem ze to chces, tak preco nie a podobne…” Takto to u nas funguje. Niekedy to trosku zaskrype, snazi sa dostat do polohy “akoze diktatora”, ale velmi rychlo si to sam dokaze uvedomit. Velmi si cenym priatelstvo v nasej kapele a nie ze by niekto niekomu rozkazoval.
J: Mozno ti tato otazka pride smiesna, ale citis sa byt stale punk po tych rokoch?
B: Punk? No…ano, ano!
J: Co to pre teba znamena byt punk?
B:No, je to podla mna hlavne…hlavne takmer cely moj zivot…neviem hovorit o filozofii…je to cely moj zivot…od nejakych 12 ci 14 rokov pocuvam tu hudbu. Paci sa mi muzika, paci sa mi aj punkova moda, pekne upraveny punkac sa mi velmi paci…
S: Pre mna je hlavne punk proti autoritatorsky…nebat sa byt sam sebou. Nenechat sa buzerovat.
B: Naservyroval si mi to takto…chces odomna nejaku filozofiu punku…nie je tam filozofia, nezaoberam sa tym ci je to anti autoritatorske, ale zaujmam sa o to aky je novy album UK SUBS. To je pre mna dolezitejsie.
J: Ako to prezivate po tolkych rokoch, ked ste po 9 rokoch znovu zacali hrat a zrazu na Vas chodi ina generacia deciek. Uz to nie su stary dobry kamosi z cias porevolucnych, ale totalne nova generacia punkacov, co pravdepodobne este nebola ani na svete, ked vy ste uz buchali do gitar v Pankhratoch ci Zona A.
B: Je to velmi mile, vidiet nove tvare, nove decka, nevadi mi to. Vobec to neriesime. Som spokojny, ze si clovek kupi pivo na nasom koncerte, ked ma osemnast, zajde si nas vypocut a vsetko je kosher, ze ho mi nenahovarame na pivo atd. Nemam nic proti tomu.
J: Ako vnimas dnesnu politicku situaciu? Ako vnimas dobu, ked Meciar bol vo vlade a kapely zacali byt sledovane a zhodou okolnosti sedi vo vlade znovu aj so Slotom?
B: Ja nemam rad Meciara a som tiez anti Meciarovec, ale to neznamena, ze mam rad Dzurindu. Navrat k totalite v ramci dnesnej Europy sa uz snad ani nemoze stat, tomu neverim. To nie je zaujmave, nema to vyznam. Uz sme tak hlboko prepojeny s Europou, ze to by ani nemohli sami dovolit.
J: Ako sa pozeras na Europsku Uniu?
B: Sme a dlho budeme chvost Europskej unie. To co nie je az take velmi zaujmave, budeme doplacat na zdrazovanie…tu sme v Londyne a tu v prepocte to pivo vyjde na 150 korun a neviem si predstavit, keby pivo stalo na Slovensku tak ako tu ako by si obycajny clovek mohol dovolit to pivko po praci dat za 150 korun. Pritom sme Europska Unia…mne to pripada, ze uz ti Top EU politici akoby uz nevedeli kam s Uniou, ze sa im to trosku vymyka z ruky.
J: Ked som spovedal chalanov z Davovky ti mi hovorili, ze na koncert v Malackach ta dovalkali kamarati v kontajneri..pamatas si tu historku?
B: Sveto, prosim ta povedz mu to ako to bolo? Ja hovorim, ze sa taka vec vobec nestala. Poloz tu otazku Svetovi…ja si myslim, ze som to nebol ja.
S: To bolo v 82 v PKO, koncert Ex Tipu a prva piesen bola: “ajajajajaj studujem za smetiara”, ktora bola prevzata od Pankhartov a vlastne ma doniesli v kontajneri moji kamosi. Ja som z neho vyskocil a zacali sme hrat…ludia si uz dobre nepametaju po tych rokoch co sa kde a ako stalo.
J: Kde sme to vlastne my dvaja Sveto skoncili? Pri akej otakze? Ty si zostal nejako dlho ticho!?
S: Asi to bolo pri tych fizloch za komancov.
J: Jasne, tak rozpravaj ake si mal s nimi zazitky ty?
S: Kazdy zazitok s nimi bol neprijemny. Bol to adrenalin, vzrusenie. Na druhej strane, napriek tomu, ze som maval bezne v 14tych rokoch domovu prehliadku a kokotiny, na moje 15 narodeniny som isiel na Zlate piesky a jeden STBak, ktory mal vtedy 27 rokov, volal sa Kovac – buzerant, hral tam na piesku volejbal a jednoducho ako ma zbadal – prestal hrat aj s kolegom, pribehli za mnou…pokial si pamatas tak tam volakedy stale take domceky…

J: Ano take hnusne drevene kadibudky…
S: …pre ceske rodinky…prisiel za jednou ceskou rodinkou a povedal im, ze toto je akcia Statnej policie, aby okamzite uvolnili priestor a tam ma mucil zopar hodin. Jednu som mu tam aj pustil potom, on bol psychopat – uchyl, tusim dva tyzdne na to zabil cloveka a ho vyhodili z policie. Jednu som mu pustil v tom sialenstve, on sa uplne rozklepal, vytiahol pistol a namieril mi ju na hlavu, hovoril, ze som strielal matice do hlavy jeho bratovi a jeho sestru som dopichal zicherkami, ze ja ta teraz zastrelim a kolega mi dosvedci, ze som ta zabil na uteku. Kolega bol normalnejsi, skocil na neho, vykrutil mu ruku, trosku sa pobili a odviezli ma na fizlicu na Gagarinovej. Pozeram na vysetrovatela, ktory tam bol, docela vypadal ako simpaticky tipek, vyzeral trosku ako z toho anglickeho serialu MI5 Profesionali. Myslel som si, ze to bude v pohode, ale bolo to take iste hovado! Len co odisli, ma pustili, zavolali svojich dalsich kolegov a do kolecka ma tam mlatili. Jednoducho ma celu noc mlatili a to som mal v ten den svoje 15te narodenyni. Cez den ma mlatil jeden uchyl a v noci kopec dalsich.
J: Co sa dialo potom?
S: Pustili ma. Este mi dotrhali saty, uplne mi roztrhali rifle, ktore boli v tej dobe velmi tazke zohnat, mali ich len v tuzexe. Mal som len take platky z nich, dobity som rano odisiel, este si ma fotili, fotili si aj moje tetovania….proste punkac…zazitok na cely zivot.
J: Co na to tvoja rodina?
S: Velmi tazko. Vybuchy na hlave prekusli, ale…moji rodicia najviac trpeli tym, ze som velmi skoro zacal s tym vyjebanym toluenom. Mal som aj prestavku v 14 ci 15 rokoch, ale stalo ma to vela sil. Policajti ma stale prenasledovali. Bol o mne aj clanok v novinach, ked som bol poza skolu, som oblial toluenom telefonnu budku a zapalil som ju, sadol som si a pozeral som sa ako hori. Policajti ma zobrali ako handru a odviezli rovno na psychiatriu.
J: To ti asi aj padlo neskor kvoli modrej knizke…
S: Ano, ano..tu som ale dostal az ked som mal 33 rokov. Neskorsie prisiel zakon o civilnej sluzbe, ale aj tomu som sa vyhybal a neskor ma napadlo, ze jednoducho sa nahlasim k vojakom a pojdem na Hranicnu /Centrum pre drogove zavislosti/ nech mi napisu co si o mne myslia. Dostal som papier, prihlasil som sa k vojakom, dosiel som na vojensku spravu pekne v obleku a kravate, zabucham na dvere tam si studuju spravu, spytali sa ma ci este drogy beriem. Ja, ze: “Nie, nie…ja som slobodny ja uz nemusim nic brat, haleluja!”
J: Bolo nieco na co rad spominas z doby komunistov co dnes uz nenajdes nikde v spolocnosti, co si myslis, ze bolo dobre…alebo to nestoji za rec?
S: Mozno by som nieco nasiel, ale nechce sa mi o tom premyslat! Tymto smerom som neuvazoval. Vtedy to bol dobrodruzny zivot. Dnes mozu mlady robit vsetko co len chcu, skakat bunge jumping, cestovat…my sme boli dvakrat do tyzdna na fizlici.
J: Ked chces dobrodruzstvo daj si ciro a prejdi sa po Hlavnom namesti…
S: Ano, ano – vtedy to tak bolo. Ciro som nosil medzi 8 rocnikom Zakladnej skoly a 1 rocnikom gymnazia, malo modru farbu, kedy som prisiel na zapis na gympel vyberovej skoly, co bola jedna z najprisnejsich skol v Bratislave. Riadiel skoly pri vstupe kontroloval chalanom dlzku ucesu nad golierom. Musel byt na dva palce a ak nebol tak ho zostrihol a poslal domov. Ja som prisiel takto…nakoniec ma ale zobrali, hehe.
J: Aj si skoncil Metodku?

S: Nie, v druhom rocniku ma vyrazili, mal som 270 neospravedlnenych hodin a nemal som ani ziadnu znamku takze mi nemohli dat ani ziadne vysvedcenie. Presiel som na elektro technicku priemyslovku, tu som uspesne skoncil.
J: Si stale v kontakte s ludmi, ktori tvorili to bratislavske punkove jadro? Ludia, s ktorymi ste sa za mlada stretavali a boli pri Vas ci bolo zle alebo dobre?
S: Chodia na nase koncerty ludia co pozname z dectva. Sme v pohode s dost ludmi. My sme boli decka, nasi rovesnici sa hravali s anglicakmi a my sme zatial chodili na Kmetko s vybuchmi na hlavach, nebezpecny chlapci s nozmi a retazami, ale paradox bol, ze sme tam hravali gulicky. Raz sa stalo, ze sme hrali gulicky a znicoho nic tam doletelo auto a zrazilo nejaku babu a fizli s tym nic nespravili, lebo to boli buzeranti vyjebani. Neskorsie sme ich videli na namesti strngat s klucikmi.
If you like this page and would like to support my work please visit amentma.bigcartel.com and purchase my photo book or merch. Thank you.