Hulo

Hulo, rozhovor bol robení v roku 2011 a vyšiel v Limokid zine ako nadveznosť na ešte starší rozhovor niekedy v roku 1999 pre Brotherhood zine. Časy sa menia a nedalo mi nevyspovedať Hulka o tom čo sa zmenilo v jeho živote a aké to je snažiť sa uživiť hudbou.


JSS: Ahoj Hulo, ako ide živoť po 12 rokoch? Dlho sme sa nevideli. Čo máš nového, čo momentálne robíš?


Hulo: Čaves môj, no nevideli sme sa veru dlho, to je pravda, no mám sa docela dobre. Práve brázdim Európu s mojimi obľubencami Converge. Je to príma, práve sedím v backstage v Antwerpach. Čo sa týka môjho života, je pestrý veru. Mám výbornú priateľku Denku, ja si hrám v kapelkách, po novom som aj koncertný gitarista v Ine kafe, po Wajovy, ktorý odišiel po zimnom turné. Práve sa pripravujeme na 7 letných koncertov.

foto: amentma – Svablast

JSS: Minule sme preskošili históriu dnes už legendárnej kapely Testimony, povedz mi ako si sa dostal do kapely ty, kedže ako vieme si prišiel ako poslendný? Skús mi povedať v akých kapelách si hral pred tým?
Po Testimony si hral v akých kapelách? Zaregistroval som Ťa v Švablaste, Plus mínus a Davovej Psychóze ako si sa dostal k týmto kapelám a čo Ťa na nich baví, keďže každá jedna z nich je štýlovo úplne o niečom inom. Skús ich porovnať a povedať čo Ťa na nich najviac baví, okrem teda muziky.

Hulo: Pred Testimony som hral v Punishmente, myslím, to je jediná ktorá stoji za spomenutie. Mali sme spoločný koncert s Testimony a Atriou na Mlynoch, myslím, že to bolo v 1994. Zverina. O rok na to ma Cibi a Troťáš zavolali, či by som nešiel hrať k nim, lebo basák Voluj odchádzal práve, kvôli pracovným povinostiam. Neváhal som ani minútu, keďže sme hrali od seba asi 200m, a poznali sme sa dobre. Ja som chodieval s nimi na koncerty. Tešil som sa veľmi z toho tenkrát a potom to už išlo, koncerty a koncerty, Európa a tak ďalej. Inač haluza, dnes sa zrovna stretnem s týpkom , vola sa Joris (Conspiracy rec.), on nám robil Europe tour 1996.
No a po Testimony jasne Lvmen, Davová Psychóza , Plus Mínus, Švablast, a teraz to Ine Kafe. To ti poviem, veľa kapiel iné žánre, ale mňa baví hudba ako taká, všade kde som hral a hrám ma veľmi teší, tak nemôžem povedať nič zlé na nič. Škoda akurát Lvmen, že už nehraju a po Dádovej smrti už asi hrať Lvmen nebude. Ja som odišiel po španielskom tour pred 2 rokmi. Strašne mám rád tu kapelu a aj ľudi v nej. Síce teraz kontakt neudržiavame, ale sme stále dobrí kamoši, keď sa vidíme. Smutno mi je z Dádovej nešťastnej smrti. Zatiaľ neni dňa, kedy by som si na neho nespomenul. Chýba tu.

Davovka je proste Davovka. Legenda sama o sebe s neskutočne silnými Janovými textami. Keď som počul prvýkrát Krízu vedomia, až som sa posral. Úplne vážne. Milujem ten album, ako Kubo Minárik miluje Svet žaluje album. No Davovka je proste super, nahrali sme spolu s Cibim podľa mňa tiež dobrú dosku Nakrmte prežratých, potom DVD a tak ďalej, potom som odišiel po vydaní CD Greatest shits. Teraz som znova späť, dúfam, že budem všetko stíhať.

Plus mínus- no paráda, v prvom rade veľký kamaráti moji. Muzička ma tiež baví, už som im mohol aj pripieť nejakými mojimi skladbami, ktoré hráme aj na živo, tak sa tešíme všetci. Pracujeme stále na nových skladbách. Gza je už 2 násobný tatík, tak už to samozrejme neni taká frekventovanosť koncertov, ale ide to.

Švablast je momentálne zasa ukončený. Hmm mrzí ma to, aj Cibiho určite, ale nevieme ako ďalej, stojí to na mŕtvom bode, kapela jednoznačne potrebuje nakopnúť, ale nemá kto. Ja na to nemám silu, Cibi je taktiež dvojnásobný tata, máme ešte Davovku a ostatní chalani na to zrejme nemajú tiež silu a čas. Každý ma to svoje. Kedže sa do toho nedáva viac energie, potom to tak aj vyzerá a koncerty sú bohužiaľ slabé, ľudi stále menej a menej, keď sme začínali v 2004 bolo cca 200-300 ľudi, teraz približne 50. To potom je také demotivujúce a nechce sa nám potom hrať moc. Je pravda na druhej strane, že nemáme už dlho čo ponúknuť, ale ako som spomínal , nie je na to čas a ani sila, chuť, vôľa…..
Kazdopádne to bol môj projekt s Cibim, tak uvidíme čo dá budúcnosť. Chceme aspoň nahrať všetky veci, ktoré sú nenahraté, je ich asi okolo 8-9 kúskov, tak snaď sa nám to podarí. Hodíme to aspoň na web, alebo tak nejak.
Okrem muziky ma baví šoférovať veľké stroje, najviac teda autobusy. Potom relax, posedávať na pive, venčiť nášho psa Sida s frajerkou v lese v Rači.

JSS: Ako sa staviaš k reunion Testimony, mám pocit, že Lochy by to rád skúsil a je takým tým hnacím motorom na danie kapely dokopi, ale nie je to už zbytočné? Reunioni sú predsa len dnes taká ošemetná vec a čo je raz mŕtve na čo to znovuoživovať, aj keď by to bolo pre veľa ľudí udalosť roka, ale pre mňa osobne by to bol aj dosť veľký problém, keď si spomeniem v akom vzťahu bola Atria a Testimony a čo sa potom z časti Atrie vyfarbilo.
Je to asi dosť záľudná otázka, hlavne keď nie len teba, ale aj mňa osobne Atria veľmi ovplyvnila svojho času a s chalanmi sme dobre vychádzali…ako to na teba s odstupom času pôsobí? Bol to pre teba šok ako pre ostatných?

Hulo: Testimony reunion je otázka iba na Mareka (Trotasa). Všetci ostatní by sme do toho aspoň na pár koncertov išli radi, ale od Mareka vôľa a chuť nie je vôbec. Niekde sa stala dajaká haluz v 1999 v Prahe, keď Marek odišiel a odvtedy ma na Testimony dajakú averziu. Neviem, čo ma za haluz. Myslím si, že je dosť inde, čo sa týka aj muziky aj života. Neskutočne ho ovplyvnila jeho žena Martina. Škoda toho samozrejme, ale ja ho mám rád. Má študio nahrávacie a docela mu to ide. Hrá v Lavagance, tak držím mu palce, nech mu to hrá. Lochy je v Prahe respektíve pri Prahe. Myslím, že sa ma dobre, sem tam si zaskypujeme a tak. On by bol rád, je až neuveriteľné, že práve Lochy, čo bol z nás fakt veľký antifa, hral v Atrii, ktorej jednoznačne preskočilo. Chalanom úplne zajebalo. Veľakrát potom, keď sme sa stretli som im veľmi vynadal. Rasťo Rogel je veľmi silná osobnosť a dokázal ich kokotkov namotať na nezmysel. Škoda, lebo Braňo a Majo nie sú zlí ľudia. Viem to, práve preto sa podľa mňa aj nechali nahovoriť na nezmysel a strašnú podľa mňa ťažko odpustiteľnú vec. Naposledy som ich videl v BA na koncerte Lavagance. Marek ich vždy zavolá, neviem síce prečo, ale nech. Tam sme si trocha pokecali ale viac menej iba o deťoch a práci a domoch a tak. Im sa tiež o takej tragédii akou je Juden mord asi baviť už nechce. Atria bola jednoznačne parádna kapela.

JSS: Ale práveže v tej dobe čo tam hral predsa Lochy to ešte bola regulérna hard core kapela, to všetko sa stalo tesne predtým a Lochy potom hneď odišiel čo si dobre pamätám a tiež si pamätám, že Atria bola proti náckovská o to je to viac nepochopiteľné…čo už, boli by dobrý keby to nedojebali.

Hulo: Tiež si hovorím či by som sa vedel ešte s nimi rozprávať po tom všetkom nejak normálne, pretože naša kultúra – ľudia sú stale napadaný náckami a tieto veci sa jednoducho nedokážu z môjho pohľadu len tak prehliadnuť…o to je to ťachšie, keď si mal tých ľudí rád.

foto: archiv Testimony

JSS: Mal si vlastné tetovacie štúdio, čo sa s ním stalo? Máš ho ešte? Ak nie prečo? Neboli kšefty? Málo ľudí sa chcelo dať tetovať? Ako sa pozeráš na úroveň slovenských tetovacích štúdii?

Hulo: Moje tetovacie štúdio pomenované BZK TATTOO podľa BZK (betoza zakotoľnáš kolosej) sídlisková petržálska základna na Lachovej, odkiaľ som. No každopádne som rád, že sa mi podarilo také niečo malinké vytvoriť, že sa potetovalo cca 500 ľudi, paráda. Skončilo to, lebo podrbané peniaze vždy narušia chod businesu. Nebolo ľudí, šetrili, vďaka nafuknutej kríze haluze. Všetci mali málo, ja som nechcel zbytočne riskovať. Tak som to zavrel. Jarko, ktorý opustil štúdio o rok skôr pracuje doma na Záhradnickej. Haluza, a Lacko pracuje v štúdiu u Rascala v Piešťanoch. Som na neho veľmi hrdý, je pracovitý a super človek. Podržal a nezradil. Pomohol, zodpovedne sa k veci postavil a čo je hlavné, tetuje čoraz lepšie. Je fakt dobrý. Piešťany mu jednoznačne pomohli úplne. Jarko je taká zvláštna kapitola, ale tetuje dobre tiež. Mám ich rád oboch. Dokonca sa u nich stále nechávam tetovať naďalej a rád.


JSS: S odstupom času, vieš mi povedať, čo ti roky strávané v scéne dali a čo zobrali? Ako ho vnímaš dnes, dávno po 30tke? Sú veci, ktoré si zo svojho života, čo patrili k tomuto štýlu života, vytesnil, ako vegetariánstvo? Čo ťa k tomu viedlo? Čo je pre teba momentálne dôležitejšie? Vnímaš scénu ešte nejako? Alebo si žiješ už len tou muzikou? Dalo ti to celé niečo, alebo si časom rezignoval?


Hulo: Samozrejme, ako väčšina ľudi po 30siatke nie som taký aktívny ako voľakedy, ale môj postoj je ten, že hrám v Davovej psychóze a to je podľa mňa postoj samotný. Tak kapela má najlepšie texty, aké mohla československá kapela mať. Ovplyvnila mnoho ľudi,mňa tiež. Som šťastný, že môžem byť súčasťou tej kapely. Keď už nebudem môcť, tak aspoň to že som tam hral bude pre mňa najviac. Marcel je zvláštny týpek, ale je to kráľ a jeho brat Janko, tak tomu netreba dodávať taktiež nič. Má 45 rokov a stále tam ako voľakedy, akurát je teraz síce v Austrálii, ale mal by dojsť na jeseň, tak dáme zopár koncertov snaď.
Vegetarián nie som, ale žiadny mäsožravec bláznivý taktiež. Zlatá stredná cesta.


JSS: Ktoré kapely Ťa v poslednej dobe nakopali, alebo si fičíš na starých overených legendách?
Hulo: Popravde stále ma vie niečo prekvapiť. A to som veľmi rád, lebo ešte nie som taký starý, aby som povedal, že len oldschool, je to pravé orechové. Jasne, že najradšej počúvam tie veci čo ma najviac ovplyvnili – SOIA, BAD RELIGION, AGNOSTIC, NEUROSIS, SLAYER, MASTODON, atď. ale nájde sa aj niečo staro-nové Killswitch engage, Rise against, novšie hádam ani neviem. Snaď Comback kid, s ktorými som tiež bol na tour. Oni sú fakt výborní.


JSS: Jazdíš s Converge, aký sú to ľudia, je to v pohode s takou veľkou kapelou jazdiť? Ako sa pozeráš na komercionalizáciu v scéne, kde veľké kapely ani nehrajú na miestach, kde im nevedia dať garancie v niekoľko tisíc/stovák euro, ale pritom reprezentujú scénu a k nej hodnotý dávno späté… Aký je tvoj vzťah k peniazom v kontraste s umením a scénou akou je hard core punk?


Hulo: Converge sú vynikajúci ľudia, myslím, že zatiaľ najlepší, akých som mohol voziť. Priateľskí, inteligentní, slušní a zároveň beštiálni, teda čo sa týka ich show, haha.
Radosť. Mne osobne nevadí, keď v nejakom stupni svojho vývoja sa dostaneš tam, že nepríjmeš menšiu ponuku honoráru. Je to dané tým, že kapely sú už viac unavenejšie, že si strážia aj to svoje priateľstvo tým, že už nie sú spolu toľko ako predtým a nemusia už hrať 200 koncertov ročne. Stačí menej, ale trebárs za viac peňazí. Ponuk je dosť, aj peňazí je dosť, pokiaľ na teba ľudia chodia. Napríklad to je prípad Converge. Oni ani nemôžu hrať za menej, prečo by aj, keď sú prirodzene na tej úrovni.
Pozri len pre porovnanie, Plus mínus hraje pred 200 ľudmi za cca 600 eur a Iné kafe pred 2000 ľudmi za 10 eur vstup. Tak je jasné, že nebudú chcieť menej. Je to proste tak, či sa nám to páči, alebo nie. Je iba na nás, či to podporíme, alebo nie. Keď to nie je prehnané a je to zaskuzene, prečo nie. Ja som šiel na Neurosis do Londýna pred 5 rokmi a stalo ma to asi 10000 korún, len pre porovnanie, že čo som bol napr. ja ochotný dať za Neurosis, ktorí hrali v ten rok iba 2 koncerty v Európe. Kazdý podľa svojho cítenia a svedomia a vedomia. Samozrejme, keď je užnokolo kapely, alebo spevákov viac reklamy ako dobrej hudby, to už je niečo iné. O tom sa už baviť nemusíme. Hodnoty sa menia aj vývojom na scéne, možnosťami, ktoré sme napríklad my ako mladí nemali. Načo budem vysvetlovať mladému, že som čakal do pol noci pro TV , aby som si nahral klip z MTV, keď on si to pusti kedykoľvek, keď je pripojený. Kukal by na mňa a určite tú hodnotu toho obdobia, by neprecítil, nezachytil. To sa ani nedá, ale aj mladý majú dnes pohľad, veria, to je dobre. Je to iné, ale šak predsa to ani nemôžme od nich chcieť, aby to bolo presne tak, aké sme to mali my, to nejde. Je rok 2011 ne 1995, 6, 7, 8……


JSS: Ja neberiem kapelám, ktoré prilákajú veľké množstvo ľudí, aby si vypýtali viac peňazí, to neriešim, ale čo je dosť blbé ak kapela stráca prehľad kde hrajú a za akých podmienok. Keď už si to nevedia manažovať sami a robí to za nich už tisíc iných ľudí. Potom sa ti stane ako mne, že si ideš vychutnať Converge, Lifetime, Bad Brains či iné väčšie hard core kapely a pri vchode ťa šacuje security, zoberú ti vodu, foták, lebo nemáš povolenie si odfotiť kapelu, máš 30 skríň pred podium a podium je vysoké 2 metre a medzi nimi 2 metrová medzera…to už mi teda ako hard core či punk vôbec nepripadá…

1999


Rozhovor s dnes už legendou slovenskej scény, kapelou TESTIMONY, alebo v kuloároch známi tiež ako TÍ S TÝM ONÝM.
Rozhovor bol súčasťou Brotherhood zinu č.9/1999. Myslím si, že túto kapelu netreba bližšie predstavovať. Pre mňa osobne ide o to najlepšie čo sme vôbec doma mali. Jednoznačne na prvom mieste v top ten !!! Rozhovor prebehol na brehu Dunaja v lete 1999 počas turné Testimony vs. Kashmir 9:41. O odchode do ČR, živote a smrti kapely TESTIMONY.

Testimony – archiv kapely

J:Hneď to spustíme a budeme sa tváriť ako novinári maska, spustíme debatu? Dobre?
H:Chystáme sa na niečo dlhšie?
J: Nie, ale len aby netvrdili, že je to len na dve stránky, haha.
H: Máš pripravené otázky?
J: Nie! Bude to čisto improvizácia. Mám niečo v hlave, len to čo asi sa chcem opýtať. Vynecháme históriu kapely Testimony, lebo to už aj tak bolo povedané aspoň 100krát. Zaujmalo by ma…
H: Poprípade to môžeš potom prebrať s Marekom /spev a gitara/, on ti to potom môže povedať.
J: Prvé čo by ma zaújmalo: Prečo odchod zo Slovenska? Čo Vás tiahlo preč?
H: To nie je taký úplny odchod zo Slovenska. My sme sa vrátili z Portugalska, kde sme hrali a boli na dovolenke asi 3 mesiace. Dovolenka ako dovolenka? Išli sme tam hlavne pracovať a hrať. Sme sa vrátili na Slovensko a zistili sme, že nemáme kde hrať, nemáme garáž, elektriku, proste nám všetky tieto veci padli a mali sme z toho dosť ťažké stavy. Hneď na to sme dostali ponuku od kamaráta z Prahy, aby sme išli tam, býva tam už dva roky a má hneď pod domom skúšobňu. Vyhovoval nám aj nájom, mali sme kde hrať a vedeli sme, že v Prahe máme kontakty, s ktorými by sme mohli spojiť a vedeli by nám pomôcť po hudobnej stránke a viac hrať. Už aj v Portugalsku sme rozmýšlali o tom, nejako sa viac posunúť po hudobnej stránke. Predsa len, sedem rokov v prístavnej je sedem rokov. Už sme tam len hrali a hrali a stale nič…
J: Začali ste stagnovať?
H: No proste sa niekam posunúť. Hrať, experimentovať, nie po komerčnej stránke, ale proste viacej hrať, získať…
J: Širšie pole pôsobnosti?
H: Trebárs…
J: Aby Vás spoznalo viacej poslucháčov…?
H: A jak to vlastne dopadlo, sme od mája tam a vidíme ten posun sami. Kebyže to nepomôže, tak sa vrátime sami. Bolo to naopak a pomohlo to.
J: Kto Vám to vlastne ponúkol? Kto je ten človek ?
H: Arnoťt, možno ho poznáš. On hrál v žilinskej kapele Coexist. Punková legenda na Slovensku.
J: No, to už teraz asi ani nie …hehe. A bývate u neho, však?
H: No v jednej izbe.
J: Ja som práveže počul, že bývate s ľudmi z Lvmen…
H: V tom baráčiku býva jeden člen z Lvmen a oni tam majú aj skúšobnu, takže tam s nimi hráme.
J: Takže v jednom byte bývate piati/šiesti?
H: Nie, to nie je byt, to je dom. Trojizbový byt.
J: Ako to tam je s nájomnym, platíte to vy?
H: Platíme 1000 Kč mesačne, čo je vlastne v Prahe nádhera, keď to platíme traja.
J: Pracujete?
Je to legálny domček, nie je to squat, takže to treba tak brať. Vypadá síce staršie, ale je to paráda. Pracujeme brigádne. Včera sme mali tiež takú fušku. Hlavné je, že je tam miestnosť, kde sa hrá je úplne ideálna.
J: Takže vy si zídete s obývačky o poschodie nižšie a hráte?
H: 20 metrov a sme v hudobnóm svete.
J: A ako to je s koncertami, pretože tam sa Vám otváraju nové brány?!
H: O to práve ide. Spoznali sme sa trošku bližšie s chalanmi z Lvmen. Sú to výborní ľudia, ktorí majú veľke organizačné skúsenosti.
J: Viem si to predstaviť, veď tí ľudia v tom fičia pomerne už dosť dlho.
H: Hneď sme sa proste ubrali touto cestou. Oni sa nás zobrali pod palec.
J: Tzv. zobrali si Vas pod patronát.
H: Išli sme s nimi hrať nejake koncerty do Nemecka. Včera sme sa vrátili z Amsterdamu…
J: No a ako bolo na cestách?
H: Všade bolo super. Fajn. Síce…
J: A čo ľudia? Ako Vás prijali ľudia?
H:…ľudia sú tam už taký zhýčkaní, vyťažení. Predsa len sa už tak nebavia ako u nás. Kde je koncert raz za čas.
J: Ako sa tam ľudia bavia? Je to tam ako u nás? Bol som síce na pár koncertoch mimo Blavu a republiku, ale…reaguju podľa toho či je kapela známa, alebo neznáma?
H: Trebárs, keď je hardcore kapela ako Madball, príde 100/200 ľudi, kde tí vytrvalci sú proste vpredu a držia to tam, bavia sa. Na nás príde tak 20/50 ľudi. Je tam vidieť aj spätný kontakt, je to dosť dobre. Jedno je fakt, že keď sa ide do Nemecka, tak sa všetko zaplati. Tam kluby netrpia chudobou. Hlavne je, že to tam drží aj mesto. Sú tam takzvané mládežnické kluby, ktoré to majú finančne zabezpečené. Domy, kde sa robia kultúrne akcie. Jazz, punk, hardcore je to podporované mestom. Napríklad ti dajú 500 mariek, zabezpečia bývanie, jedlo … vegetariánska, vegánska strava…
J: Keď sme pri tom, prosím Ťa, povedz nám o tej príhode s mäsom?
H: Tak to si zgustneš…
J: Tak rozprávaj: “párky v Čechách”
H: Boli sme na turné s kapelou zo švedska Driller Killer. V Boskoviciach, prišli sme tam, to bol dosť brutus. A bol tam veľký kotol s gulášom. My sme boli hrozne hladný a tak sme rozmýšľali, že čo a ako? Ale boli tam párky. Tak sme to zjedli, ale tie párky sme vybrali a nechali ich na tanieri. A tá ženská na nás, inač veľmi pekná babenka, že prečo sme vybrali a nezjedli? My jej na to, že sme vegetariáni. A ona, že vy ste takí vegetariáni, že jete vývar z mäsa? A tak? My sme všetci hrozne zčervenali a hanbili sme sa ako psi. Máš pravdu, hovoríme jej, že nechceli sme až tak…a ona na to, že páni to sú sójové párky. Kľud. Tak sme sa zachovali … haha .. prvykrát som to jedol až tam.
J: Toto je inak pre mňa takisto skúsenosť. Stalo sa mi to tiež. Kamarát z Napajedel si tu v Blawe našiel babenku, prišiel a vytiahol párky a klobásy a pritom som vedel, že je vegetarián. Pýtam sa ho, čo to má človeče znamenať? A on s kľudom angličana, že to je sójove! Ja na to, že som to v živote nevidel /hlúpy Jano ide do sveta , že áno, hehe/.
H: No to je vymakané…tieto veci tam funguju.
J: Odvtedy , keď tam prídeme na návštevu, alebo naopak príde k nám, vždy je niečim nabalený. Hlavne poznámkami na túto adresu. Tak mi pri jednej návšteve nechal v chladničke takéto párky. Jedného večera som si ich spravil a sadol si s chlebom a horčicou do obývačky k telke. Začal som ich jesť, fotrovci len čumeli a chviľu im to trvalo, kým to pochopili. Mal som z toho celkom dobrú srandu.
H: Heh dá sa, ale bola to poučná príhoda o tom vegetariánstve. Aj pre nás a poučili sme sa.
J: Minule sme sa rozprávali o tvojom vzťahu k vegetariánstvu. Ako to je , lebo si tušim spomínal, že…
H: Som v podstate vegetarián, ale stane sa mi, že raz za uhorský rok si dám rybu, alebo nejakú príšerku z mora. Čo v podstate nie som vegetariánom. Veľmi podporujem vegetariánstvo v každom smere na stopercent.
J: Vráťme sa k Prahe a k životu v Matičke Stovežatej. Ako žijete v Prahe? S kým tam komunikujete? Poznáte tam aj ine kapely?
H: Ember sa rozpadli, ale poznáme sa. Kashmir 9:41 čo s nimi máme práve turné. Sú to inak super ľudia.
J: Ste v Prahe väčšinou s nimi, alebo chodíte medzi iných ľudi? Ako sa tam pohybujete? Chodíte na sedmičku?
H: Momentálne je Sedmička zatvorená /prázdniny/. Akurát sme boli na pár koncertoch na Ladronke /tzv. Ladrofest/, podporili sme ich finančne. Inak nejak s inými kapelami ako Lvmen a Ember nekomunikujeme, pretože sme vlastne nemali ani čas. Buď sme sa vrátili z turné a boli sme unavení a potom sme išli domov oddýchnuť si a znovu tam na brigády. Poznáme tých ľudi z videnia, zdravíme sa, ale pariť nechodíme. Poznáme ešte ľudi z Averze a GNU.
J: GNU je jedna z najlepších domácich “emo” kapiel.
H: Hrajú veľmi pekne.
J: Čo sa týka muzikantov, ale že to ľudia neberú do scény. Nevieš o čo tam ide?
H: Nie, nie, nie…sú pod veľmi dobrou firmou.
J: Silver rocket /je ich materská loď spolu založená s ľudmi od kapely Le point, nie?
H: Nie sú pod Intermusic. Spolu s inými kapelami ako Boron, na tých som skoro zabudol. To je kapitola sama o sebe.
J: Nie je to nahodou tá česka Pantera, haha?
H: To je jedno. GNU som raz videl, nečítal som texty, neviem o čom spievajú, ale raz sme s nimi hrali v Žiline a sú to fajn ľudia. Hrajú ťažko definovateľný hardcore.
J: Zarezáva to do “emo” hardcoreu, noise…
H: No trebárs. Je to svojské. Nie je to žiadna napodobenina NYHC. Je to niečo osobité.
J: Jednoducho to nie je taká klasika, brum-brum, je to nová vlna hard core, ktorá sa teraz vyrojila, ovplyvnená Dischord records.
H: Je to emocionálne. Nič melodické, viac iné, dobrá hudba.
J: Kedže máš možnosť žiť v Prahe…ehm, dosť teraz preniká emo a všímam si, že oldschool alebo new school je tam dosť v úzadi. Rozširujú sa chýri, že /no ono to tak vlastne je/ crusteri, ci emáci , punkáči, každí na každého pičuje. Postrehol si to? Aký máš na to názor?
H: V Prahe som sa s tým nestretol, nevšimol som si to. Práveže na Slovensku je to jasné. To tu je všade. Či v Bratislave, alebo inde. Iba v Košiciach je to trošku lepšie. Čo tam poznáme ľudi, je to v pohode. V Prahe je veľa rôznych klubov. To je dobré, že keď ľudia chcú vidieť punk, tak si zájdu na Ladronku, keď chcem vidieť hardcore, prídem na Sedmičku.
J: Nie je to škoda?
H: Je, ale tam sa stretávaju ľudia, kamaráti. Vidím tam veľa ľudi tam aj tam. Niektorí ľudia nemajú radi punk a na emo core je vidno zase tú emocionalitu, je to o niečom inom. Podávaju svoje skúsenosti nejak inak ako punk, napríklad. Je to inakšia zábava. Trošku sa podpichujú kvôli vizáži. Je to tak. Dávajú to najavo. Je to vidno, okukovanie a rozprávanie. Henten má taký a taký trasher na sebe a henten a tamten pankáč hento a tamto. Hej? Je to o tom ako kto vypadá. Hrajú tam rolu aj drogy. Je to škoda, pretože si myslím, že sú ľudia na nejakej úrovni /spoločnej/ a mali by držať spolu. Je to vývoj proste. Keď to tak nie je, tak to tak nie je.
J: Sú to už asi len práznde slová pojem unity…
H: Čo je hlavné a čo týchto ľudi dosť spojuje je techno.
J: AAAAA. Tak to som si všimol aj ja.
H: To som sa fakt divil. V Prahe sa furt deju nejaké techno party.
J: Asi pred rokom sme boli v Stupave /kameňolom/ na jednej akcii a bolo nám povedané, že tam majú hrať nejaké punkové kapely. Prišli sme tam a zrazu z každej strany na nás hučalo tuc tuc tuc. A všetci tí anarchisti /čo pred rokom pičovali na techno kultúru/ si fičali na drogách a hopsali o dušu. Pre mňa to bol šok a dosť sa mi to celé zhnusilo. Dostalo ich niečo, proti čomu ešte pred rokom “bojovali”. Proste sme nechápali. Ani by mi nevadil ten house, srať naň, ale to že ich chytila tá vlna tej módy a zabudli na svoje činy spred rokom atď.
H: Mne osobne to vôbec nevyhovuje…
J: Mne je to svojim spôsobom jedno, som v tomto smere “tolerantný” , nech si to počúvaju. Ich to proste pohltilo a zabudli na všetko, možno zistili, že to naozaj nikam nevedie, fakt neviem… haha
H: Ja ti poviem v čom to je… House je kulúra drog. Absolútne…
J: Pre teba je house drogovou kultúrou?
H: Však sa na to pozri! Videl si niekedy…prídeš tam a 5 percent z nich je zhúlených a 90 percent je naspeedovaných. Viem to na sto percent, že tí ľudia čo to organizujú predávaju drogy. Živia z toho autobusy, bedne a material, všetko je to len z toho…
J: Podporil by si takúto akciu?
H: V živote som ju nepodporil. Aj keď som sa niekedy išiel pozrieť, že o čom to bude.
J: Zo zvedavosti?
H: Hej, zo zvedavosti. A poznáme tých ľudí, lebo sú to kamoši, ale že by som to vyhľadával a podporoval?
J: Skús mi popísať tvoj vzťah k drogám? Prečo si napríklad siahol po droge? Nebudeme tajiť, že si niekedy vyskúšal marihuanu, alebo nejakú inú drogu? Vieme svoje, nie?
H: Jasné, jasné, jasné.
J: Zaújma ma tvoja prvá skúsenosť s drogou? Cigareta, alkohol…prečo?
H: Snažil som sa to rozobrať aj ja. Bol som mladučký a snažil som sa rozobrať veci okolo seba. Vieš? Boli sme veľmi mladí. Môj tatko fajčil a prvá cigareta, ktorú som mal som mu šľohol z krabičky. Sparta to bola a išli sme do sadu J.Kráľa. Vyfajčili sme ju a samozrejme nám z nej prišlo zle. Poblbal som sa. Asi pred šiestimi rokmi som v Účku vyskúšal marihuanu. Tak…
J: Ako na teba pôsobila prvá cigareta marišky? Pamätáš si to?
H: No pamätám si to. Vtedy som si to ani neuvedomoval, že čo to robí, lebo keď som si ju dal, tak ostatní už boli dávno nahúlení. Len ja furt nič. Bolo vidno, že ten môj organizmus tú novú látku neprijmal a bojoval s ňou, nie a nie do tela. Potom to cezo mňa prešlo ako vlak a vtedy som sa zľakol, že čo to je? Pobehoval som…
J: Bolo to teda dobré?
H: Keby som bol sám, niekde zavretý asi by som sa cítil zle. Keď som bol v tej spoločnosti, tak na druhej strane prišli tie smiechoty a situácie.
J: Ako dlho si fajčil marihuanu?
H: Sem tam si ešte trošku dám , ale len rekreačne.
J: Pre dobrý pocit?
H: Čo ja viem, prečo? Určite sa toho chcem zbaviť. Na sto percent.
J: Štve ťa to?
H: No ono je to strašne zbytočné. Je to úplne zbytočné. Už ma to nemôže vôbec nikam posunuť. Voľakedy sme všetci traja v kapele húlili a robili muziku, ale myslím si, že sme už niekde inde.
J: Myslíš si, že ti marihuana dala nejaký smer? Mysticizmus, inšpiráciu…?
H: Ani nie mysticizmus, alebo vízie…trošku to posunie. Nie je to, že ti to otvorí nový obzor. To sú žvásty. Dalo nám to určitý druh cítenia, nemám taký slovník, aby som to popísal.
J: Marihuana má na každého iný vplyv. Záleži na tej osobnosti, ako je založený citovo, vedomostne, charakterovo. To je len môj názor na to. Osobnosť je dôležitá. Niekoho to môže pohnať k agresii, alebo naopak k úplnej apatii, alebo prehĺbia sa mu jeho vnútorné vlastnosti. Radil by si mládeži nech si to vyskúšajú, alebo si skôr mienky, nech to ani neskúšaju?
H: Nie som na túto otázku kompetentný odpovedať. Nie som žiaden odborník.
J: Nie! Chcem len počuť tvoj názor, čo si o tom myslíš ty ako jedinec, osobnosť. Ty si na to prišiel sám. Svojou skúsenosťou…
H: Nerobím to, že to chcem prestať. To by som s tým skončil raz a zaraz, ale ja viem, že to raz skončím. Príde to samo od seba. A k tvojej otázke, no? Fakt teraz neviem. Niekto to potrebuje, nebudem niekoho navádzať na to, aby to bral. Už aj moji blízky v tom idú, kámoši. Sú mladí idu do toho otvorene. Osobne som hrdý na to, že som v živote neskúsil nič tvrdé ako LSD, heroín atď. Okamžite mám k nim veľký blok. Už od začiatku, keď som videl tých ľudi , to vo mne vyvolalo veľký blok. Cítil som to, videl som to a viem, že to nemalo dobrý vplyv. Ta marihuana bola o niečom inom. Niečo mi dala, keď som si ju zobral.
J: Skúsime niečo iné. Si taký / ten veselý člen kapely, teda aspoň pre mňa. Čo si ty myslíš o ľuďoch dnes? Skús to porovnať predtým a ľudia teraz. Myslím to všeobecne, nie ľudia v scéne, ale na ulici. Ako na teba vplývaju ľudia dnes. Eufória spolupatričnosti sa vyparila s revolúciou v 89tom. Ako to vidí Hulo z Testimony svojimi očami? Nie sú ľudia príčinou odchodu zo Slovenska?
H: Nie. Ľudia určite nie sú príčinou odchodu, to určite nie. To je len situácia Slovenska, to hranie. Práveže sú tu ľudia ako napríklad v tých Košiciach. Veľmi dobrí, a keď som tam ma naplňaju láskou a dobrým pocitom. No a mal som aj určite skúsenosti , ktoré ma ranili, myslím si , že ľudia sa nejako nemenia. Možno, že toto storočie je trošku divné. Nie som až tak skúsený, aby som to tu nejako rozoberal.
J: Nejde o skúsenosti, či si, či nie si. Máš svoj názor, nie? Chcem, aby si mi skúsil povedať svoju skúsenosť, máš nejaké cítenie, oči a pozorovací talent. To čo má každí človek.
Skusím Ťa nasmerovať. Stala sa nám taká príhodka. Išli sme s kamarátkou cez mesto a pod Michalskou sme z diaľky videli ležať človeka. Nevedeli sme o koho ide a nemali sme šajnu kto to bol. Ležal tam a ľudia okolo neho prechádzali. Ležal v strede ulice, ľudia chodili okolo a ignorovali ho. Ten človek mohol dostať srdcový záchvat, odpadol. Nikto nevedel a nechcel sa do toho pliesť. Museli sme zísť dolu a pozrieť sa naňho. Pristavili sme sa a zistili sme, že to bol nejaký cigáň, sfetovaný, ale ležal v meste a nikto mu nechel pomôcť. Chvala bohu sa medzi davom zrazu objavila nejaká lekárka a tá nám pomohla s nim niečo urobiť. Zavolala sa záchranka a bolo to v poriadku. Ale tí ľudia, tá apatia, nechuť alebo strach? To ma dosť otriaslo. Keby mnou niečo seklo na ulici z ničoho nič, tak mi nikto nepomôže? Ľudia ho proste prekračovali a smiali sa. Humus.
H: Nie je to správny prípad. Nemôžem podľa skupiny ľudí čo tam boli hovoriť o celej populácii. Možno, že tam boli proste ľudia…
J: Je to obrat v spoločnosti…?
H: Kebyže poviem, že to tak nie je, bol by som naivný. Poviem, že to tak je, tak ma to bolí, trápi a nechcem aby to tak bolo. Keď sa ja snažím byť dobrý a veselý našimi textami, hudbou. Chceme aby to ľudí trošku zmenilo, ale ťažko…no mám v rodine ľudi…nebudem to teraz rozoberať, nehodí sa to…
J: Ok. Vypnem diktafón a necháme to tak zatiaľ…Tu v tejto časti sa rozhovor stal veľmi osobný a po dohode s Romanom sa to nezverejni.
J: Pokračujeme. Čo je pre teba hardcore? Pre mňa je to určitý druh životného postoja. Je to jedno či sa to teraz označí ako punk či hardcore, stále to je jedna alternatíva na určitú spoločnosť, ktorá nám nedáva toľko slobody či voľnosti. Svojim pozitívnym príkladom slúžiť svojim deťom ako príklad. Lebo raz sa možno stanem otcom a záleží len na mne ako to dieťa budem vychovávať, lebo rodina má veľký vplyv na dieťa a jeho formovanie. Nie nejakým násilným spôsobom zo seba robiť dobráka za cenu cool imageu, každí z nás ma svoje temné stránky. Proste žiť si ten svoj pozi život a snažiť sa ho prenášať na iných. Vzorom, citmi…
H: Je to ťažké, lebo ľudia dnes žijú žiaľ bohu v systéme, ktorý im tieto veci berie. Je tak zložitý tento systém, že proste tu žije vláda a ľudia pod ním, ale ľudia si už odvikli na iný život. Už nechodia si oddýchnuť niekam do lesíka, nadýchnuť sa čerstvého vzduchu, precítiť ten kvietok, stromy, prírodu.
Odvykli sme si. Sedíme tu a mať radosť z drobnosti ako teraz, keď je tu Kashmir 9:41. Lájoš mi hovorí, človeče tady je to tak hezký, cítiš ten Dunaj? Niekoho by to ani nenapadlo, popíjal by si to svoje pivko a mal by to na háku. Hej? On si sadol a povedal toto: nemám nejako rád Bratislavu, ale ten Dunaj tá vôňa…proste to je tá nádhera, ktorú som si začal potom uvedomovať. To ma dosť odstavilo. Sú to proste maličkosti, ktoré ti otvárajú cestu vyššie a vyššie. A posúvaju Ťa do duchovnosti. Duchovnosť je v tom spoznavani tejto krásy a ty ako človek s ňou rastieš do inej dimenzie. To je ta krása.
J: Žijeme práve v tomto čase, kde vládne rýchlosť a peniaze a to je to pravé čo potrebujeme prebudiť. Aj v tých najhorších časoch ľudia k sebe našli tú cestu svornosti, lásky, len ako my by sme na to zabúdali. Chceme byť drsný, lebo svet je drsný? Prečo? Je to asi v móde?
H: Dôležitá je výchova, kde vyrastáš, pohybuješ sa…
J: Skús sa vžiť do situácie, že budeš otcom…
H: Jaaaj to by bola nádhera.
J: Chceš mať deti?
H: No jasné, na sto pero.
J: Koľko asi?
H: Chcem mať holku, ktorú by som miloval najviac na svete, ktoré bude dobručké. Teraz nikoho síce nehľadám, to musí prísť samo, ale bude to nádherné. Je to iba plán. Jaaaj, ale keby bolo.
J: Tak to sme už dvaja, len nájsť tú osobu, ktorá by s nami držala kríž na chrbte. Super. Ďakujem ti veľmi pekne Roman za rozhovor a dúfam, že sa ešte stretneme v zdraví a šťasti.
H: Ja tiež dúfam, že sa stretneme a pokecáme a taktiež dúfam, že sa tvoj časák čoskoro objaví. Ďakujem. Ahojte.

Note: Ak sa Vám páčil čo robím, navštívte môj shop amentma.bigcartel.com a podporte ma kúpenim knihy, alebo merchu. Vďaka.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s