Jedna z mála old school kapiel na Slovensku, ktorá to vydržala a tlačí tento štýl hardcore punku stále do predu. Začínali ako Fastend niekedy v rokoch 1999-2000 ak ma pamäť neklame a sú jední z mála hrajúci rýchli a energický hardcore. Robia to dobre, hudobne sa mi veľmi páčia. Time of my life si zaslúžia Vašu podporu, sú to milí ľudia, ešte väčšina odchovaná starou školou s DIY prístupom, žiadne zbytočné frázy a hranie sa na niečo čo v živote nemôžu, či nechcú byť. Na otázky odpovedal Kubo – spev. Počúvajte viac old schoolu a punku, metal je pičovina.
Rozhovor bol robení vyše desať rokov do zadu. Berte s odstupom času.

JSS: O histórii TOML sa už asi ani nemusíme baviť, ako sa darí? Čo nového v kapele? Sú nejake personálne zmeny, alebo stále fičíte v starej zostave? Aký je to pocit mať za sebou toľko rokov na slovenských a českých pódiach?
Kubo: Ahoj stará vojno, darí sa celkom dobre, od koncertov v Izraeli v Októbri 2010 sme si dali polročnú pauzu na robenie nových veci, s tým ako nám to krásne vyjde a ako budeme mať do štúdia všetko pekne pripravené. Samozrejme sme úplne neboli pripravení, ale nakoniec sme to zvládli, a nahrali sme 10 nových veci, ktoré by mali čoskoro výjsť ako náš “album”. Momentálne ešte nevieme aký to bude mať formát, ale chceme to samozrejme vydať čim skôr. Personálne zmeny nastali akurát tie, že už nemáme druhého gitaristu Palina, ale sme len štyria. Uf toľko rokov, neviem, mne furt príde, že sme nová kapela ale po 7-8 rokoch už na túto nálepku asi nemáme nárok, takže je to krásny pocit premrhanej mladosti, wasted youth je proste wasted youth. Nie, nie, je to super, je to lepšie hoby ako rybárčenie (Krivic odpusti – Abhorrence gitarista), aj keď pomerne nebezpečné, lebo predsa je to len hardcore a to sú drsní típci, najme Agnostic front fanušíkovia, ktorí neodpúšťaju staré krivdy a žijú hard life, a kvôli tomu dostal náš bubeník aj facku, lebo pred ôsmimi rokmi niekoho z našich malých “pankáčov” povedal na niekoho iného, že nevie hrať, haha, takže ako vidíš je to tvrdá hra, street core hrubého zrna, Madball a tak, haha.

JSS: Ako sa zmenila scéna od konca 90tych rokov po dnešné dni? Predsa len, boli ste aktívny už vtedy z časti v kapele Fastend. Vidíte nejake viditeľne zmeny, alebo je to skôr o tom, čo má kto na sebe? Je móda jediný viditeľný ukazovateť zmeny, alebo je toho viac čo Vám udrelo do ošľahanej horskéj tváre? Alebo len preháňam?
Kubo: Tak mne osobne príde, že sa “scéna” moc nezmenila, keďže sa stále pohybujeme v tej istej scéne asi, a keď vznikaju “nové scény” tak v tých nie sme…jasné, už sa nosia užšie rifle, ale tak móda sa meni celo spoločensky, nie len undergroundovo. Koncerty hráme take, ktoré nás bavia, tešíme sa z ľudí, ktorí sa tešia z nás. Myslím akurát, že je viac miest kde sa dá hrať. Ja som zatvrdnutý futurista a nemyslím si, že “staré dobre časy už boli”, ono je v podstate stále a stále lepšie a lepšie….vo všetkom, ale ako čítam tvoj článok, ty si opačného vyznania, ale to sa ti len zdá, lebo si už starý a nerozumieš mladým, a máš nostalgiu, keď bolo IN to čo si mal rád ty, haha. Je to o strate mladosti, kríze stredného veku, egocentrizme a ponožkách.

JSS: Ty jo? A na čom si to fičíš teraz? Horský vzduch? Haha. Neviem, kríza stredného veku v 32 ešte nemôže byť predsa, ale kus nostalgie a cnosti po rodnej hrúdke slovenskej zeme určite.
Porozprávajte niečo o Vašich zážitkoch z Izraela. Nestáva sa často, aby slovenské kapely vyšli do exotických krajov? Počul som, že Vám pánbožko tu cestu prekazil prvýkrát, alebo to bola kliatba pro palestínských aktivistov, alebo ste jednoducho nevedeli opustiť krásy slovenských Tatier?
Kubo: Tak na zhrnutie je naše video:

, to je asi lepšie jak písať. Zážitkov je veľa, takto hneď ti len môžem povedať, že je to krásna krajina, ktorú bránia deti s puškami v rukách, a 18nástky s ruksakom Eastpak spusteným na zadok, ale za to v unifoirme a s M-16 nie su výnimkou. Prvykrát nás zastavila sopka a osobne nezhody v kapele, bolo tu určite smutné, ale hlavne pre ľudi ktorí to všetko v Izraeli vybavili a potom to skončilo takto…inak sme si pozreli krajinu, pocestovali, s potešením skonštatovali, že ľudia sú len ľudia, a pankáči len pankáči, či už v Jeruzaléme, alebo v Humennom, keď je niekto spiták tak je spiták, keď je niekto tough guy tak je tough guy (pozn jss: tak toto je aká úvaha, haha). K náboženskému osvieteniu nedošlo, len k skúšaniu rôznych legálnych nahrážok trávi (take tie crazy shopy), ale toto bolo po prvom pokuse zamietnuté, pretože holt húleni je húleni. Bývali sme na rôznych miestach, v Tel avive akože v tej “horšej štvrtii”, kde žiju aj Palestínci. Jeden z našich hostitelov dostal ráno, čo sme tam spali, do držky od suseda palestínca, pretože nejaký jeho kamoši “streepunx” ako sa o nich vyjadrovali, sa pustilli do syna toho suseda. Zaújmavosťou pre nás Európanov sú potom židovský skinheady, aj keď to nie sú náckovia, tak ty skinheadi hold prídu taký smiešny, v Londsdaloch a s pavučinami na rukách, ale zas to bola pohoda, chodiť večer po meste a nebáť sa, kde na teba jaky holohlavý kokot vybehne (teda to je taká moja osobná trauma z každého mesta väčšieho ako Nový smokovec), ale zas teroristi hej, no.

JSS: Ako sa pozeráte na nekonečný Izraelsko Palestínsky konflikt? Ako Vás ovplivnila cesta pred a po tom, čo ste prišli do zeme zasnúbenej? Často je to veľmi kontraverzná otázka, pretože jednoznačnú odpoveť človek nedostane a postaviť sa na jednu aj druhú stranu tiež nie je asi najlepšie, keďže pravda vždy stojí niekde medzi, či? Ste veriaci niekto v kapele?
Kubo: Môj názor cesta moc nejak neovplivnila, pretože keď sa bavíš s ľudmi, tak nikto nechce násilie, smrť, jasné, že chalani čo z kapely, tí ktorí bývali kedysi na tom hraničnom územi a ostreľovali ich rakety, vraveli, že vtedy sa proste báli o život a chceli, aby to skončilo a neskúmali kto a prečo po nich strieľa. Sú tam proste pravičiari, ktorí sú horší, sú proste ako nacionalisti hocikde inde, ale potom vidíš na námesti ako sedi asi 10 -20 starých šedovlasích tiet, tie ktoré prežili holokaustu a v ruku majú nápisi, prestante osídlovať, ste horší ako Hitler. Čiže je to prapodivná situácia. A ako vždy za to môžu väčšinou ľudia vo vedeni, ktorý tu nenávisť živia, lebo z toho majú popularitu, peniaze, hlasy, čo ja viem čo všetko. A je jasné keď ti brata zabila palestínska raketa, nebudeš objektívny a budeš ich nenávidiet, a ak ti sestru zabil izrealský vojak pri nájazde, alebo bomba, tak ich budeš nenavidiť tak isto. Je hrozné vidieť čo vlastne neustála vojna robí s ľudmi, jasne že do armády sa hlási aj kopec psychopatov, ktorý chcú zabíjať a ubližovať, a vetšina pankáčov ak nechce ísť na povinnú vojenskú službu musia vlastne prehlásiť, že sú závislí na heroíne, že sú blázni, alebo teplý, aby nemuseli 3 roky byť v armáde, alebo idú na civilku. No, ale napríklad brat gitaristu s Modno gecko, mal asi 24, ale bol to taký tichý chalan, v nejakom metalovom tričku, v kuse čumel do blbla, tak a som sa pýtal čo mu je a chalani vraveli, no proste narukoval, stalo sa z neho “commando” a bol sniper. A odkedy sa vrátil z armády, nie je to ten istý človek, pretože musel na rozkaz zabíjať, či sa mu to páčilo alebo nie a tak bol proste hodne traumatizovaný a nie tým, že ideš na vojnu a tam sa šikanujú, ale tým, že robil veci ktoré nechcel, ale musel…

JSS: Strácam prehľad o Vašej diskografii, ja viem, som lenivá sviňa, a všetko sa dá nájsť na nete, ale predsa len, skús reflektovať na Vaše prvé až po posledné cd či vinyl…
Kubo: Oka, tak ja to skúsim:

2004- Hearts on fire – naše prvé demo, nahrali sme ho sami v skúšobni na mixpult a pár mikrofónov
2006 – split 7 palec so Stolen Lives
2008 – split 12 palec s Vintaer
2009 – náš samostatný 7 palec
2010 – cd kde sú všetky hore uvedené veci plus nejaké, ktoré sme na ne nedali
2010 – split 7 palec s Mondo Gecko
2011 – nahrali sme nové veci a uvidíme čo z toho bude

JSS: Je ťažké mať skoro 30sať a chodiť na turné? Čo Vás drží po kope ako kapelu? Sú to prachy, haha, sorry to vážne ujíždim haha, baby, to už asi skôr v našich krajoch, alebo sú to iné veci? Nevstáva sa Vám ťažko z podlahy zo spacáku ráno? Kedy “dostanete rozum” a presuniete sa na net? haha
Kubo: Tak takto, skoro 30 nemá nikto. Dano má 33, ja mám 26, čo sa skoro 30 ešte nepovažuje, a Maťo s Jozefom majú 24 čo vôbec nie je skoro 30 a pokope nás drží predsa to, že je to lepšie než čokoľvek iné, viac srandy a zábavy si jednoducho nevieme predstaviť, čo budeme robiť cez víkend? Chodiť na koncerty? To je nuda, chodiť na diskotéky – fuj, nás baví hrať, hudbu robiť, nie len sa na ňu pozerať. A zo spacáku sa ťažko nevstáva ani keď máš 50, keď máš na to dôvod, ani starý horolezci tatranský sa v Himalájach nesťažujú a to sú iné ročníky, a my robíme veci oveľa menej náročné a spať v spacáku je dobrodružstvo, zážitok a parade. Takto nahrávať veci v štúdiu je sranda, ale hrať furt tie isté veci dookola v skúšobni nahrať ich a vydať. Ja chcem vidieť čo na to ľudia, chcem sa predvádzať, hovoriť čo si myslím, a oni ma musia počúvať, lebo ja mám mikrofón a oni nie, a tomu ver, že mám čo svetu povedať.

JSS: Vidíš to a ja som úplne zabudol, že vy ste z Tatier a tam sa už rodíte do spacákov a tiež si pamätám na predslovy na koncerte o tom ako prežiť tatranskú výchricu, ako nehádzať odpadky v lesoch a držať sa iba vyznačených trás v TANAPE.
Neviem či to je mojou aroganciou, alebo čím, ale mám pocit, že ste jedna z veľmi mála kapiel na Slovensku, ktorá hrá rýchly a poctivý oldschool, síce trošku reznutý tými modernými melodickými vyhrávkami, ale tých nie je nikdy dosť, čím to je, že všetci chcú hrať mosh metal a výpadať ako Abhorrence? (Tak ako Abhorrence sú zase fešáci, to sa musí nechať uznať – poznámka JSS). Druhá časť otázky je veľmi nadnesená, treba brať s rezervou.
Kubo: Nevieme s tým oldschoolom, nové veci sú už asi trošku iné, aj keď to oldschol stále možno bude. Takto jasne, že chcú všetci vypadať ako Abhorrence, veď oni sú proste kuul, sú veľkí, potetovaní, holt sú proste vymakaní. My cool nie sme, ani mraky iných kapiel, takže po nás sa neopičí nik, ale to že chcú ľudia vypadať ako Abhhorenece nie je vina Abhorrence, ak teda nemajú v pesničkách nejaké zakódované vymývanie mozgov. A ono sa ti to asi trochu aj zdá, je milión super kapiel a jasné, že mladý ľudia väčšinou niečo kopírujú, nikto až na pár géniov nehrá originál hudba, ale musí niekde začať.
Holt si už starý a vadia ti mladý, takže chyba je v tebe, ak by milión kapiel nekopírovalo najprv Pistols a Ramones, nikdy nemáš celý punk, ak by sme všetci nekopírovali Blac flag, nikdy nie je celý hardcore, a tak ďalej a tak ďalej.

JSS: Jebo, ti dám starého, v najlepších rokoch som, kristové roky, hlava aj telo funguje a plní plán na 120 percent, haha, a mládež mi vôbec nevadí, však forever young znie heslo mé.
Kubo: Pri tom ma ešte napadlo k Abhorrence, je najmega DIY kapela, oni si všetko spravili sami, hrajú v každom kuse svete a ich muzika baví strašne veľa ľudi, takže sa proste vymakali a preto ich majú ľudia radi, nie?

JSS: Úplne súhlasím s tebou v tomto. Abhorrence určite dokázali veľa, aj keď teda tá muzika pre mňa stojí za hovno, ale ako to robia a kto chalani sú je super, teda až na tú vlnu primitive hardcore šialenstva, ktorá z nich sála, ale to sú take post pubertálne dozvuky si myslím, haha, Čaute hoši. Mier a rešpekt.
V podstate s týmto ma napadá, že posledné roky mám pocit, že hc žije viac na nete ako v kluboch. Hardcore je v západnej Európe vývozný artikel a žiaľ bohu, komercia a čoraz väčší výskyt hardcore a punk biznisov vzrastá, prachy sú za všetkým. Viete selektovať kto to robí od srdca a kto len pre prachy? Ako sa pozeráte na ľudí čo sa vyslovene hc živia? Teraz možno nemyslím na domácej pôde, pretože to je asi ešte momentálne nereálne, aj keď…kto vie. Nie je to smutné vidieť, že niečo tak intímne sa mení pred tvárami v mene peňazí? Myslím tým, aby ste ma chápali lepšie, že pre mňa proste tieto dve veci nejdu v spojení DIY etikov dokopy. Je niečo iné vydať si tričko a cdčko na vlastné náklady a predať za rozumné ceny ako kalkulovať a tlačiť veci za účelom zisku a statusu? Nie je Vám z toho zle?
Kubo: Nie my len závidíme tým šikovným, haha, nie neviem, ak robíš veci ktoré sa ti páčia, a ľudom sa to páči, tak prečo z toho nežiť? Otázka je, či si to chceš robiť sám, ak si fakt dobrý, žit aj z toho, že si DIY a super, alebo či chceš, aby to niekto za teba zariadil, a poprípade ti poradil čo a ako hrať, aby sa to predávalo lepšie. Aj mojim snom by bolo živiť sa tým, že hrám muziku, ktorá sa páči ľuďom… a asi aj ty by si bol rád keby si sa z tričiek vedel uživiť, a robiť to čo ťa fakt baví?

JSS: Práveže nie, tričká je čisto moje hobby a viac na tom prerábam ako zarábam, ale mám to rád ako zine a som rád za prácu ktorú robím a vždy som robiť chcel, lebo dáva zmysel, v tomto prípade to nie je môj prípad, haha.
Kubo: Len je otázka ako to zariadiť..nevieme si predstaviť, že by sme si povedali, teraz ide deathcore, tak to ideme hrať, aby sme na tom zarobili, holt ale ak to máš rád a hráš top prečo nie? Vlastne, keď sa niečo malé stane populárnym a čo sa s tým stane potom, tak ako emo, hip hop, vlastne celý rock…holt, ťažká otázka.

JSS: Vole tu ma napadá slovenský Gladiator, tí hrali od death metalu, cez grunge po pop všetko ako im povedali haha. Prečo sa vlastne prezentačne “dehonestujete” ako Jebovia z lesa? Kto vymyslel túto prezývku? Je za tým príbeh, či len opilecká nerozvážnosť mladého panica, ktorý si pričuchol k horskému čaju s rumom?
Kubo: Čo ja viem, to len tak vzniklo, netuším jak…veľa, veľa, veľa trávy.

JSS: Aj keď som v sivom Londýne už zopár rokov, vďaka technológiam je možné si zistiť stav aký vládne doma. Čo ma dosť prekvapilo a je to trend už zopár rokov, ako sa kurva tie finančné skupiny kašlú do Tatier. Aký je stav v Tatrách z tvojho pohľadu? Nové rekreačné centrá – mám niekedy pocit, že tie vetriská čo postínali stromi prišli niekomu veľmi vhod, aby vyčistili terén pre lyžiarov z Ruska a Poľska, alebo to bolo spiknutie finančných drakov a už majú v ruke prístroj na ovládanie počasia? Hovor, ty si tam doma, ako to celé vidíš a ako to celé je? Dá sa veriť médiam v tomto?
Kubo: Nuž, Tatry sú na tom presne tak jak boli, len zrazu sa o to všetci zaújmaju, finančné skupiny tu boli ako J and T aspoň dávaju niektoré hotely dokopy, lebo tie pred tým 20 rokov chátrali. Tak isto majú všetci strašní pocit, že fuuuuj, teraz sa v Tatrách strašne stavia, či všetci stavajú nové hoteli, ale to je len taká fáma, nových budov vôbec nepribudlo, jedine čo sa stalo je, že sa postavila na Štrbskom jedna sedačka nová a v Lomnici dve, a kedže tie miesta už aj tak boli lyžiarske strediská je chujovina ich chrániť, a treba ich rozvíjať, čiže ma ako snouboardistu to celkom teší. Ono to tak vyzerá, že prídeš a fuuuj jak oni zničili Tatry, ale Tatry od výchrice najviac asi vydrancovali štátne lesy Tanapu, ktorý totálne bezohľadne ťažia všetko drevo, keď si na bicykli v lese tak robíš eróziu pôdy, nevadi že práve stojíš v stope od traktora, ktorá je meter široká a je tam mláka oleja, čiže Tatry ani tak nedrancujú finačné skupiny ako štátne podniky. Samozrjeme, domáci sú smutný, že všetko vlastnia blaváci, ale to vlastnili aj pred výchricou, len teraz je TMR jeden brand, tak to strašne bije do očí, ale napríklad, pre mňa ako učitela snb je radosť, keď si niekto požčia snb z kvalitnej požičovne a nie z nejakej od “domáceho”, kde majú len jednu veľkosť viazania, deťom v tom nedržia nohy a idú sa mi na svahu zabiť…čiže, nič nie je čiernobiele, nie sú len zlí developeri, a ostatní sú šeci dobrí, niekto robí niečo dobre, a niekto robí niečo zle, taže asi tak…..a hlavne ma už sere jak sa šeci serú do Tatier, a čo jak tu je a furt zlé služby, ja sa tiež nezaújmam a nevypisujem furt, že v Partizánskom bola na mňa zlá čašníčka, proste sú to slovenské hory, robia tu slováci, a služby sú jak všade na Slovensku, haha.

JSS: Máte ako kapela nejaké podmienky, keď idete na turné? Pýtate si tiež zábezpeky či podpisovanie kontraktov, alebo si šporíte na cestu dopredu a až potom vyrážate na cestu? Ako je to na Slovensku s pohostením a peniazmi z pohľadu kapely? Boli ste teda v tom Izraeli, aké boli podmienky, pokiaľ to nemáte v zmluve, že o tých miliónoch mate mlčať na ďalších 30 rokov, haha?
Kubo: Nemáme podmineky, lebo sme radi, že nás chce niekto počuť, lebo hráme kokotinu jak milión iných kapiel, a keď to raz nikto nechce počúvať nemôžeš si pýtať prachy. Až budeme slávny jak Beatles, budeme si pýtať veľa. V Izraeli sme na letenky nezarobili, čiže to šiel každý z vlasného vrecka, a tam čo sme minuli tak na to sme vlastne mali z toho čo sme dostali z koncertov, v jednom klube nám nedali nič, takže jak kde.

JSS: Čítate ešte papierové ziny, alebo je tento druh literature už pasé? Ktoré boli a sú vaše obľubené? Vieš vôbec čítať??
Kubo: Ja viem, brat nevie.
JSS: Haha Čo si myslíš o stránkach ako je hard-core.sk? Je to povinnosť mať webovku v dnešnej dobe?
Kubo: Nerozumiem otázke, jak povinnosť, keď chceš robiť stránku rob, haha.

JSS: Povinnosťou som myslel, že na prezentáciu svojej tvorby je najlepšie mať vlastnú webovku aby sa to dostalo medzi ľudi…
Vieš si predstaviť život bez mobilu, či internetu? Hmm, pravdupovediac asi áno, keď sa nad tebou zamyslím, hory, hory, hory všade okolo teba, ale vážne…nemáš niekedy dosť modernej spoločnosti? Osobne ma čoraz častejšie chytajú stavy, že chcem proste odísť niekam do pustatiny a zabudnúť na mestský život a všetky jeho výdobitky. Mám pocit, že keby prišli záplavy či zemetrasenia tak človek mestský by do 3 dni zahynul, lebo tie živočíšne, základné veci sme jednoducho vymazali. Však dnešné deti nevedia ani z čoho pochádzajú hranolky či ako vypadá kladivo a klinec, zaujmavé pozorovať ako ma technika vplyv na degeneráciu ľudstva…asi som si dosť ubehol že?
Kubo: Neviem, internet je super, a budúcnosť ľudstva závisí od moderných technológii, veď je to úžasné, že sa dá s ľudmi baviť, s tými ktorými chceš a nie s tými, ktorý sú zrovna okolo teba. Vidno, že si starší človek, aj video hry isto kazia deti nie? Ja som rád, že mám prístup k informáciam o čom koľvek, kedy koľvek chcem. Často sú to kokotiny, ale keď chcem tak viem. A práve kombinácia príroda + internet je dokonalá, keď chcem mám prírodu, ale zároveň nie som odstrihnutý od sveta. Nemusím znášať ozajstných hnusných ľudi okolo mňa, v MHD, všade okolo, môžem chodiť celý deň a nestretnuť nikoho, ale keď sa chcem s niekym na druhom konci sveta baviť, tak s tým neni problém…to je skvelé na modernej dobre.

JSS: Nejaké plány do budúcnosti? Máte v dohľadnej dobe naplánované ďalšie exotické turné…čo takto Egypt? Revolučne sú naladení dosť momentálne, nie?
Kubo: Zatiaľ nie, chceme dať ešte raz Izrael, ale nemáme peniaze teraz, plus sme managérsky neschopný niečo zariadiť. Uvidíme ako sa to vyvinie. Majte sa pekne, páč a pusu.

JSS: Vďaka za rozhovor a držte sa chlapci.