Emor

Emor nahrávka sa mi dostala do ruky akousi náhodou. Vôbec nie som metalista a metal počúvam vážne len tak okrajovo, ale keď ma niečo očarí, prepadnem tomu. Emor je jedna z mála slovenských kapiel, ktoré hraju vymakaný doom sludge metal inšpirovaný Neurosis a je to taký Lvmen slovenskej scény. Jedne zo starších mini rozhovor na prelome tisícročia. Otázky si musíte domyslieť. Je to zámer. Určite si ich vypočujte.

Emor – Žatva

Otázka číslo jedna.

Rasťo: Začal by som druhou časťou tvojej otázky. Na prelome rokov 97/98 som bol iniciatorom tohto združenia ja spolu s mojim bratom a vlastne sme len ďalej chceli pokračovať v tom, čo sme robili predtým, ale s tým, že sme to celé chceli posunuť do inej dimenzie čo textovo, ale hlavne hudobne. Zásadna zmena prebehla v tom, zjednodušene: prv, svoje pocity, nálady a myšlienky, ktoré sme mali, sme vyjadrovali textami a jednoznačne sme hudbe neprikladali až taky význam. Teraz, svoje pocity, nálady a myšlienky sa snažíme vyjadriť cez / prostredníctvom hudby a texty sú „len“ nejakým jej dotvorenim a bez hudby nemaju až taku váhu. Slová zostanú vždy len slová, ale to čo prežiješ na vlastnej koži, na to ti slova netreba a niekedy by si aj slová márne hľadal. Začiatky boli. Niekedy je naozaj ťažke, nájsť sa s ľudmi a naladiť sa na rovnaku vlnovu dĺžku, preto kapela od jej začiatku až po obdobie roku 2002, kedy do kapely prišiel Sato a zostava sa stabilizovala, prešla mnohými personálnymi zmenami. A prvé pocity pri koncerte? Podobne ako na skúške, lebo aj tam, snažime sa byť cely ponorený v hudbe a nechávame sa viesť emociami a tie nie su, vždy iba depresívne, ako si to o nás niektorí ľudia myslia.

Šlohnutá fotka z bandcampu kapely

Otázka číslo dva.

Vlado: Najväčšou inšpiraciou pre našu kapelu boli určite Neurosis, aj keď to až s takou určitosťou nemôžem povedať, pretože pre mňa je najväčšou inšpiraciou do hudby život. Čo sa týka depresívneho typu hudby, nemyslím si, že je to iba o tom. Myslim si, že obsahuje aj vela pozitívneho, pravdivého a skryteho. Je to smer, pri ktorom je potrebne aj uvažovať, aby bol úplne vychutnany a pochopeny, pretože to nie je iba o počúvani, ale aj vnímani a cíteni. Je to o cíteni z našich svetov, pôsobiacich na nás a absolútna emócia a atmosfera.
Súčasťou každodenneho života je aj smrť. Depresie a smútok patria k tomu, či si to želáme alebo nie. Je to aj podnet na uvedomenie sa, vyrovnanie a zmierenie sa s tým.
 
Rasťo: Nie je to postavene iba na depresii. Je tam vlisovane všetko: láska, pokoj, harmónia, duševná sila, ale aj nenávisť, depresia, disharmonia, beznadej, apokalypsa…život. Všetci sme utláčaní a veľa z nás je zavalených množstvom problémov. Pre niekoho je toto cesta ako z toho von.

Otázka číslo tri.

Vlado: Scéna v našom okolí je dosť slabá, ak sa to vôbec nejakou scénou da nazvať. S každého rožku trošku. Okrem nás, ešte asi dve kapely, ktoré maju vlastnu tvorbu pokial som dobre informovaný. Čo sa týka koncertov, ktoré sa tu konaju je iba ojedinele. Mám pocit, že ovela zriedkavejšie ako pred 10-timi rokmi. Jedinou kultúrou, ktorá tu výborne funguje, sú krčmi a diskotéky.


Otázka číslo štyri.

Emor live

Vlado: Nikdy som nemal vzťah k hračkám, alebo si na žiadnu až tak nespomínam. Svoje detstvo som viac prežil vonku v uliciach než doma. 

Rasťo: Naopak, ja som mal velky vzťah k hračkám a dokonca som za niektorými, aj plakal, ale nespomeniem si na svoju oblubenu.

Otázka číslo päť.

Rasťo: Našim volným časom je hudba ktorú robíme a taktiež je to aj jedna z veci, o ktorú sa v živote zaújimame. Ďalej je to poulične divadlo – pantomíma, ktoré niektorý robíme. V súkromnom živote sa snažim žiť tak, aby mi zo seba nebolo zle. A v hudobnom svete? Zo spätnou väzbou /rozumej s podporou ľudi/ sa hrá lepšie, ale aj keď by som mal zostať „len“ v skušobni, nevadi, lebo hudba je skôr mojim životom a bez hudby si ťažko viem predstaviť svoj život plnohodnotný. Plne si uvedomujem vážnosť svojich slov.


Otázka číslo šesť.

Rasťo: Mám rád všetky farby, asi preto čiernu. Hovorí sa, že v čiernej sú všetky farby.
Vlado: Magické, tajomné, čierne. 

Otázka číslo sedem.

Rasťo: Je taká ake je. Ľudia su málo otvorení k najokrajovejšim prúdom hudby, ktoré prišli z medzi času. Niektoré naše kapely, ktoré sa venuju inej hudbe ako k bežne u nás zabehnutej, hrávaju väčšinou v zahraničí. Doma sa im nedostáva podpory aku by si určite zaslúžili. Ľudia u nás chodia na koncerty väčšinou za zábavou ako za hudbou.

Emor, foto z facebooku kapely

Otázka číslo osem.

Vlado: Nejak to nesledujem, ale snažím sa byť spontánny. 
Rasťo: Neviem, asi si to neuvedomujem.

Otázka číslo deväť.

Vlado: Nechcem aby od politiky závisel ľudský život a aby bol ňou ohrozený. 

Rasťo: Nemyslím, viem. Nedopadne to tu /globalne/ dobre. Ale je to prirodzené, Zem sa tiež potrebuje niekedy očistiť. A ako hovorí náš samplerman Zwuki, ľudstvo už definitívne zlyhalo a malo by dať šancu inému tvorstvu, ktoré by prežilo umelo vyvolanu atomovú katastrofu na zemi.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s